Meno po slovenskom letcovi a príslušníkovi britských Kráľovských leteckých síl z druhej svetovej vojny generálmajorovi in memoriam Ottovi Smikovi dostala v stredu prvá letecká základňa v Sliači. Na slávnostnom akte v predvečer 58. výročia SNP sa zúčastnil minister obrany Jozef Stank, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Milan Cerovský, príbuzní Otta Smika a ďalší hostia. Vojenský letec, stíhač a veliteľ perute Royal Air Force (RAF) a protifašistický bojovník major Smik zostrelil počas vojny deväť nemeckých lietadiel a tri riadené strely V1. V novembri 1943 ho osobne vyznamenal jedným z najvyšších anglických vyznamenaní – krížom DFC (Distinguished Flying Cross) anglický kráľ Juraj VI. Bol prvým cudzincom, ktorý ho dostal. Smika zostrelili 28. novembra 1944 nad holandským mestom Zwolle. Na snímke minister obrany Jozef Stank (2. sprava) a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Milan Cerovský (vpravo) pri slávnostnom preberaní nového znaku leteckej základne – bronzovej plakety s portrétom Otta Smika od slovensko-francúzskeho medailéra Wiliama Schiffera (vľavo). FOTO TASR – JOZEF ĎURNÍK
BRATISLAVA – Okrem tradičných ministerských prejavov a kladenia vencov k pamätníkom hrdinov sa aj tohoročné výročie Slovenského národného povstania obišlo bez väčšej pozornosti verejnosti.
Neutíchajúce diskusie o význame ozbrojeného odporu proti fašizmu na záver druhej svetovej vojny pritom napovedajú, že názory Slovákov na povstanie sa stále líšia. Podľa prieskumu ÚVVM sa o SNP veľmi zaujíma 11 percent Slovákov, 59 percent sa o povstanie nijako zvlášť nezaujíma a skoro tretine je výročie ľahostajné. Nezáujem dávajú najavo hlavne mladí ľudia, podľa prieskumu až polovica opýtaných vo veku 18 až 24 rokov a až 37 percent z kategórie 25 až 29 rokov.
Najväčší záujem majú šesťdesiatnici a starší. Minister obrany Jozef Stank usudzuje, že odkaz SNP pre dnešok spočíva v signále, ktorým Slovensko pred 58 rokmi odkázalo západným spojencom, že je serióznym partnerom a rešpektuje demokratické princípy. „Teraz sa na tomto ideovom odkaze a hodnotových princípoch opäť spájame do protiteroristickej koalície,“ vyhlásil v stredajšom prejave.
Politická špička si Slovenské národné povstanie pripomenula v predvečer 58. výročia v Banskej Bystrici. Na spomienkovom zhromaždení pri Pamätníku SNP sa stretli predseda parlamentu Jozef Migaš, predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ministri Jozef Stank, Ivan Šimko, Pavel Koncoš či Peter Ponický. Prítomní boli zahraniční diplomati z trinástich krajín.
Dzurinda označil SNP za kľúčový moment našej novodobej histórie, keď Slováci jasne vyjadrili túžbu po slobode, demokracii a živote so vztýčenou hlavou. Migaš pripomenul, že práve Povstaním vošli Slováci do histórie ako národ, ktorý vie za slobodu bojovať a vie ju aj obhájiť.
Minister Stank zdôraznil, že odvaha a húževnatosť vtedajších bojovníkov je príkladom na súčasné ozbrojené sily. Práve jeden z bývalých slovenských vojakov, letec československých jednotiek v rámci britských RAF Otto Smik, sa vo svojej krajine dočkal oficiálnej pocty. Meno pilota, ktorý bol zostrelený v novembri 1944 nad Holandskom, je oddnes v názve leteckej základne Sliač blízko Banskej Bystrice.
SNP bolo podľa Stanka „skutočne slovenské a národné, lebo šlo o najvyššie záujmy tohto národa.“ I po rokoch „rôznych výkladov a deformácií“ povstanie zostalo bojom so zbraňou v ruke proti bezpráviu, krutosti a totalite, rasovej či národnostnej neznášanlivosti.
Stank sa v reči vôbec nezmienil o slovenskom štáte, ktorý patril k Hitlerovým spojencom a pre časť Slovákov dodnes symbolizuje obdobie emancipácie národa a hospodárskeho vzostupu.
Na politickej scéne sú strany, ktoré povstanie uznávajú bezvýhradne, ale v iných stranách jednotný názor nevládne. HZDS síce v roku 1993 prispelo k tomu, že sa výročie vypuknutia povstania stalo štátnym sviatkom, ale stanovisko hnutia k vzniku vojnového štátu 14. marca 1939 zďaleka nie je jednoznačné.
Vladimír Mečiar sa viackrát o vojnovom štáte vyjadril ako o fašistickom, ale pri mnohých ďalších príležitostiach sa vyslovoval inak.
(čtk, tasr)
