BRATISLAVA.Zamestnanosť v budúcnosti zabezpečia iba kvalitné školy, ktoré deti naučia flexibilite, čím sa prispôsobia akýmkoľvek zmenám na trhu práce, zhodli sa v závere prvého dňa 4. schôdze parlamentu opoziční poslanci.
Novela zákona o odbornom vzdelávaní, ktorú predložil minister školstva Dušan Čaplovič, má podľa poslanca za SDKÚ Miroslava Beblavého nereálne očakávania.
Prispôsobiť jednotlivé školské odbory trhu práce podľa neho síce znie veľmi dobre, ale odhadnúť, aký bude trh práce o desať rokov, je takmer nemožné. Svedčí o tom aj skúsenosť z USA, kde pri spätnej kontrole výskumných inštitúcií prišli na to, že trendy práce na desať rokov dopredu netrafili takmer vôbec.
Zamestnanosť zabezpečí kvalitné vzdelanie
Prispôsobiť sa zmenám na pracovnom trhu podľa Beblavého jednoznačne ide lepšie ľuďom s kvalitným vzdelaním, ako s nekvalitným.
Aj poslanec za SaS Martin Poliačik si myslí, že sociálne inžinierstvo nefunguje a do vzdelávania treba zaviesť slobodu, flexibilitu a súťaž.
"Možno budeme mať taký ekonomický rast, že budeme všetci pracovať v službách a nie za pásom," konštatoval na margo budúcnosti.
Upozornil, že novela môže školstvo nezvratne zasiahnuť a preto treba pri nej postupovať obozretne a po zvážení všetkých rizík.
Poslanec za KDH Martin Fronc navrhol vrátiť návrh na dopracovanie. Podľa neho len súťaž vygeneruje kvalitu, etatistická vláda Smeru-SD novelou ponúka cestu do pekla.
"V každom regióne sú iné potreby, tomu by sa mali prispôsobiť aj školy," konštatoval poslanec Smeru Anton Martvoň.
Čaplovič novelu považuje za správnu. Zdôraznil, že Slovensko musí posilniť predovšetkým odborné školstvo, ako to robia aj ďalšie krajiny Európskej únie.
Nové právomoci pre kraje
Novela ustanovuje nové právomoci pre samosprávne kraje. Od januára 2013 budú môcť vyššie územné celky (VÚC) rozhodovať o otvorení prvých ročníkov vo všetkých, aj neštátnych stredných školách.
Keďže sú VÚC samé zriaďovateľmi štátnych škôl, kritici tvrdia, že im to umožní likvidovať konkurenčné súkromné a cirkevné školy.
Zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl si budú môcť otvárať triedy aj nad rámec povolenia VÚC, no ich prevádzku si budú musieť zafinancovať z vlastného vrecka.
O otvorení prvých ročníkov by mali samosprávy rozhodovať na základe regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýz a prognóz o vývoji na trhu práce.
Viacero subjektov v pripomienkovom konaní upozornilo, že v súčasnosti prognózy vývoja pracovného trhu neexistujú, no VÚC ich majú začať využívať už od budúceho roka. Po novom by mal prognózy vypracovať rezort práce.
Na gymnáziá sa podľa návrhu budú môcť hlásiť len žiaci s priemerom známok do 2,0 a na stredné odborné školy (SOŠ) len žiaci s prospechom do 2,75.
Priemer sa bude vyratúvať zo známok z povinných predmetov z druhého polroka ôsmeho a z prvého polroka deviateho ročníka na základnej školy. Žiak však bude musieť tento priemer splniť aj v druhom polroku deviateho ročníka.
