Na gymnáziá sa budú môcť hlásiť len žiaci s priemerom známok do 2,0.
BRATISLAVA. Prijímačky na stredné školy by mali byť od septembra 2014 povinné. Vyplýva to z novely zákona o odbornom vzdelávaní, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania.
Bez skúšok sa na školu dostane len žiak, ktorý v celoslovenskom testovaní deviatakov dosiahol v matematike aj slovenčine samostatne úspešnosť najmenej 90 percent. Tento rok dosiahlo takýto výsledok 715 z viac ako 40-tisíc deviatakov.
Hranicu majú aj odborné školy
Novela upraví aj kritériá prijímania na školy. Na gymnáziá sa budú môcť hlásiť len žiaci s priemerom známok do 2,0 a na stredné odborné školy (SOŠ) len žiaci s prospechom do 2,75.
Priemer sa bude vyratúvať zo známok z povinných predmetov z druhého polroka ôsmeho a z prvého polroka deviateho ročníka na základnej školy. Žiak však bude musieť tento priemer splniť aj v druhom polroku deviateho ročníka.
Tieto kritériá sa nevzťahujú na prijímanie žiakov do prvého ročníka osemročného gymnázia, pretože postačuje kritérium päť percent žiakov z populačného ročníka.
Rovnako neplatia ani pre prijatie na osemročné konzervatórium, pretože v praxi sa na prvom stupni základných škôl uplatňuje v mnohých prípadoch slovné hodnotenie a nie hodnotenie klasifikáciou.
Taktiež sa nevzťahujú na prijatie žiakov na šesťročné konzervatórium, vzhľadom na poslanie tohto druhu strednej školy, ktorým je predovšetkým poskytovať komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie.
VÚC bude rozhodovať o otvorení ročníkov
Nové právomoci dáva návrh samosprávnym krajom. Od januára 2013 budú môcť VÚC rozhodovať o otvorení prvých ročníkov vo všetkých, aj neštátnych stredných školách.
Keďže sú VÚC samé zriaďovateľmi štátnych škôl, kritici tvrdia, že im to umožní likvidovať konkurenčné súkromné a cirkevné školy.
Ministerstvo však pripomienky kritikov nevypočulo a návrh predložilo s rozporom s Asociáciou súkromných škôl a školských zariadení Slovenska.
Zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl si budú môcť otvárať triedy aj nad rámec povolenia VÚC, no ich prevádzku si budú musieť zafinancovať z vlastného vrecka.
O otvorení prvých ročníkov by mali samosprávy rozhodovať na základe regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýz a prognóz o vývoji na trhu práce.
Viacero subjektov v pripomienkovom konaní upozornilo, že v súčasnosti prognózy vývoja pracovného trhu neexistujú, no VÚC ich majú začať využívať už od budúceho roka.
Školy sa zariadia podľa trhu
Po novom by mal prognózy vypracovať rezort práce. Určovanie počtov prváckych tried sa nevzťahuje na osemročné gymnáziá a špeciálne školy, ako aj triedy stredných škôl zriadených na základe medzivládnych zmlúv.
Ministerstvo chce zmenou dosiahnuť posilnenie odborného vzdelávania. Verí, že ak obmedzí prijímanie na nadbytočné študijné odbory, zbaví sa absolventov, o ktorých trh nemá záujem. Opatrenie má zároveň zvýšiť záujem deviatakov o štúdium na stredných odborných školách.
Do vzdelávania budú môcť vo väčšej miere vstupovať zamestnávatelia. Majú spolupracovať pri tvorbe analýz a prognóz trhu práce, taktiež v spolupráci s rezortmi školstva a práce vytvárať zoznamy nadbytočných a nedostatkových odborov.
Stavovské a profesijné organizácie by mali byť zastúpené aj na záverečných skúškach, odborných zložkách maturitných skúšok a absolventských skúškach.
Do druhého čítania poslanci posunuli i novelu zákona o celoživotnom vzdelávaní.
Most: Priemer na prijatie ublíži školám pre talenty
Poslanec za Most Arpád Érsek nesúhlasí so zavedením nových pravidiel pre prijímačky na strednú školu.
Upozornil, že stanovenie maximálneho priemerného prospechu žiaka pre prijatie na niektoré typy škôl je neprijateľné.
"V prípade športových gymnázií alebo škôl umeleckého zamerania je jedným z hlavných kritérií nadanie," uviedol vo svojom stanovisku Érsek.
Érsek tiež upozorňuje na konflikt záujmov pri nových právomociach, ktoré má dať novela od januára 2013 samosprávnym krajom.
Ak zákon schvália poslanci, VÚC bude môcť rozhodovať o otvorení prvých ročníkov vo všetkých, aj neštátnych stredných školách.
Keďže je kraj sám zriaďovateľom štátnych škôl, kritici tvrdia, že v nevýhode budú konkurenčné súkromné a cirkevné školy.
"Je dôvodné predpokladať, že v takomto prípade cieľavedome uprednostní strednú školu, ktorej je sám zriaďovateľom," nazdáva sa.
Keďže cieľom odborného vzdelávania a prípravy má byť príprava na výkon povolania a odborných činností, majú byť podľa Érseka vypracované aj nové vzdelávacie programy strednej odbornej školy, vrátane praktického vyučovania.
Veľký dôraz by mal byť na získaní zručností a praktických skúseností.
"Sme toho názoru, že je potrebné zvýšiť kompetencie riaditeľov týchto škôl pri zohľadnení rámcových učebných plánov, napríklad zaviesť povinné vyučovanie druhého cudzieho jazyk na strednej odbornej škole s vyučovacím jazykom národnostných menšín, prispôsobiť požiadavkám školy počet hodín vyučovania dvoch cudzích jazykov na národnostných školách," dodal poslanec Érsek.
sita
