SME
Štvrtok, 22. august, 2019 | Meniny má Tichomír

Bridlicový plyn Slovensku uniká

Ťažobná spoločnosť popiera, že by chcela sporný bridlicový plyn na východe. Známy ochranár neverí.

Nad poľskou obcou Niebieszczany pár kilometrov od našich hraníc je už vrt zrejme pripravený na ťažbu. U nás ťažbu ešte zvažujú.Nad poľskou obcou Niebieszczany pár kilometrov od našich hraníc je už vrt zrejme pripravený na ťažbu. U nás ťažbu ešte zvažujú.(Zdroj: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

BRATISLAVA. Nemecko nebude musieť dovážať zemný plyn 25 rokov, Veľká Británia 60 a Poľsko možno ešte o päť rokov dlhšie. Ušetria miliardy a znížia energetickú závislosť od Ruska.

Viaceré európske krajiny vkladajú nádeje do novej technológie ťažby plynu z bridlicového podložia. Iné naopak ťažbu bridlicového plynu pre obavy zo znečistenia podzemných vôd či zemetrasení zakazujú.

Slovensko búrlivá debata medzi priaznivcami a odporcami nového zdroja energie obchádza.

Vlažne ho síce podporuje ministerstvo hospodárstva alebo strana SaS, ministerstvo životného prostredia aj SPP však tvrdia, že významnejšie zásoby bridlicového plynu sa u nás zatiaľ nepotvrdili.

Hovoriť o výhodách a rizikách ťažby považujú preto za predčasné.

U Lukáča na záhrade

info
Fakty
Bridlicový plyn
  • prírodný plyn nahromadený vo vrstve bridlice,
  • ťaží sa pomocou vody zmiešanej s chemikáliami, ktorá veľkým tlakom rozráža horninu a uvoľňuje tým plyn,
  • najviac sa ťaží v Severnej Amerike,
  • ťažba má vážny vplyv na životné prostredie.

„Neviem, či je to pre Slovákov téma, pre mňa však áno. Pustil som sa do toho, keď mi mali hĺbiť vrt na vlastnej záhrade,“ opisuje situáciu spred niekoľkých rokov ochranár Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk.

Túžil po pokojnom živote a usadil sa vo východoslovenskej dedinke Osadné. Zistil však, že šiel do srdca územia, ktoré okrem milovníkov prírody láka aj rafinérske spoločnosti.

Lesy severovýchodného Slovenska na flyšovom pásme z vrstiev ílovitých a pieskovcových bridlíc, kde sú náleziska ropy a plynu veľmi pravdepodobné.

Aké bohaté tieto náleziská sú, skúma od roku 2006 na území od Bardejova po Novú Sedlicu dcérska firma britskej rafinérskej spoločnosti Aurelian Oil & Gas PLC.

„Na tomto území historicky ťažili a na mnohých miestach stále vyteká ropa a plyn, takže potenciál tu je. Hľadáme rentabilné ložiská,“ hovorí Stanislav Benada, riaditeľ spoločnosti Aurelian Oil & Gas Slovakia.
Český odpor

Hoci výskum beží už šesť rokov, veľkú pozornosť zatiaľ nevzbudil. Na rozdiel od Česka, kde firma narazila na masívne petície proti ťažbe bridlicového plynu aj na odpor vplyvných politikov.

„Rozdiel je v tom, že náš prieskum na východnom Slovensku je zameraný na konvenčné ložiská ropy a plynu. Na ťažbu bridlicového plynu má potenciál skôr oblasť od Prešova po Kežmarok,“ tvrdí Benada.

„To na Slovensku nikto nevie. Všetky dáta sme odovzdali Angličanom a iba oni vedia, ako sa im najviac oplatí ťažiť,“ oponuje Lukáč.

pataj.jpg
Bridlicový plyn je vážna environmentálna a politická téma, píše Roman Pataj

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Dolovanie plynu spomedzi bridlíc má oproti bežnej ťažbe viaceré riziká.

Na uvoľnenie plynu uväzneného hlboko v nepriepustnom podloží treba horniny rozbiť metódou hydraulického štiepenia – do vrtu napumpujú vodu, piesok a zmes chemikálií. Bridlicová vrstva pod tlakom popuká a plyn môže cez trhliny stúpať.

Metóda sa však vo svete používa len krátko a časť odborníkov sa obáva vplyvov na podložie a podzemnú vodu. Riziká zatiaľ nik nepreukázal.

„Deje sa to v takých hĺbkach, že na povrchu sa to prejaví maximálne drobnými zemetraseniami,“ myslí si napríklad geológ Slovenskej akadémie vied Pavol Siman.

Cesty a autá

Lukáč upozorňuje, že najvážnejším rizikom nie je spôsob ťažby. „Ropovody sa im budovať neoplatí, a tak to bude celé o nových cestách a stovkách áut,“ varuje.

Na tomto území je aj Národný park Poloniny a Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty. „Kto sa pôjde rekreovať k ropným vežiam?“ pýta sa ochranár.

„Keby sme narazili na ropu, vozili by sme ju autami na najbližšiu železničnú stanicu,“ pripúšťa Benada. Tvrdí však, že chráneným územiam sa chcú vyhnúť.

Rozhodnutie, či a kde začne spoločnosť vŕtať, padne podľa neho na jeseň. „Ak sa potom vrt ukáže rentabilný, ostrá ťažba by sa mohla začať niekedy v rokoch 2016 až 2017,“ hovorí. Na prieskum chcú dať 33 miliónov eur.

ico

Ťažiar: Do parku už nepôjdeme

Manažér Aurelian Oil & Gas Slovakia STANISLAV BENADA vraví, že budú šetrní k prírode.

Prečo chcete na Slovensku dať do prieskumov až 33 miliónov eur?

„Geológovia pri spracovaní štruktúr v Poľsku zistili, že niektoré nádejné zóny môžu pokračovať aj na Slovensko do oblasti medzi Bardejovom a Sninou. Od konca 19. storočia sú tu nádejné príznaky.“

Čo ste už zistili?

„Asi na dvetisíc štvorcových kilometroch sme robili 2D seizmické merania, vieme nahliadnuť do hĺbky až desať kilometrov. Práve to dopĺňame podrobným gravimetrickým prieskumom z lietadla. Očakáva sa, že to umožní navrhnúť jeden alebo dva vrty.“

Aká je šanca, že budete ťažiť?

„Jedna z nádejných oblastí je v katastri obce Šarišské Čierne. Zaujímavá je aj oblasť medzi Medzilaborcami a Humenným. Aj tam v minulosti ropu našli alebo hľadali.“

V Šarišskom Čiernom ste mali vŕtať už minulú jeseň. Čo sa stalo?

„Rozhodli sme sa s veľmi drahým vrtom počkať na merania z lietadla.“

Ochranári sa obávajú ohrozenia prírody.

„Potrebovali sme urobiť niektoré merania aj v chránených oblastiach, inak nie je možné interpretovať geologickú stavbu celej oblasti. Väčšina týchto území sú ťažko prístupné, nepredpokladáme, že by sme tam robili ďalšie prieskumné práce. Ťažba je šetrná k životnému prostrediu. Do oblasti síce prinesie mierne zvýšenie dopravy, ale na druhej strane aj pracovné príležitosti ľuďom z okolia.“

sen
ico

Severovýchod by ropu a plyn bral

Starostov obcí vo Východných Karpatoch ťažba potešila.

OSADNÉ. Dedinka na samom konci sveta, ktorú preslávil dokumentárny film Marka Škopa, žije naďalej pozvoľným, ospalým rytmom.

Chlapi z verandy krčmy sledujú, kto vystúpi z autobusu, krčmára a vlastníka penziónu Borisa Ocetníka poteší každá neznáma tvár.

Osadné

„Film nám pomohol, začali k nám chodiť turisti, občas sa aj u nás ubytujú. Ale stále je to slabé,“ hovorí Ocetník.

„Boli tu turistky z Holandska, precestovali celú Európu stopom. Vlani nás navštívil hokejový brankár Dominik Hašek s celou rodinou. Ani som vlastným očiam neveril.“

V Osadnom žije necelých 190 obyvateľov, väčšinou vdovy. Chlapi odchádzajú skôr. „Ťažba plynu či ropy by pomohla. Ľudia by mali prácu, vrátili by sa mladí, aj do obecnej kasy by niečo pribudlo,“ rozmýšľa jeden z trojice hrdinov dokumentu, bývalý starosta Ladislav Mikuláško.

Aj v Osadnom robili v minulých rokoch geologický prieskum. Obec dostala „odškodné“ okolo tisíc eur, hovorí Mikuláško.

Menej optimizmu má náčelník Lesooochranárskeho zoskupenia Vlk.

„Krajský úrad životného prostredia v Prešove udelil výnimku na geologické práce v Národnom parku Poloniny a v Chránenej oblasti Východné Karpaty. Som zvedavý, ako štátna ochrana prírody zareaguje, keď budú chcieť na týchto chránených územiach aj ťažiť. Za babku dokážeme predať naše bohatstvo. Štve ma, že to nikoho neštve!“

Miková

Pri vstupe do Mikovej víta návštevníkov Andy Warhol. Dávno predtým, ako rusínsku obec na východnom Slovensku preslávil kráľ pop-artu, boli tam veľkopodnikatelia.

Po dome, z ktorého sa Andyho rodičia vysťahovali do Ameriky, ostal len trávou zarastený prázdny pozemok so starou studňou a poskrúcanou hruškou. Zato v chotári Dychavka, kde ešte po vojne stáli veže ropného poľa, opäť snoria prieskumníci.

„Ropa tiekla aj v potoku,“ hovorí lámanou slovenčinou a rusínčinou 68-ročný Juraj Bošnovič. Na sebe má tričko slovenského tenisového tímu s veľkým slovenským znakom. Jeho manželka bola sesternicou Andyho Warhola.

„Ešte môj dedo spomínal, že tu bolo viac vrtov, ropu vozili na konských povozoch do Strážskeho, kde ju spracúvali. Údajne mala liečivé účinky. Keď ňou potierali boľavé miesta, bolesť ustala. Ľudia ňou natierali ploty, trámy dreveníc, svietili ňou.“ Aj starý pán by privítal, keby nad dedinou opäť začali ťažiť. „Každý by mal z toho osoh!“

Agropodnikateľ Michal Závadský má v prenájme pozemky obce i miestnych. Aj tam robili prieskum. „Vyrúbali časť lesa, ťažkými mechanizmami splanírovali plochu, postavili panelovú cestu. Neprekáža mi to, keby ťažbu obnovili.“

Trhaviny zahladili

Prieskum robili aj v Šarišskom Čiernom. „Vlani na jeseň už mali začať vŕtať. Neviem, čo zistili, ale na jar mi človek z tej firmy povedal, že nevidí vrt ani ťažbu ružovo,“ hovorí starosta Andrej Bavulič. „Škoda, myslím si, že obci by to pomohlo.“

Neďaleko obce do plytkých vrtov umiestnili trhaviny, seizmické pohyby po explózii vyhodnocoval počítač.

„Všetko dali do pôvodného stavu, už po nich nenájdete ani stopy, zišlo aj z plánovanej výstavby cesty k nálezisku. Dostali sme za to tisíc eur. Pri našich podielových daniach je každý cent dobrý.“

Poľsko: kilometre do zeme

Iné to je na poľskej strane Východných Karpát. Nad obcou Niebieszczany sa čnie mohutný žltý kríž. Vedie k nemu cesta z panelov.

Až keď vstúpite na dvojhektárovú vybetónovanú plochu, zistíte, že namiesto symbolu kresťanstva tam stojí oplotené potrubie s ventilmi, zrejme už pripravené na ťažbu. Nápisy upozorňujú na plyn a zákaz približovať sa s ohňom.

Majiteľ potravín Stanislaw Wesoly vraví, že nad dedinou urobili 5800 metrov hlboký vrt. V pláne boli vraj ešte dva.

„Gaza jest u nas do choleri. Ľudia sa tešia, že plyn bude lacnejší. To len Putin zakázal u nás vŕtať. Bojí sa, že príde o kšeft,“ usmieva sa starý pán.

Mikuláš Jesenský

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Oslava prvého miliónu dopadla šokujúco
  2. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  3. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  4. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  5. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  6. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  7. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  8. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  9. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  10. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku?
  1. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  2. Filmári objavili skryté krásy Novej Bane – tu je video
  3. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity
  4. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  5. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  6. Opätovne ožíva bratislavská Koliba Expo
  7. Prvý dojem urobíte len raz. Prečo to platí práve pri predaji?
  8. Otvoria prvú časť zrekonštruovaného Polusu
  9. Dobrá správa z Domaše: Hotel Zátoka na Eve opäť funguje
  10. Prečo si investori zadávajú do vyhľadávača ružové diamanty?
  1. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene) 12 467
  2. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu? 10 089
  3. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte 9 660
  4. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku? 6 607
  5. Oslava prvého miliónu dopadla šokujúco 6 488
  6. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži 5 408
  7. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich? 5 225
  8. Malebné severné Taliansko: Hory, jazerá, krásne mestá aj móda 4 675
  9. Farma v Krtíši je stredoeurópskym unikátom. Majiteľ neberie plat 4 429
  10. Na horúčavy myslite už pri stavbe domu 4 429

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
Predseda Smeru Robert Fico.
Dobré ráno

Dobré ráno: Pellegrini s Ficom si posielajú odkazy cez tlačovky

Pellegrini opäť odpovedal na otázky o Druckerovej strane.

Podcast Dobré Ráno
Komentár Zuzany Kepplovej

Pellegrini sa pustil do Fica, aj keď to maskoval

Akoby sme sledovali primárky v strane Smer.

Zuzana Kepplová

Neprehliadnite tiež

Tesco na Kamennom námestí zostane už iba v suteréne

Koncom roka ho v bývalom Priore nahradia nové prevádzky.

Priestory bývalého My Bratislava na Kamennom námestí
Dobré ráno

Dobré ráno: Pellegrini s Ficom si posielajú odkazy cez tlačovky

Pellegrini opäť odpovedal na otázky o Druckerovej strane.

Podcast Dobré Ráno

Zelené strechy môžu Bratislave pomôcť s klimatickými zmenami

Vegetácia na streche dokáže znížiť teplotu v mestskej zástavbe aj o niekoľko stupňov.

Ilustračné foto.
Devínska Kobyla (v pozadí) je malokarpatský vrch v Bratislave, medzi Devínom, Devínskou Novou Vsou a Dúbravkou. S výškou 514 m n. m. je najvyšším bodom Devínskych Karpát a Bratislavy.