BRATISLAVA. K 21. máju minulého roka, teda k rozhodujúcemu okamihu sčítania obyvateľov, domov a bytov boli v SR z 5 397 036 trvalo bývajúcich obyvateľov najvýraznejšie zastúpení obyvatelia slovenskej (80,7 percenta), maďarskej (8,5 percenta) a rómskej národnosti (2 percentá).
Za desať rokov pribudlo v absolútnych číslach najviac trvalo bývajúcich obyvateľov hlásiacich sa k rómskej, rusínskej, moravskej a poľskej národnosti.
Najvýraznejšie sa znížil obyvateľov slovenskej, maďarskej, českej, ukrajinskej a nemeckej národnosti.
Z definitívnych výsledkov minuloročného sčítania vyplýva, že k rozhodujúcemu okamihu sčítania bolo na Slovensku 37 obcí, v ktorých žili len obyvatelia slovenskej národnosti.
V 363 obciach sa 50 a viac percent obyvateľov prihlásilo k maďarskej národnosti a v 17-tich bol 50-percentný a vyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov rómskej národnosti.
Národnosť, ale aj náboženské vyznanie si obyvatelia vyznačovali alebo zapisovali výlučne na základne vlastného rozhodnutia.
Zverejnené údaje potvrdzujú, že najpočetnejšími registrovanými cirkvami sú Rímskokatolícka cirkev (62 percent), Evanjelická cirkev augsburského vyznania (5,9 percenta), Gréckokatolícka cirkev (3,8 percenta) a Reformovaná kresťanská cirkev (1,8 percenta).
V porovnaní s výsledkami sčítania v roku 2001 všetky štyri najpočetnejšie registrované cirkvi zaznamenali pokles obyvateľov deklarujúcich účasť na náboženskom živote alebo vzťah k nim. Mierne sa zvýšil počet ľudí bez vyznania.
K rozhodujúcemu okamihu sčítania sa v troch obciach prihlásili všetci trvalo bývajúci obyvatelia k rímskokatolíckej cirkvi.
V desiatich obciach účasť na náboženskom živote alebo vzťah k rímskokatolíckej cirkvi neuviedol ani jeden z obyvateľov s trvalým pobytom.
Viac ako 50 percent trvalo bývajúcich obyvateľov bez vyznania malo päť obcí v okresoch Rimavská Sobota, Rožňava a Revúca.
