BRATISLAVA. Paláce, chrámy, kláštory, záhrady a lány polí a naproti tomu prenajatá miestnosť na prízemí obytného domu.
Hoci i tak dramaticky sa líšia majetkové pomery jednotlivých cirkví, štát im prispieva rovnako. Vlani poskytol na platy duchovných, odvody a chod cirkevných ústredí 37,5 milióna eur.
Odvolanie trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka, ktoré poodhalilo aj pochybné nakladanie s cirkevnými financiami, teraz opäť otvára tému majetkových pomerov cirkví.
Smeru by sa súpis páčil
Majetky
Štát a cirkev
Štát prispieva 14 z 18 registrovaných cirkví,
Najmä na platy duchovných išlo vlani 37,5 milióna eur,
Štát platí 3611 kňazov,
Priemerný plat duchovného je 498 eur.
„Štát by mal mať vedomosti o tom, aké majetky vlastní cirkev, keď platí duchovných,“ myslí si predseda parlamentného výboru pre kultúru Dušan Jarjabek zo Smeru.
„Aby sa stanovila korektná suma, ktorou štát prispieva na chod cirkví, bolo by dobré, aby mohol zohľadniť aj ich majetok, zvlášť v období krízy,“ dodáva aj jeho kolega a poslanec Smeru Miroslav Číž.
S podobnou iniciatívou prišla ešte v roku 2005 aj vtedajšia vládna strana Aliancia nového občana. Narazila však na odpor väčších cirkví, ktoré tvrdili, že súpis majetku nemajú. Ten totiž vlastnia jednotlivé diecézy, farnosti, rehole či združenia.
Rímskokatolícka cirkev nevidí dôvod na zverejňovanie majetku ani dnes. „Každá diecéza a farnosť pozná svoj majetok, ale my nevstupujeme do ich majetkových pomerov,“ vraví hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.
Upozorňuje i na to, že štátne príspevky na platy duchovných sú iba náplasťou na krivdy z minulosti. „Štát vie veľmi dobre, že preň je veľmi výhodné prispievať, pretože dodnes užíva majetky, ktoré nám boli ukradnuté,“ hovorí.
Rímskokatolíckej cirkvi podľa neho nebolo v reštitúciách stále vrátených odhadom až štyridsať percent majetku.
„Najskôr by malo dôjsť k vyrovnaniu štátu s cirkvami a potom môžeme hovoriť, či nám príjmy z majetku postačujú na údržbu pamiatok a náš normálny život,“ hovorí aj generálny dozorca Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Pavel Delinga.
Koľko dostáva cirkev napríklad z prenájmov? Nevieme, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Chcú diskutovať
Ministerstvo kultúry reagovalo, že téma odškodnenia cirkví za nevrátený majetok by mala byť súčasťou „celospoločenskej diskusie o novom modeli financovania cirkví“.
Tú ešte vlani začal bývalý minister kultúry Daniel Krajcer z SaS, ktorý navrhol, aby cirkvám mohli daňovníci odviesť percento z daní.
„Cirkvi by sa viac oslobodili, snažili by sa viac oslovovať veriacich a priniesli by ešte väčšiu kvalitu,“ tvrdí Krajcer aj dnes.
Jeho návrh však predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský označil za neprijateľný.
Nepozdáva sa ani KDH, ktoré uprednostňuje súčasný model. Jeho poslanec Július Brocka spochybňuje aj zmysel priznávania cirkevných majetkov. „Je to téma, ktorá brnká na strunu závisti a politicky sa dá zneužívať,“ varuje.
