Bratislava 30. augusta (TASR) - V prvý septembrový deň si pripomenieme 10. výročie prijatia Ústavy SR. Jeden z jej autorov - vicepremiér Ľubomír Fogaš nikdy neoľutoval, že ju v roku 1992 napísal a hlasoval za ňu.
Pred desiatimi rokmi bola ústava podľa jeho slov schvaľovaná v podmienkach charakterizovaných rozpadajúcou sa federáciou, zložitou ekonomickou situáciou a prebiehajúcimi majetkovými zmenami, ktoré boli súčasťou celkových spoločenských zmien. "Navyše, bola prijímaná v čase federálnej republiky, v určitej rozporuplnej politickej situácii na Slovensku, kde neboli vyprofilované politické sily s jasnými programami. Toto samozrejme ovplyvnilo jej text. Bolo na zodpovednosti každého z nás, aby sme vzali na vedomie vtedajšiu politickú situáciu a podporili pokojný vývoj v krajinách vtedajšej federácie - na Slovensku i v Čechách," konštatoval pre TASR Fogaš.
Je presvedčený, že ústava prijatá v septembri 1992 mala "právo na život" a vyskúšanie v praxi, čo autori napísali. Časom sa ukázalo, že v parlamente nie je možné ju prijať a musela sa prijať prvá veľká zmena. Ostatné, ako poznamenal Fogaš, tiež priniesol život. "Bolo namieste posilniť kompetencie Ústavného súdu SR či Najvyššieho kontrolného úradu SR. Rovnako v rámci decentralizácie moci a postupujúcich zmien zakotviť ustanovenia týkajúce sa samosprávnych krajov, ale aj vyrovnať sa so vzťahom SR k zahraničiu. Najmä v nadväznosti na medzinárodnoprávne akty, ktoré SR podpisovala a prijímala. Novela bola oprávnená. Či aj rozsah, možno o tom diskutovať," doplnil.
Ústava z roku 1992 splnila podľa ministra vnútra SR a jedného z autorov novelizácie Ivana Šimka svoj účel, pretože vytvorila právny základ demokratickej republiky vznikajúcej od 1. januára 1993. "Bola to ústava, ktorá bola poznačená spôsobom jej vznikania. Po necelých deviatich rokoch jej fungovania bolo preto potrebné prijať významné zmeny súvisiace s našimi ambíciami stať sa súčasťou Európskej únie a NATO. Nijako to však neberie zásluhy tvorcom ústavy spred desiatich rokov," ohodnotil základný zákon štátu Šimko.
V čase hlasovania bol poslancom FZ ČSFR za KDH, ale neodpovedal na otázku, či by sa bol zachoval tak ako jeho stranícki kolegovia v SNR. "Myslím si, že rozhodnutie nehlasovať za ústavu, ktoré prijala v roku 1992 moja vtedajšia strana, nebolo šťastné. Vyplýva to však z vtedajšej celkovej politickej reality na Slovensku. Každá situácia je neopakovateľná," dodal Šimko.
Ústavu z roku 1992 Ladislav Orosz vždy považoval za "solídne" legislatívne dielo, ktoré bolo poznamenané dobou, v ktorej bola prijímaná. "Keď sa delila ČSFR, asi lepšie legislatívne dielo ťažko mohlo vzniknúť. Splnila významnú stabilizujúcu funkciu, najmä v prvých mesiacoch existencie samostatnej SR. Rovnako aj v období 1994-98, keď boli na Slovensku tendencie vlády silnej ruky, dokázali mechanizmy v nej obsiahnuté ochrániť základné princípy demokracie," vyznal sa pre TASR Orosz.
Tvrdí však, že ústavná prax ukázala viaceré medzery a možno aj koncepčné chyby ústavného textu. Zastáva názor, že ústava nedostatočne predvídala ústavnoprávny vývoj SR. Najmä z hľadiska vzťahu k zahraničiu, ale aj reforiem vo všetkých oblastiach života. "Z tohto pohľadu bolo nevyhnutné vstúpiť do Ústavy SR v tomto volebnom období. Odstrániť niektoré nepresnosti a výrazne ju modernizovať. Dnes, s odstupom pol druha roka, je veľmi dobré povedať, že sme schválili novelu Ústavy SR, ktorá vytvorila podmienky na integráciu SR do únie a výrazne prehĺbila ochranu základných práv a slobôd občanov," zdôraznil.
Rovnako ako Šimko aj Orosz bol v čase prijímania základného zákona štátu poslancom FZ ČSFR. Potvrdil, že keby bol vtedy poslancom SNR, bol by hlasoval za jeho prijate. Dodáva však, že by bol upozornil na niektoré koncepčné chyby v ústavnom texte. Najmä otázku zastupovania hlavy štátu, ktorá nebola vyriešená dôsledne. Rovnako aj právne dôsledky rozhodnutí Ústavného súdu SR. "Musím však konštatovať, že v lete 1992 bolo potrebné prijať slovenskú ústavu," uviedol Orosz. Zákonodarný zbor o slovenskej ústave diskutoval na plenárnom zasadnutí Slovenskej národnej rady 31. augusta a 1. septembra 1992. Na rokovaní bol prítomný aj predseda vtedajšieho Federálneho zhromaždenia ČSFR Michal Kováč.
Výsledný text Ústavy SR s úpravami poslanci schválili požadovanou trojpätinovou väčšinou. Zo 134 prítomných poslancov ho podporilo 114, proti bolo 16 a štyria zákonodarcovia sa hlasovania zdržali. Zástupcovia Kresťanskodemokratického hnutia a maďarskej koalície nesúhlasili s navrhovaným textom Ústavy SR, dokonca poslanci za Spolužitie a MKDH tesne pred záverečným hlasovaním opustili sálu.
Ústava SR, ktorú 3. septembra slávnostne podpísali vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič a premiér Vladimír Mečiar, nadobudla účinnosť 1. októbra 1992.
Od prijatia bol základný zákon štátu novelizovaný trikrát - zastupovanie prezidenta (1998), priama voľba hlavy štátu (1999) a rozsiahla novela vo viacerých ustanoveniach (2001).
