Politicky organizované oslavy deklarácie o zvrchovanosti nie sú v trende.
BRATISLAVA. Premiér Robert Fico a prezident Ivan Gašparovič sú dnes jedinými vo veľkej politike, ktorí pred dvadsiatimi rokmi hlasovali za deklaráciu o zvrchovanosti.
„Bol to významný krok k vzniku samostatnej republiky,“ spomína premiér, vtedy poslanec SDĽ. Podporili ju aj vládne HZDS a SNS. To, že spoločný štát Čechov a Slovákov už nemá budúcnosť, však bolo zrejmé ešte pred jej vyhlásením.
Historik Milan Zemko spomína, že to naznačili rozhovory predsedu HZDS Vladimíra Mečiara a ODS Václava Klausa. Každý si spoločné fungovanie predstavoval inak.
Skôr ako štátoprávnym aktom deklarácia bola podľa Zemka politickým gestom, ktoré rozdelilo spoločnosť – tí čo chceli samostatnosť, ju vítali, priaznivci Česko-Slovenska odmietali.
Matičiari oslávia dvadsiate výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky vatrou na Čertovom vŕšku vo Zvolenskej Slatine aj stolnotenisovým turnajom v Nitre.
Na podporu politických špičiek ako v minulosti sa spoľahnúť nemôžu.
Vatry zvrchovanosti zapaľoval v čase, keď bol v koalícii s HZDS a SNS, aj premiér Robert Fico. FOTO - TASR
Spomienka v pracovni
Keď boli HZDS a SNS vo vláde, ich predstavitelia sa predbiehali, kto zapáli viac vatier zvrchovanosti.
Pri pätnástom výročí oslavovali pod Kráľovou holou s fakľou v ruke premiér Robert Fico aj prezident Ivan Gašparovič. Ten je na dovolenke, odkiaľ poslal tlačové vyhlásenie.
Premiér bude oslavovať v historickej budove parlamentu, kde deklaráciu prijali. K členom vlády sa prihovorí predseda Národnej rady Pavol Paška a vystúpiť má v utorok aj premiér. Prvý raz prijme novinárov vo svojej kancelárii na Úrade vlády.
Fico je dnes rád, že ako poslanec SDĽ mohol byť pri hlasovaní o deklarácii, ktorú považuje za významný krok k vzniku samostatnej republiky.
„Je mi ľúto, že po 20 rokoch je medzi aktívnymi politikmi tak málo tých, ktorí ju podporili.“
O vatry je už menší záujem, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Mečiar využil emócie
Za hlasovalo 17. júla 1992 113 zo 147 poslancov. Podporu dostala od HZDS, SNS a SDĽ.
„Vladimír Mečiar sa snažil využiť emócie a nie riešiť skutočný problém nastolenia demokracie a právneho štátu,“ hovorí Pavol Hrušovský z KDH.
Kresťanskí demokrati aj maďarské Spolužitie boli proti. Predseda SDKÚ Pavol Frešo označil deklaráciu za výsledok demokratických volieb a základ vzniku republiky, ktorú zo začiatku sprevádzala smutná éra mečiarizmu.
„Definitívna bodka za týmto obdobím nastala až vstupom do Európskej únie a NATO, kedy sa stala rovnoprávnou súčasťou demokratických a slobodných krajín,“ dodal Frešo.
Text deklarácie:
My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo.
V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.
Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.
Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.
Spomienky aktérov
Jozef Prokeš bol v roku 1992 ako predseda SNS a podpredseda parlamentu pri písaní krátkeho textu deklarácie.
Spomína, že niektorí politici mali tendenciu písať text ostrejšie. Nakoniec podľa neho vymysleli dobré znenie.
„Bol to prvý krok, ktorým Slovenská národná rada dala najavo, že sa rozhodla ísť cestou samostatného štátu a prijatia vlastnej ústavy,“ hovorí.
Augustín Marián Húska z HZDS tvrdí, že chceli zabrániť krviprelievaniu, aby radikáli nerozhodovali o týchto záležitostiach.
Deklaráciou chceli pripraviť českú aj slovenskú spoločnosť na postupné kroky. Húska očakáva, že každý, kto má zmysel pre históriu, by mal prijatie deklarácie oslavovať. „Mali by sme si brať príklad od Američanov, ktorí 4. júl budú oslavovať aj o tisíc rokov,“ hovorí Prokeš.
SNS pozýva na oslavy stručne na internete. V sobotu sa za účasti vedenia strany rozhorí vatra v Liptove v obci Ľubeľa. HZDS nespomína nič.
Zhromaždenie priaznivcov zvrchovanosti na staroslávnom Devíne po podpise Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992. FOTO - ARCHÍV TASR
Deklarácia naznačila samostatnosť
Vyhlásenie zvrchovanosti bolo len politickým aktom, hovorí historik MILAN ZEMKO.
Aké prežívalo Slovensko obdobie, keď bola prijatá deklarácia?
„V júni 1992 vyhralo voľby HZDS, čo však ešte neznamenalo, že republika sa má rozpadnúť. Rozpadla sa preto, lebo v Česku vyhrala ODS na čele s Václavom Klausom a keď s Vladimírom Mečiarom a HZDS rokovali o spoločnej budúcnosti, ukázali sa obrovské nezhody v predstavách o fungovaní federácie.“
Bola deklarácia vnímaná ako dôkaz, že rozpad federácie je nezvratný?
„O nezvratnosti hovorili politické dohody predtým. Bol to formálny politický, nie štátoprávny akt. Signalizoval, že Slovensko ide cestou k samostatnosti. Oveľa vážnejšou vecou bolo prijatie ústavy ako ústavy samostatného štátu, pričom len niektoré články mali nadobudnúť právoplatnosť po vyhlásení nezávislosti. Definitívnym zavŕšením bol ústavný zákon o zániku federácie.“
Zmenilo sa po deklarácii postavenie Slovenska v rámci federácie?
„Nie. Bola to politická vôľa, že Slovensko takýmto smerom pôjde. Akurát, že krajina na druhý deň stratila prezidenta, pretože Václav Havel rezignoval z funkcie.“
Aké boli reakcie iných českých politikov?
„Z českej strany sa skôr ozýval názor, že Slováci sa chcú oddeliť. “
Oslovila deklarácia širokú verejnosť?
„Oslovila tých, ktorí chceli nezávislosť. Ostatní ešte podnikali kroky ako napríklad petíciu za zachovanie federácie.“
Prekvapuje vás, že pri dvadsiatom výročí sa veľkolepé oslavy nekonajú?
„Je to typický slovenský postoj. Slováci majú plno pamätných dní a sviatkov, ale primerane sa im nevenujú. Je tu ľahostajnosť k výročiam s národnoštátnym významom.“
Deklarácia sa oslavovala aj oslavuje pálením vatier. Je to vhodné?
„Všetci si to takto pripomínať nebudú. Skôr by sa to malo pripomínať kultivovaným spôsobom, ako napríklad schôdzou parlamentu. Ten je však na dovolenke, tak sa nebude unúvať. Malo by sa o tom aj informovať v médiách.“
Veronika Prušová
