Nepodáme podnet na Generálnu prokuratúru proti novele, ktorá zvyšuje lekárom mzdy, lebo je to morálny a etický problém, tvrdí prezidentka komory sestier MÁRIA LÉVYOVÁ.
V rade Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek ste sa dohodli, že sa sestry po rozhodnutí Ústavného súdu o ich platoch vrátia v čiernych tričkách pred parlament, ako to urobili vlani v máji. Nie je to málo?
„Je to symbolika. Chceme demonštrovať to, že kde sme boli na začiatku, tam sme znova. Vždy treba začať slušne.“
Bude to jediný krok alebo plánujete aj ďalšie?
„Ďalším krokom bude pochod pred Ústavným súdom. Ako keby sa Ústavný súd a Generálna prokuratúra postavili na stranu jednej skupiny, egoistických záujmov časti lekárov. Nie je to postoj všetkých lekárov, to budem opakovať stále.“
Myslíte si, že štát a verejnosť dokážu pochopiť takýto protest? Nebolo by účinnejšie, ak by ste boli radikálnejšie?
„Chceme vyslať kultivovaný signál verejnosti. Jej inteligentnejšia časť to pochopí. Možno niektorí nad nami mávnu rukou, ale my sme stále hovorili, že trpezlivosť hory prenáša. Trpezlivosť je stálou súčasťou našej práce. Je to zatiaľ len prvý krok. O ďalších budeme informovať.“
Počítate napríklad aj s možnosťou hromadných výpovedí, ako to urobili vlani lekári?
„Nevylučujeme to, ale musia byť isté podmienky. Musia byť vyčerpané všetky prostriedky. Ak by mali nasledovať ďalšie kroky, tak rozhodne to, čo povedia kolegyne z terénu. Môj osobný názor je však taký, že by sme boli radšej, ak by sme k tomu nemuseli pristúpiť. U nás to verejnosť zle vníma. Každý to vidí tak, že berieme pacienta ako rukojemníka, ale často je to beznádej zdravotníkov.“
Nie je za slušným postojom skôr to, že sestry sú oproti lekárom mäkšie a nie sú také jednotné?
„Určite sa ženy viac boja, ale konajú uvážlivejšie. Sme však najpočetnejšou skupinou. Uvedomoval si to aj bývalý minister zdravotníctva (Ivan Uhliarik z KDH, pozn. red.), ktorý povedal, že ak by sme stáli v uliciach a nepracovali, tak systém skolabuje. Jednotu sme dokázali už pri zbere podpisov pod petíciou. Je tiež pravda, že strach v hladových dolinách je príliš veľký, ale rovnako veľké je aj to znechutenie.“
Prečo ste sa rozhodli nepodať podnet na Generálnu prokuratúru, ako to spravila Slovenská lekárska komora?
„Nepodáme ho, lebo je to morálny a etický problém. Podaním môžeme dosiahnuť len to, že by sa jednoduchšie zrušili jeden aj druhý zákon. Kedy by však vznikol spoločný zákon? Skôr sme očakávali, že podnet nový prezident lekárskej komory (Marian Kollár, pozn. red.) stiahne z prokuratúry.“
Po štrajkoch a protestoch neboli vzťahy medzi lekármi a sestrami dobré. Nezhoršia sa teraz po podnete na prokuratúru a rozhodnutí Ústavného súdu ešte viac?
„Myslím si, že áno. Je to všeobecne známe. Je to veľmi nešťastné obdobie a nešťastný krok. Sestry sú apatické a znechutené. Ak sa majú vrátiť na úroveň 350 až 400 eur, tak si povedia, že všetko, čo je v kompetencii lekára, nech aj lekár robí. Obávam sa, že to nepovedie ku skvalitneniu starostlivosti. Napätie sa asi bude dať krájať. Ak sa aj systém dofinancuje, tak ľudské vzťahy bude ešte dlho treba naprávať.“
Plat na úrovni 400 eur, ako majú mnohé sestry, je vo viacerých regiónoch bežný. Prečo by sestry mali mať viac?
„Je to rehoľa, služba vo verejnom záujme. Ak porovnávali v minulosti psychickú a fyzickú záťaž povolaní, tak sme na tom boli horšie ako hasiči. Ide o mieru hodnôt v spoločnosti. Je tu niečo zaužívané, a tak je pre nás nepochopiteľné, že by sestra mohla mať vyššiu mzdu ako bankový úradník. Je to však bežný štandard všade. U nás sa pritom nároky na toto povolanie stále zvyšujú. Nehovoriac o podmienkach, ktoré sú čoraz horšie. Toto nie je pásová výroba. Človek nie je produkt na páse.“
Stále ešte pretrváva ekonomická kríza. Nie sú platové požiadavky sestier v tejto situácii, keď prichádzajú ľudia o prácu alebo sa im znižujú platy, sebecké? Nemali by ste mať, ekonomicky povedané, väčšie pochopenie pre verejné financie?
„My sme mali dlhodobo a veľké pochopenie, keď nás vyňali zo zákona o verejnej službe. Hovorili nám, potom vám bude lepšie. V časoch takmer hospodárskeho rozkvetu nám odkázali, že je tu prechod na euro. Vždy tu niečo bolo, prečo to nebolo možné zrealizovať. Potom prišla kríza. Kríza bude trvať možno desať rokov. To všetci veľmi dobre vieme. Ale my sme poukazovali na to, že o desať rokov v systéme nemusíme byť. My sme boli veľmi trpezlivé. Každý štát sa musí preniesť cez finančnú krízu, my to veľmi dobre vieme. Výška, ktorá by bola potrebná na dofinancovanie, je okolo 60 miliónov. Naozaj nie sú v rezorte?“
Viete, kde v rezorte by mohli byť tie peniaze uložené, skadiaľ by sa dali presunúť?
„Poviem to veľmi otvorene. Určite, keby sa našiel systém kontroly, ako sa nakladá s peniazmi v zdravotníctve, tak pri sume 3,8 miliardy eur, ktorá ide ročne do zdravotníctva, by sa 50 miliónov našlo.“
FOTO SME – GABRIEL KUCHTA
Prečo ste proti spoločnému zákonu, ktorý by upravoval mzdy zdravotníckych pracovníkov?
„Prečo by sme mali mať stále zaužívané to socialistické, že to minimálne nám musí určovať niečo vždy spoločne? Silové zložky majú samostatný zákon a nikomu to neprekáža. Poviem to veľmi otvorene, sú tu isté obavy. Je veľmi jednoduché zrušiť zákon. Je tu aj istá nedôvera. Potom môžeme čakať, že niekde v horizonte dvoch-troch rokov, lebo kríza nebude ustupovať, sa povie: mohli by sme začať pracovať na obdobnom zákone.“
Z prostredia komory sestier zaznieva, že ak sa sestrám nevyjde v platových otázkach v ústrety, odídu do zahraničia. Sú sestry skutočne schopné a ochotné odísť do zahraničia, z pohľadu jazykovej zdatnosti a väzieb na okolie, v ktorom žijú?
„Viem, že to nie je jednoduché, ale ponuky zo zahraničia sú. Rakúsko a Nemecko potrebujú sestry s vhodnou kvalifikáciou. Keď sa pozriete aj na našu internetovú stránku, sú tam ponuky z Bavorska, z Rakúska. Nielen na opatrovanie, ako sa nám často hovorí. Odchádzajú nám napríklad sestry do Nórska. Neodchádzajú len mladé sestry, ktoré sú jazykovo zdatnejšie. Odchádzajú nám 40-ročné. Rada práve dnes (v piatok) o tomto rokovala, že ak sa v tomto štáte zdá, že migrácia je nedostatočná a nevieme pomôcť kolegyniam, aby mali lepšie podmienky, zintenzívnime spoluprácu s agentúrami. Pošleme ich aj do hladových dolín. Pretože záujem je.“
Čo očakávate od medzinárodných organizácií, na ktoré ste sa obrátili pre problémy, ktoré máte na Slovensku?
„Určite podporu, ktorú aj máme. Zvažujeme aj ďalšie podania na medzinárodné inštitúcie, napríklad na súdny dvor.“
Šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko predpokladá, že nemocnice po rozhodnutí Ústavného súdu urobia zo sestier opäť sestry na plný úväzok a platy budú mať vďaka rozpusteniu 50miliónovej rezervy o niečo vyššie ako pred 1. aprílom, ale nižšie, ako predpokladá zákon. Súhlasíte?
„Ako im budú zvýšené mzdy, je veľmi ťažko povedať. Poukazovali sme už na to, že Asociácia nemocníc Slovenska nemá dva roky so Slovenským odborovým zväzom podpísanú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Na základe čoho sa budú sestrám dávať mzdy? Jednoducho takýmto nereálnym prísľubom neveríme. Kde sa minú finančné zdroje, nevieme.“
Myslíte si, že 50 miliónov nepôjde na platy?
„Nie.“
A kam pôjdu?
„Tých 50 miliónov pôjde na krytie rôznych úhrad. Každý z poskytovateľov ohlasuje, že nemá dosť finančných zdrojov na lieky, energie, do Sociálnej poisťovne.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
