Má zákaz alkoholu v mestách zmysel? Pijú mladí vďaka nemu menej? Presne tieto otázky invalidný dôchodca Pavol Pachník neriešil. Na zákazoch alkoholu ho zaujímala len právna stránka veci. Nedávalo mu zmysel, že si starostovia robia, čo chcú.
Príbeh bývalého policajta z Dolného Kubína Pavla Pachníka pripomína story z úpadkových hollywoodskych filmov. Človek „nikto“ z malého mestečka len s pomocou vlastnej hlavy a internetu donútil desiatky samospráv meniť všeobecne záväzné nariadenia o zákaze alkoholu na verejných priestranstvách.
Už pred rokmi ho nahneval prípad miestnych študentov, ktorí dostali pokutu za alkohol. Bol presvedčený, že podľa vtedy platných noriem ich mohli len pokarhať. „Prišiel som za policajtom a hovorím mu, že podľa zákona im nemal dať pokutu, ale len pokarhanie. Aby peniaze vrátili,“ spomína Pachník.
Tak som sa na to pozrel
Keď policajt odpovedal, že to robí na základe nariadenia mesta, bola to nahrávka na smeč. Pavol Pachník bol kedysi policajtom a vedel, že nariadeniam mesta je nadradený zákon. „Tak som sa na to pozrel. Dal som podnet na prokuratúru a tá to zrušila hneď,“ hovorí invalidný dôchodca v čiernom tričku so znakmi mestskej polície.
Potom si Pavol Pachník začal študovať nariadenia ďalších miest. Zistil, že mestá a primátori „si robia, čo chcú“. Jeho podania sa šírili po Slovensku, začal Dolným Kubínom a momentálne pracuje na Bratislave. Tvrdí, že za niekoľko rokov sa mu podarilo zrušiť viac ako sto nariadení, ktoré neboli v súlade so zákonom.
Že Pavol Pachník nie je typický sťažovateľ, čo zavaľuje úrady, súdy a médiá ponosami, potvrdzujú prokurátori. Jeho podnety akceptujú a vybavujú a dávajú za pravdu jeho tvrdeniu, že cieľom zákona nebolo zaviesť prohibíciu.
„Úmyslom zákonodarcu bolo chrániť verejný poriadok a zdravie druhovo vymedzenej skupiny ľudí..., a nie zamedziť dospelej osobe všeobecným zákazom požívať alkohol. Zákonodarca neumožňuje obci obmedzovať základné práva a slobody jednotlivca nad nevyhnutnú mieru,“ hovorí okresný prokurátor z Nového Mesta nad Váhom.
Mesto za mestom
Problém so zákazom alkoholu bol podľa prokuratúry v tom, že mestá vo svojich nariadeniach o obmedzení požívania alkoholu nešpecifikovali dosť presne verejné priestranstvá, na ktoré sa zákaz vzťahuje. „Niektoré mestá to urobili dokonca tak široko, že verejné priestranstvo, kde platil zákaz, bola aj reštaurácia,“ vysvetľuje hovorca Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Ivan Vozár.
S tým súvisí aj ďalšia výhrada. Verejné priestranstvá so zákazom alkoholu majú byť označené. Napríklad preto, že prichádzajúci návštevníci nie sú povinní študovať nariadenia mesta o tom, kde môžu piť a kde nie.
„Chcú riešiť bezdomovcov a alkoholikov, ale nariadeniami trestajú aj slušných ľudí, ktorí si dajú jedno pivo na lavičke pred domom,“ hovorí dnes úspešný sťažovateľ Pachník. „Primátori si myslia, že sú králi. Že môžu udeľovať výnimky z tohto nariadenia, aj keď to nemôžu.“
Že zákaz pitia by mal byť vymedzený aj časovo, je už len detail. Všetky tieto dôvody viedli k reťazovému rušeniu zákazov. Košice, Banská Bystrica, Žilina, Kremnica, Banská Štiavnica, Žiar, Martin, Svidník, Trenčín, Bytča, Partizánske, Prievidza, Námestovo...
To sú len niektoré mestá, ktoré riešili alebo riešia prekročenie právomocí v súvislosti s obmedzením alkoholu na verejných priestranstvách. Je reálny predpoklad, že zoznam bude oveľa dlhší. Uznesenia samospráv sú si v mnohých prípadoch podobné, takže množstvo miest a obcí aj ďalej funguje nad rámec právomocí. A prokuratúry vec riešia, len ak dostanú podnet.
Mali ma za debila
„Najprv ma považovali za debila. Čo to ten Pachník chce, kto je, že sa do toho stará? Starám sa preto, lebo mi prekáža, ak niekto porušuje zákon,“ hovorí bývalý policajt.
Krátko na to, ako ukončil Policajnú akadémiu, dostal nádor na mozgu. „Mali ma operovať v Hradci Králové, ale poisťovňa odmietla preplatiť výkon, tak ma vrátili do Bratislavy. Desať mesiacov som ležal na Kramároch. A ochrnul som,“ hovorí Pachík.
Dlhý čas potom len sedával na vozíku a nerobil nič, až pokým ho priateľka nevarovala, že taký spôsob života vedie do blázinca. „Tak som začal pracovať s počítačom. Už asi trinásť rokov sa venujem tomuto, chodím po súdoch a pomáham bývalým kolegom,“ hovorí invalidný dôchodca, ktorému lekári povedali, že už nikdy nebude chodiť.
Keď sme sa stretli, vystúpil z auta, kráčal s jednou francúzskou palicou a v taške mal kopu dokumentov a mnoho protestov prokurátorov, ktorí reagovali kladne na jeho podnety.
Keď sa dostal z najhoršieho, prišli za ním z mestskej polície, či by nechcel ako bývalý policajt robiť u nich. Súhlasil.
„Dali ma do chránenej dielne na štyri hodiny ku kamerám. Bol som jediný policajt v chránenej dielni na Slovensku,“ usmieva sa. Neskôr ho chceli už aj obliecť do uniformy. „Hovoril som im, že ma prepustili z polície zo zdravotných dôvodov, ale oni že to je v poriadku,“ spomína Pachník.
Nebolo to v poriadku a museli ho prepustiť. Päť rokov sa súdil a museli ho zobrať naspäť. „Zistili, že fakt nie som debil a fakt nemajú pravdu, ale to už bolo neskoro.
mestách.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Právo väčšiny
S jeho pravdou sa musí vyrovnávať rušením zákazu jedno mesto za druhým s výnimkou tých, ktorých šéfovia sa vzbúrili proti zákonu i prokuratúre, aby vec dostali až pred súd, a tým aj do verejnej diskusie.
Príkladom je Kremnica. Miestna primátorka Zuzana Balážová tiež dostala protest prokurátora, ale je rozhodnutá presviedčať poslancov, aby ho zamietli. „Chyba je v zákone. Prokuratúra hovorí o osobnej slobode jednotlivca, ale kde je právo ostatných? Je normálne, aby sa ľudia opíjali na verejnosti? Väčšina má právo povedať, chceme poriadok,“ hovorí Balážová.
Podpredsedu Združenia miest a obcí Milana Mušku zase prekvapuje, že prokurátori si pitie alkoholu vysvetľuje ako jedno z ľudských práv. „Aj tam, kde to ohrozuje výchovu mládeže?“ pýta sa. „Nemôžeme bojovať s týmto zlozvykom. Nečinnosťou tolerujeme alkoholizmus. Máme plné ústa demokracie a centralistické myslenie. Neviem, či sme už dozreli na to, aby sme rešpektovali samosprávy,“ dodal.
A čo na boj s alkoholom hovorí Pavol Pachník? Že mu je alkohol ukradnutý. On sám nepije. Primátorom odkazuje, že ho radi mať nemusia, len nech dodržiavajú zákon. „Myslia si, že pravda je to, čo si schvália a my mávneme nad tým rukou. Ak mesto porušuje zákon, tak to treba riešiť,“ nástojí Pachník.
Alkoholom sa jeho boj neskončil, ale začal. Pokračuje podaniami na preskúmanie nariadení o pyrotechnike či odmeňovaní poslancov. Banskobystrickej prokuratúre už dal preskúmať nariadenie o podmienkach držania psov.
