PETER ŠIMKO, projektový manažér Systému fyzickej a technickej ochrany štátnej hranice s Ukrajinou hovorí, že kreativita a odhodlanosť pašerákov je naozaj bezhraničná.
Stretli ste sa už na hranici s niečím podobným ako je 700-metrový tunel?
„Je to prvýkrát a nielen na našej hranici s Ukrajinou. Na žiadnej z ostatných hraníc Schengenskej zóny ešte tunel neobjavili.“
Čo o tuneli vieme, ako v ňom pašovanie prebiehalo?
„Vyhotovenie tunela bolo naozaj profesionálne. Technické prostriedky, ktoré použili, rovnako spôsob realizácie, prípravy, logistické zabezpečenie aj finančné zabezpečenie boli mimoriadne.“
Išlo o organizovanú skupinu, či skôr o jednotlivcov?
„Je úplne predčasné sa vyjadrovať k pozadiu. Je nasadený najlepší tím, ktorý máme a najbližšie dni ukážu nové skutočnosti.“
Spomínalo sa, že tunel vybudovali v starom potrubí?
„Nijaké staré potrubie ani iné v minulosti funkčné zariadenie tam nebolo. Ide o nedávno zhotovený tunel, ktorý má priemer približne 0,8 metra. Konštrukcia sa skladá z plastovej obalovej hmoty, ktorá je zvnútra vystužená oceľovými skružami.“
Hovorilo sa, že tunel používali asi rok, je to pravda?
„V tejto chvíli je nemožné na to odpovedať.“
Budete hľadať tunely aj inde?
„Už pracujeme na tom, aby sme v čo najkratšom čase mohli skontrolovať celý zostávajúci južný úsek hranice. Ide o úsek, kde sú obydlia na slovenskej i na ukrajinskej strane relatívne blízko a je teda predpoklad, že by niekto bol schopný takéto dva body spojiť. Máme už aj overenú technológiu, ktorou takéto niečo možno identifikovať. Nezaručí stopercentne, kde tunel je a kde nie, no je schopná dať indície, kde má zmysel zamerať sa viac a kde nemá zmysel skúmať. Toto sa začalo už diať. Už aj odhalený tunel bol vytrasovaný takto. Jeho presnú trasu, hĺbku, priebeh, uhly i zákruty sme zistili už takto.“
Trasa tunela bola zakrivená?
„Nebola to čistá priamka.“
Aké náročné bolo do neho vstúpiť?
„Existoval predpoklad, že vstupom do tunela by sa mohol ohroziť život. Nepoznáme jeho stabilitu či charakteristiku a vstup doň bol a stále je vylúčený.“
Ako ste teda zistili, kam vedie?
„Vďaka Východoslovenským vodárňam, ktoré sú technicky vybavené na identifikáciu potrubia pod zemou. Vytyčujú takto inžinierske siete. S ich pomocou bolo možné z povrchu identifikovať presnú trasu tunela, nebolo teda treba doň vstupovať a ohrozovať životy policajtov.“
Tunel sa našiel u nás. Aká bola spolupráca s Ukrajincami?
„Musím to vyzdvihnúť. Prvýkrát môžem povedať, že umožnili vstup našim expertom aj na ich stranu. Boli sme pri procesných úkonoch v objekte na ukrajinskej strane. Nemali sme žiadny problém.“
V minulosti Ukrajinci robili problémy pri skeneri vlakov.
„Treba zrejme rozlišovať. Vtedy šlo o skener či röntgen, ktorého charakteristika predpokladala nejaké zdravotné ohrozenie. Nechcem to veľmi analyzovať, ale určite nešlo o hraničnú stráž Ukrajiny, skôr sa bavíme o železnici a nejakých bezpečnostných opatreniach.“
Koľko je na hranici rizikových kilometrov, kde by podobné tunely ešte mohli byť?
„Nie je ich veľa, skôr sa bavíme o lokalitách. Určite Veľké Slemence je jedna z potenciálne vysoko rizikových lokalít pre takéto tunely. Toto je priorita číslo jeden. Aj na zelenej hranici v južnom úseku sme však už vytypovali úseky.“
Ak pašeráci kopú tunely, naozaj sa tak zlepšilo zabezpečenie tej hranice?
„Nemôžeme vôbec porovnávať stav v roku 2002 s rokom 2012. Či už sa bavíme o počte policajtov slúžiacich na východnej hranici, ktorý narástol niekoľkostonásobne. Najmä však v technike. V roku 2002 dnešné vybavenie vlastne neexistovalo. Dnes je veľmi málo úsekov, kde by vás nestretla nejaká technológia. Je rozmiestnená v štyroch vrstvách: hraničná čiara, následne veľmi blízka príhraničná čiara a až do štyridsiatich kilometrov do vnútrozemia je systém technicko-organizačných opatrení, ktoré zabezpečujú, aby sme väčšinu pašovaného tovaru, alebo nelegálnych migrantov, zadržali.“
Okrem techniky sú tam aj ľudia. V minulosti sa hovorilo o častej korupcii v radoch hraničnej polície. Ako sa s tým darí bojovať?
„Aj tu je badateľný obrovský pokrok. Nielen v prípadoch nelegálnej migrácie, prípadne zadržaných cigariet, ktoré v posledných rokoch drasticky klesajú, ale aj celková atmosféra v Policajnom zbore hraničnej polície strážiacej východnú hranicu je neporovnateľne lepšia. Nesúvisí to len s technickým vybavením či už vozidiel, či systému hraničného dozoru, ako sú kamery, ale aj so sociálnym zabezpečením polície a osobným vybavením polície.“
Je táto práca lákadlom skôr pre miestnych či aj pre policajtov hoci z Bratislavy?
„Bratislava už asi nie je dobrý príklad, ale celý Prešovský i Košický kraj sú dobrým zdrojom personálu a policajtov. Je to kombinácia skúsenejších policajtov s mladou generáciou, ktorá sa popri nich má šancu tú robotu naučiť. Je to trošku iná práca ako bežný výkon policajtov.“
Pašuje sa viac cigariet v čase, keď idú u nás zdražieť?
„Stačí len porovnať cenu škatuľky cigariet na Ukrajine a na Slovensku, prípadne v Anglicku či v škandinávskych krajinách. Sme tranzitná krajina a cigarety sú určené pre trhy, kde možno získať čo najväčší profit z ich predaja a hradiť potom všetky náklady spojené s touto trestnou činnosťou. Či už sa bavíme o logistike, ľuďoch, ale najmä o stavbách takéhoto typu, ako sme mali možnosť v posledných dňoch odhaliť, je to veľmi nákladné.“
Pašeráci nebudú pravdepodobne iba obyvatelia obcí pri hranici, ale ľudia, ktorí globálne páchajú trestné činy.
„Naši občania nie sú pri týcho prípadoch najčastejšie. Skôr sú to z iných štátov, najmä Ukrajiny.“
Je pravda, že pašeráci sa od nás presúvajú do Poľska či do Maďarska. Je to tak?
„Nemyslím si, že by naši susedia nemali hranicu dobre zabezpečenú, ale sledujeme ten trend.“
U nás je hranica členitá, tam je rovinatá. Je tam viac obcí a situácia je neprehľadnejšia. Môže to byť dôvod?
„Naša hranica na 98 kilometroch je z dvoch tretín veľmi komplikovaná, je tam malá nelegálna migrácia, tá južná rovinatá časť je zabezpečená 100 percentne kombináciou rôznych technických opatrení. Aj týmto sme dali rôznym pašeráckym skupinám najavo - môžete to skúsiť, my sme pripravení. My robíme všetko pre to, aby sme systém stále zlepšovali, dopĺňali nové technológie. V prípade tohto tunelu je situácia naozaj výnimočná, napriek tomu, že máme systémy na detekciu či už pohybu kamerami, alebo rôzne iné v zemi zakopané systémy, ktoré sú schopné detekovať prítomnosť narušiteľa, neboli schopné identifikovať v takejto hĺbke túto cestu.“
Ako vyzerá hranica, ak by sa tam niekto náhodou dostal?
„Pre kohokoľvek, kto sa priblíži ku hranici, sú najprv inštalované tabule, ktoré upozorňujú na blízkosť štátnej hranice. Priamo po príchode na štátnu hranicu možno vidieť veľmi jasný päťmetrový hraničný pás, ktorý sa upravuje a kosí a samozrejme hraničné znaky, sú tam inštalované kamerové reťazce, stĺpy, osvetlenie, ploty. Je veľmi ťažké si tú hranicu nevšimnúť.“
Ploty na celej hranici nie sú a asi ani nebudú. Prečo?
„Nie je možné inštalovať takéto fyzické bariéry pozdĺž celej hranice, dá sa to len v blízkosti hraničných priechodov. To bolo pravidlo, pri ktorom sme v roku 2007 vychádzali pri konštrukcii systému. Ani neplánujeme budovanie ďalších plotov, je to možno kombinácia historických faktov Európy a možno otvorenosti Európskej únie, ktorá je potrebná.“
Kontroluje Európska únia alebo nejaký úradník to naše zabezpečenie každý rok?
„Posledné hodnotenie bolo v roku 2007, to bolo najdôležitejšie a rozhodlo, že sme dostatočne pripravení na vstup do Schengenskej zóny. Nie každý rok, ale s istou pravidelnosťou vysiela Európska únia hodnotiace tímy, ktoré vo všetkých štátoch zóny overujú, či sú tieto kritériá stále v platnosti a či ich členské štáty nielen plnia, ale či sú aj technicky ďalej oproti pôvodnému hodnoteniu. Slovenská republika už v najbližšom období bude čeliť opätovným hodnoteniam.“
To znamená, že hranica je lepšie zabezpečená ako v roku 2007?
„Dnes to možno povedať, ale nemyslím si, že by bolo dobré jedným dychom dodať, že niet čo robiť. Tento prípad svedčí o tom, že kreativita a odhodlanosť našich oponentov je naozaj bezhraničná.“
Je známe, že ukrajinská polícia je viac náchylná na korupciu. Vnímajú to napríklad vodiči kamiónov. Vnímate to aj vy?
„Ide o inú krajinu, kde platia iné pravidlá a je tam aj iná atmosféra. S tým súvisia aj všetky tieto špecifiká. Aj z pohľadu stráženia hranice Ukrajina urobila obrovský posun. V minulosti sme mali možnosť sledovať ich absolútnu ľahostajnosť. Rozumejme tak päť a viac rokov naspäť. Dnes nám aktívne posúvajú operatívne informácie o tom, kde identifikovali nejaký podozrivý pohyb, kde hrozí nejaké narušenie a podobne. To svedčí o tom, že im záleží na tom, aby z pohľadu Európskej únie vyzerali ako dôveryhodný partner. Nie je problém komunikovať alebo niečo konkrétne dohodnúť.“
Jedna vec je pašovanie tovaru, druhá pašovanie ľudí. Čo sa pašuje častejšie?
„Ak sa rozprávame o prípadoch, tak vedú čísla nelegálnej migrácie. Keď hovoríme o cigaretách, vedú kusy cigariet. Ale z pohľadu všeobecného hodnotenia je problematika nelegálnej migrácie oveľa zložitejšia a komplexnejšia. A tvorí aj väčšie percento práce, čo na tej hranici je. Tým ľuďom ide o to, aby zarobili peniaze a je im jedno, či ich zarobia prevádzaním osôb, alebo nosením cigariet. Často, keď niekoho chytíme , je to ten istý človek, alebo aj celá skupina.“
Čo sa ešte pašuje z Ukrajiny?
„Vieme len o týchto dvoch komoditách. Možno bol jednorazový prípad alkoholu alebo narkotík, ale je to zanedbateľné percento.“
Predpokladáte, že v budúcnosti skúsia aj ďalšie technické vychytávky?
„Musíme byť pripravení na všetko. Možno nám zajtra začnú niečo zhadzovať padákmi a lietať lietadlami. Musíme pracovať na tom, aby systém bol schopný zachytiť čo najväčšie percento, ale žiaden systém zas nie je stopercentný. Aj technika máva odstávky, opravy a podobne.“
Ešte stále pašujú cigarety v kmeňoch stromov, ktoré z rieky na našej strane vyberajú?
„Sú takéto prípady, je to však skôr ojedinelé. Ide o pašovanie cigariet na riekach Uh, Latorica alebo Tisa s tým, že ide o PVC rúry, ktoré sú zvonka maskované ako kmene stromov, prípadne sú to diaľkovo ovládané, improvizované člny, v ktorých majú tovar rýchlo prepraviť na miesto, kde už čaká odvoz. Na všetkých riekach máme spustené kamerové systémy, čiže to riziko odhalenie je obrovské. Treba si uvedomiť, že cigarety musí niekto kúpiť, následne zaplatiť organizáciu akcie a v prípade, že tovar nedorazí, pašerák nezarobí.“
Aké náročné je teda nájsť taký tunel?
„Miera profesionality a utajenia je na najvyššej úrovni. Či už ide o vyhotovenie tunela, vchodu a východu, logistické zabezpečenie operácie, teda nakladanie a odvoz, frekvenciu, množstva ľudí, objekt samotný a veci v ňom. Keby sa tam niekto posadil na deň-dva a zažil bežný život na východnej hranici, kam patrí veľká frekvencia pohybu nákladných vozidiel, súkromných áut, ľudí, poľnohospodárskej činnosti, tak v takomto prostredí zistiť takú profesionálne zorganizovanú akciu je obrovský problém. Našou primárnou úlohou je teraz nájsť technické prostriedky na to, aby sme identifikovali všetky potenciálne lokality takýchto tunelov a vylúčili, že sú tam. Zároveň treba zabezpečiť hranicu tak, že v prípade, keby sa niekto opäť pokúsil tunel postaviť, možno sofistikovanejšími metódami, možno hlbšie, tak sme schopní to zistiť.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
