BRATISLAVA. Rada vysokých škôl namieta proti obmedzeniu pracovného času vysokoškolských učiteľov, výskumníkov či umeleckých pracovníkov na 58 hodín týždenne, ktoré presadzuje minister školstva Dušan Čaplovič v novele vysokoškolského zákona.
Predseda RVŠ Viktor Smieško tvrdí, že ministrova myšlienka bola správna, ale nie jej prevedenie.
"Právnici viacerých vysokých škôl uviedli, že je to protiústavné," povedal agentúre SITA Smieško.
V pripomienkovom konaní k návrhu preto RVŠ ponúkne iné riešenie.
Vysoké školy súhlasia, aby mohol mať učiteľ len jeden plný úväzok a aby sa mu publikačná činnosť ako aj iné aktivity započítavali len v prospech tejto školy. Tým pádom by učiteľ mohol byť garantom len na domovskej akademickej pôde.
"Ale množstvo drobných úväzkov by mohol mať viacej," doplnil Smieško.
Návrh možno narazí aj v Smere
Svoj návrh odôvodňuje RVŠ pripomienkami právnických škôl a Akadémie Policajného zboru v Bratislave.
Tí tvrdia, že by navrhované pravidlá mohli narušiť systém súdno-znaleckého dokazovania v krajine.
"Ak je niekto súdny znalec a zároveň prednáša na vysokej škole, tak by musel v polovici roka povedať, že už ďalej nemôže robiť znalecké posudky, lebo by si vyčerpal zákonnú kvótu práce," vysvetlil Smieško.
Predseda RVŠ poukazuje aj na ďalšie možné komplikácie. Viaceré vysoké školy v súčasnosti využívajú prednášajúcich z vysokých škôl iného zamerania, aby poslucháčom rozšírili všeobecný prehľad.
Na technickej škole napríklad niektoré predmety prednášajú ekonómovia či právnici. Vzhľadom na to, že navrhované obmedzenia sa majú týkať aj dohôd, vysoké školy by takýchto učiteľov nemali ako najať.
"A nedodržanie obmedzenia pracovného času definuje návrh zákona ako hrubé porušenie disciplíny," dodal Smieško.
Návrh môže naraziť aj v samotnom Smere, keďže s ním nesúhlasí ani ministrov spolustraník a predseda školského parlamentného výboru Mojmír Mamojka.
Iba jeden plný úväzok
Minister školstva Dušan Čaplovič chce od januára 2013 povoliť vysokoškolským učiteľom maximálne jeden plný úväzok na vysokej škole.
Ak návrh schvália vláda a parlament, učitelia budú môcť na akademickej pôde odpracovať maximálne 58 hodín týždenne. Ako si úväzky rozvrhnú, bude na ich rozhodnutí.
Rezort dôvodí návrh tým, že viacnásobné úväzky ohrozujú kvalitu vysokoškolského vzdelávania a napriek šikovnosti učiteľov má jeden deň len 24 hodín.
Pedagóg nebude môcť na vysokej škole pracovať viac ako 58 hodín týždenne ani v prípade, že by to bolo s jeho súhlasom. Ak tak urobí, podľa zákona to bude "porušenie pracovnej disciplíny".
Opatrenie sa má vzťahovať aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Do pracovného času sa nebude rátať úväzok na inej pozícii na vysokej škole.
Týka sa to prípadov, ak je napríklad pedagóg aj dekanom, alebo ak má výskumný pracovník ďalší pracovný pomer v administratíve ako zamestnanec akademickej knižnice.
Cuper stíha tri školy
Niektorí pedagógovia sú v počte úväzkov rekordérmi. Napríklad bývalý poslanec za HZDS Ján Cuper stíha na plný úväzok pracovať na troch právnických fakultách v Bratislave, Banskej Bystrici aj Sládkovičove.
Prednášať na dvoch, troch či dokonca štyroch školách naraz zvládajú desiatky profesorov.
Pri priemernom plate profesora 1 680 eur si môže takzvaný lietajúci profesor v prípade štyroch úväzkov zarobiť aj päťtisíc eur mesačne.
Štát ročne vynaloží na platy zamestnancov verejných vysokých škôl zhruba štvrť miliardy eur.
Podľa analýzy bývalého poradcu exministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ) Mariána Zachara pracuje na viac ako 1,5 úväzku 405 z vyše 14-tisíc zamestnancov vysokých škôl.
Ako ďalej vyplýva z Centrálneho registra zamestnancov vysokých škôl k 25. máju tohto roka, najviac lietajúcich profesorov majú súkromné vysoké školy.
