Bratislava 29. augusta (TASR) - Vládny kabinet v stredu prerokuje návrh vicepremiéra Pála Csákyho na odškodnenie židovských obetí holokaustu na Slovensku, podľa ktorého bude proces odškodnenia prebiehať postupne až do 31. decembra 2012.
Ministerstvo financií by malo podľa návrhu vyčleniť 850 miliónov korún na krytie čiastkového odškodnenia na účet Národnej banky Slovenska. Táto suma predstavuje 10 percent z celkového zhabaného židovského majetku do štátnych fondov počas II. svetovej vojny.
Zo spomínaných peňazí priamo odškodnia obete holokaustu podľa pravidiel Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZŽNO), ktorý považuje vláda za reprezentanta židovskej komunity na Slovensku. Súčasne sa z ročných výnosov budú financovať sociálne, vzdelávacie a kultúrne projekty zväzu.
Dzurindov kabinet sa ešte v auguste 2001 rozhodol preskúmať možnosť čiastkového odškodnenia židovských obetí holokaustu v SR a na tento účel vytvoril miešanú komisiu pod vedením vicepremiéra Csákyho. V procese ďalších rokovaní so zástupcami ÚZŽNO a zahraničných židovských organizácií vznikla myšlienka podpísať dohodu o vysporiadaní odškodnenia medzi vládou SR a ÚZŽNO. Realizovanie dohody je však podmienené politickým rozhodnutím vlády.
Predložený návrh čiastkového odškodnenia židovských obetí holokaustu v SR preto navrhuje uskutočniť konkrétny krok zo strany vlády SR s odporúčaním pre budúcu vládu pokračovať v procese odškodnenia.
Židovskej komunite na Slovensku sa po roku 1989 naskytla možnosť uchádzať sa o odškodnenie alebo iný druh satisfakcie za zločiny a krivdy, ktoré boli na nej spáchané počas nacistického aj komunistického režimu. Jedným z už prijatých právnych nástrojov je zákon o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov.
Účinnosť tohto zákona však zaniká 30. novembra 2002 a okrem toho zákon rieši čiastočné odškodnenie za perzekúcie, ale nie za majetkovú ujmu.
Vojnový slovenský štát siahol prostredníctvom prijatých zákonov na osobné a majetkové práva svojich obyvateľov židovského pôvodu. Vtedajšia legislatíva umožňovala okrem deportácií Židov do nacistických koncentračných táborov, kde boli v prevažnej väčšine zavraždení, aj násilné odňatie ich majetku a jeho arizáciu. Na arizácie židovského majetku z rokov 1939 až 1945 nadviazal aj komunistický režim po roku 1948. Časť majetku v držbe občanov židovského pôvodu po oslobodení a obnovení ČSR v roku 1945 bola v rámci znárodňovania súkromného majetku na základe Ústavy ČSR znovu znárodnená a prešla pod správu štátu.
