Stačilo, že sa v balíčku úsporných opatrení na chvíľu objavila zmienka o zdaňovaní výsluhových dôchodkov, aby to poriadne rozčúlilo všetkých colníkov, hasičov, vojakov aj policajtov. Ako to vidia oni?
Bežne Opakovane sa stáva, že vojak odpracuje 15 rokov, vezme si výsluhový dôchodok a zamestná sa ako závodný hasič. Len v bratislavskom Volkswagene takých bolo viac. Dôchodok sa mu vypočítava iba z jedného roka, a to z toho, v ktorom mal najvyšší príjem za posledných desať rokov.
Že sa tento princíp zneužíva, potvrdzujú mimo záznamu aj súčasní policajti: „Prídu politické zmeny, nechám sa vymenovať do funkcie, ako 45-ročný sa stanem okresným riaditeľom, rok prevegetím a po odvolaní odídem do dôchodku. Alebo na rok zaleziem do kancelárie na prezídiu a jeden dobrý rok mi stačí na slušný dôchodok,“ vysvetlil policajt, ktorý si neželal byť menovaný.
„Mnohí vojaci odídu na zahraničnú misiu, kde je príjem násobne vyšší a po roku sa prihlásia o dôchodok. Logické by bolo, keby sa bral do úvahy priemer za iks rokov,“ dodáva vojak s 21 odpracovanými rokmi v armáde. (doplnené 14. 7. - poskytnutá informácia nie je pravdivá, príjmy zo zahraničných misií sa do výpočtu dôchodkov vojakov nezapočítavajú, pozn. autora)
Hoci je zneužívanie systému výsluhových dôchodkov verejným tajomstvom, nenašli sme žiadneho aktívneho príslušníka ozbrojených zložiek, ktorý by súhlasil s ich zdanením či obmedzením. A ako to vidia výsluhoví dôchodcovia?
Podarilo sa
Daniel Petrovič je prezidentom Odborového zväzu hasičov, onedlho oslávi 64 rokov. K hasičom patrili už jeho dedo aj brat, on k nim nastúpil v roku 1975. Dodnes má v práci vystavené ich fotografie. O dobrom výsluhovom dôchodku vtedy nesníval, hasiči naň ani nemali nárok.
Rok po nástupe sa na 15 rokov stal veliteľom v Topoľčanoch. Spomína na množstvo zásahov, najviac na týždeň trvajúci požiar zásobníkov plynu v Gajaroch v roku 1982. „Žena bola vtedy s deťmi na materskej a dala mi 50 korún, aby som tam mal z čoho žiť. Netušila, že sa vrátim až o týždeň. A ani ja.“
Pod jeho velením neprišiel o život žiadny hasič, „úrazov však bolo habadej. Raz sa pri požiari chaty na Silvestra zranili až traja kolegovia“. Petrovič spolu s ďalšími odborármi bojoval za to, aby hasiči mali výsluhové dôchodky. Podarilo sa to v roku 2008.
Odhováral som aj iných
Vincent Kubík odslúžil v polícii 32 rokov. Nastúpil k nej v roku 1976 ako solídny strelec. Jeho motivácia však bola iná. Ako absolvent Vysokej školy ekonomickej túžil po perspektívnom zamestnaní v odbore. Využil teda situáciu, keď sa chystala veľká personálna obmena.
„Až do roku 1975 pracovali v rezorte kádre, ktoré tam boli od februára 1948, partizánov nevynímajúc. Strávili tam takmer 30 rokov, obmena bola nevyhnutná.“ Získal miesto ekonóma na ministerstve vnútra. Neskôr riadil celú ekonomiku nielen tam, ale aj na policajnom prezídiu. Z tohto postu bol nakoniec v roku 2008 pre vek odvolaný a musel odísť do výsluhového dôchodku.
Chcel pracovať až do svojich 62 rokov, ,,keďže sa cítim ako normálny občan“, ale nedalo sa, a tak dnes ako šesťdesiatnik aspoň trénuje policajtov, športových strelcov aj civilistov v streľbe v Športovom klube polície. „Nevidím dôvod, aby ľudia odchádzali do dôchodku skôr, odhováral som od toho aj iných.“
Už len koníček
Ján Kulich nastúpil do armády v roku 1975. Priznáva, že tak urobil preto, lebo to bolo v tom čase „finančne prijateľné“. Zlákala ho vojenská správa v Podpolianskych strojárňach, kde sa vyrábala vojenská technika, a kam bol prevelený aj v rámci základnej služby. „Mohol som robiť to isté, čo predtým, ale za väčší plat.“
Po revolúcii uspel v konkurze a začal pracovať na odbore licencie vojenskej výroby ministerstva hospodárstva, ale ako zamestnanec rezortu obrany. V roku 2003 sa pozície rušili, ponúknuté miesto ho nezaujalo, a tak v 53 rokoch odišiel do výsluhového dôchodku. „Nechcel som robiť poskoka. Ak by šlo o adekvátne miesto, nejaký čas by som ešte ostal.“
Dnes sa venuje svojmu koníčku – je viceprezidentom a metodikom pre športovú činnosť Slovenského streleckého zväzu, má medzinárodnú licenciu rozhodcu.
Na čom sme?
„Tento rok sa výsluhové dôchodky nevalorizovali. Tento žart ešte vydržíme, ale aby sme nevedeli, aké zmeny sa chystajú? Nedávno som pritom čítal, aké veľké odmeny sa vyplácali len v rezorte vnútra,“ hovorí hasič Daniel Petrovič. Najviac mu prekáža neistota, čo s výsluhovými dôchodkami bude.
Hnevá ho aj závisť ľudí, lebo „si neuvedomujú, že platíme vyššie odvody. Dôchodky hasičov sú okolo 600 eur, a aj to už musia byť frajeri, aby ich mali“.
Laici podľa neho nedokážu pochopiť psychickú záťaž, „keď hasiči vidia na cestách množstvo mŕtvych, aj svojich známych a kamarátov, ktorých treba vytiahnuť z vraku. Nik nepochopí, aké to je, keď vojdete do horiaceho domu a neviete, kedy spadne“.
Krčmička v dôchodku
Vincent Kubík o nároku na výsluhový dôchodok nepochybuje, argumentuje inými krajinami. „Pozrite si americké filmy, ako mladí policajti chodia k 45-ročnému bývalému kolegovi do jeho krčmičky na kávu. Z čoho si ju otvoril? Presne toto sú výsluhoví dôchodcovia.“
Dodáva, že ľudia v týchto branžiach sú po rokoch opotrebovaní fyzicky aj psychicky. „Benefity majú od nepamäti. Pred rokom 1990 sa však nedalo odísť na vlastnú žiadosť, len zo zdravotných dôvodov. Potom sa do toho, žiaľ, dostali prvky vlastnej vôle.“ Podľa Kubíka je zlé, ak má niekto dôchodok už po 15 rokoch práce, dokonca na vlastnú žiadosť. „To je chyba, malo by to byť až po 25 rokoch.“
Posunutie nároku na dôchodok na vyšší vek by neprekážalo ani Petrovičovi. „Ale pozor – asi ťažko vás bude z horiaceho domu vyťahovať 60-ročný hasič v rovnakej fyzickej kondícii ako 40-ročný. To isté platí aj pri vystrihovaní zraneného z auta po nehode. Treba stanoviť rozumnú hranicu.“
Plukovník v Tescu
Ján Kulich považuje čerpanie dôchodku po 15 rokoch za nezmysel. „Dal by som ho po 25 až 30 rokoch.“ Kritici výsluhových dôchodkov sa mu však nepáčia.
„Niektorí tlčhubovia problém zužujú len na to, koľko peňazí dostávame. Vychádzať by však mali z toho, že keď sme nastupovali, boli stanovené podmienky, na základe ktorých sme sa rozhodovali, či to vezmeme. Keby boli iné, do armády by nešla možno polovica ľudí.“ Argument, že iné profesie také nároky nemajú, odmieta. „Napádať výsluhové dôchodky môže len diletant. To nie je otázka určená vojakom, ale politikom.“
Podľa Kubíka má výsluhový dôchodok sanovať aj to, že človek po odchode z polície alebo od hasičov nemá kam ísť, keďže nič iné nerobil. „Niečo vyštudujú, potom sú roky policajtmi, nakoniec skončia v nejakej SBS. Keď vidím kamaráta plukovníka, ako stojí v Tescu pri pokladni, je mi smutno,“ vysvetľuje Kubík. Argument, že zmena profesie je problémom aj inde, neberie.
Športovci aj úradníci?
Neprekáža mu ani to, že na výsluhové dôchodky majú nárok aj športovci zaradení ako vojaci, hoci len trénujú a súťažia. „Pár športovcov v Dukle je v tomto kontexte nezaujímavých. To je, ako keď ľudia závidia, že niektorí majú uletené dôchodky. Uniká im, že takých je do päť percent a ostatní majú nižšie sumy. Robiť zásahy do legislatívy kvôli jednotlivcom je nezmysel,“ vraví Kubík.
Výsluhové dôchodky však berú aj ľudia, ktorí sú len v kanceláriách, takže ich robota sa približuje k tomu, čo odvádzajú úradníci v iných povolaniach. Kubík má iný názor. „Na Slovensku existuje jedna odporná vlastnosť – závisť. Úradníci na polícii majú dvojky triedy, nemajú nadčasy, príplatky za zmeny, ich platy sú nízke. Robia za 700 až 800 eur, dôchodok po 15 rokoch práce je 30 percent z tejto sumy.“
Minister vnútra Robert Kaliňák zase tvrdí, že čísla uniformovaných úradníkov sa znížili a nahradili ich civilisti. „Navyše aj policajti z kancelárií môžu byť kedykoľvek nasadení do terénu. A netreba zabúdať, že mnohí sa na tieto miesta dostali až potom, čo si v rámci kariérneho postupu odrobili svoje šliapaním na chodníku, teda v poriadkovej polícii.“
Kulichovi sa nepozdáva ani názor, že vojna tu nebola už desaťročia a vojaci nemajú do čoho pichnúť, maximálne pomôžu pri povodniach. „To hovoria tí, čo na vojne ani neboli. Áno, pravdou je, že podmienky sa blížia tomu, čo spomínate. Je to však dané tým, že na nič nie sú peniaze, a tak sa cvičí len symbolicky. Kedysi boli nasadení permanentne.“
Obhajuje ich aj Kaliňák. „Je pravda, že vojna bola dávno, a preto si mnohí potrebu armády neuvedomujú. Kedykoľvek však môže prísť k ohrozeniu Slovenska, a potom sa budú všetci čudovať, prečo sme nemali pripravených a vycvičených ľudí.“
Pripoistenie a väčší plat?
Výsluhové dôchodky kritizuje aj ekonóm Peter Goliaš z INEKO. „Súčasný systém je drahý a diskriminačný voči ostatným povolaniam. Riešením by bolo jeho zrušenie a nahradenie osobitným poistením ľudí, ktorí v práci prichádzajú do styku s nebezpečenstvom, kombinovaným so zvýšením platov."
Podľa neho nie je žiadny dôvod, aby také výhody mali aj ľudia v kanceláriách. „Nový systém by bol menej nákladný a adresnejší.“
Ekonóm by výsluhové dôchodky súčasným poberateľom nevzal, nový systém by zavádzal postupne. „Nedá sa to urobiť radikálne.“
ks
Robert Kaliňák: Výsluhové dôchodky nezruším
Žiadny minister vnútra sa nechce vŕtať vo výsluhových dôchodkoch. Môžu s nimi naďalej počítaj aj noví ozbrojenci.
Aké sú argumenty v prospech výsluhových dôchodkov?
Títo ľudia robia s nasadením vlastného života. Straty na zdraví a životoch, ktoré pri ich práci vznikajú, sú len dôsledkami. Policajt ani hasič sa nemôže pozerať na to, či je niečo pre neho riziko, jednoducho musí zasiahnuť a pomôcť.
Štatistiky úrazov policajtov však ukazujú, že najviac úrazov vzniká mimo služby. V roku 2011 bolo z 1409 úrazov iba 272 služobných.
Pre mňa sú podstatné úrazy v práci. V Košiciach šiel policajt niekoho zatýkať a ten ho bodol tak, že ho ledva zachránili. Rovnako hasiči – ísť do horiaceho objektu je najhoršie, keď neviete, či je tam chemická látka, či nevybuchne. Kým v iných profesiách odborári povedia, že v rámci BOZP je riziko neúnosné, záchranár si vyberať nemôže.
Riziká existujú a smrteľné prípady sa stávajú aj v iných odvetviach.
Ale ak chce niekto pomoc, vždy volá policajtov alebo hasičov. Príkladom je Polomka, kde vlak narazil do autobusu. Bezprostredne po nešťastí tam bolo plno krvi, panika. Hasiči z jednej z najmenších staníc u nás, z Pohorelej, prišli na miesto, a o päť minút nastalo vďaka nim ticho a vytvoril sa priestor pre racionálne zachraňovanie zranených. Boli to pritom traja hasiči, ktorí obvykle zasahujú len málo. Ľudia sa však s dôverou vložili do ich rúk s tým, že už je dobre, už sú tu, niekto nám pomôže.
Otázka znie, či je férové výsluhový dôchodok zužovať na vybrané povolania.
Nikto iný sa tak často nestretáva so smrťou, preto budem vždy odporcom akýchkoľvek úvah o tom, že by policajti alebo hasiči mali prejsť do normálneho systému. Asistujú všade tam, kde sú problémy – v osadách, pri odovzdávaní zásielky developerovi, ktorý by mohol napadnúť úradníkov a podobne. Vždy sú priamo konfrontovaní s páchateľmi. A v akejkoľvek núdzovej situácii ich môžu odveliť kamkoľvek.
Je správne, aby mali nárok na dôchodok už po 15 rokoch, teda vo veku, keď ešte nemajú ani 40 rokov?
Nárok na dôchodok po 15 odpracovaných rokoch majú aj ostatní občania, len sa im začína vyplácať až po dosiahnutí istého veku. Podstatné je, aby sme systém nastavili tak, že budeme vedieť garantovať vyplácanie záväzkov.
Čo konkrétne zmeníte?
Nebudem sa k tomu vyjadrovať, najskôr o tom chcem hovoriť s dotknutými. Možností, nad ktorými uvažujem, je asi 15, do konca prázdnin by malo byť jasno. Určite však nepríde k zrušeniu výsluhových dôchodkov ako takých, a to ani pre novoprijatých ľudí.
Nebolo by lepšie nahradiť ich poistením a zvýšením platov?
Systém je už nejako nastavený. Takáto dramatická zmena by neposkytla výsledky skôr ako 20 rokov.
Neboja sa politici razantne zmeniť systém iba zo strachu, že príde k hromadným odchodom ľudí z branže?
Samozrejme, politici sa trochu boja. Hromadný odchod by znamenal problém a systém výsluhových dôchodkov by de facto skolaboval.
Karol Sudor
Fakty
Policajti, hasiči, vojaci, NBÚ, SIS, colníci, horskí záchranári a dozorcovia vo väzniciach majú nárok na výsluhový dôchodok:
po 15 odpracovaných rokoch 30 percent z platu
po 30 odpracovaných rokoch 60 percent z platu
poberateľov je viac ako 30-tisíc
priemerná výška dôchodku v rezorte vnútra je niečo vyše 600 eur
priemerná výška v rezorte obrany je takmer 800 eur
ks
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
