Na obsadenie zeme možno vôbec nebudeme potrebovať mimozemské kultúry, zdá sa, že nám celkom vystačia tie, ktoré tu už sú – ak sa omylom či zámerne objavia v inej časti sveta, kde nemajú prirodzených nepriateľov.
V roku 2002 varovali aktivisti z OZ Tatry pred nebezpečnými inváznymi rastlinami, ktoré zamorili Liptov a hrozilo ich masívne šírenie do národných parkov. Ich rozmnožovacie stratégie sú totiž takmer neporaziteľné – kvitnú dlho a početnými malými kvietkami, semená sa šíria vetrom i vodou.
Prežijú sucho aj záplavy, vypaľovanie necháva ich podzemky nedotknuté. Poniektoré druhy narastú aj päť až jedenásť centimetrov denne. Vidíme ich všade okolo nás, možno sa nám niekedy aj páčia. No kým neskúsime proti nim bojovať na vlastnom pozemku, ani netušíme, aké sú húževnaté.
Zmenilo sa v Liptove po desiatich rokoch niečo? „Áno, lokality, ktoré mali vtedy 10 m², majú dnes 70 m², a život ide ďalej,“ zosmutnieva predseda OZ Tatry Rudolf Pado.
Česi vynaložili na boj s rastlinnými votrelcami za posledné roky milióny korún. V Karlovarskom kraji je pre ne už kalamitná situácia.
Najnebezpečnejšie
Azda najviac sa hovorí o boľševníku, ktorý vytvára celé kolónie na neprístupných miestach, ale rád sa zahniezdi aj v záhrade. Netreba skúšať vytrhávať ho zo zeme holými rukami, lebo šťava z byle môže doslovne poleptať ruky.
Boľševníky patria medzi tzv. prioritné, teda najnebezpečnejšie invázne druhy, ktorých ničenie by malo vyplývať zo zákona.
Fakty
Boľševník
- vyrastá až do výšky niekoľkých metrov,
- jeho kvety majú aj pol metra
- kvitne až do mrazov, jedna rastlina vyprodukuje dvadsať až tridsaťtisíc semien, ktoré sa rozširujú vodou i vetrom a klíčivosť si udržujú aj desať rokov,
- rozširuje sa aj vegetatívne, koreň siaha až do hĺbky troch metrov,
- šťava z byle vyvoláva ťažké alergie podobné popáleninám,
- má typický zápach,
- na Slovensku sa vyskytuje najmä v lokalitách: Kysucká vrchovina, Javorníky, Vychodné a Západné Tatry, Nízke Tatry, Pieniny, Strážovské vrchy, Krivánska Malá Fatra, Malé Karpaty, Štiavnické vrchy, Poľana, Oravské Beskydy, Západné Beskydy, Nízke Beskydy a Bukovské vrchy,
- prvý boľševník nechal vysadiť knieža Metternich v parku zámku Kynžvart neďaleko Mariánskych Lázní. Dnes je v ich okolí ním zamorená už plocha 120 km².
- Semiačka priniesol cár Alexander I. na Viedenský kongres.
Tento zoznam bol vlani doplnený o dva druhy - vysoko alergénnu ambróziu palinolistú, ktorá sa šíri najmä na juhu Slovenska, a slnečnicu hľuznatú, ktorej hľuznatý podzemok poznáme ako sladký zemiak – topinambur.
Neprioritných druhov inváznych rastlín sú však celé desiatky – patrí k nim napríklad aj lupina mnoholistá, agát biely či sumach pálkový.
Odkiaľ prišli
Kedysi dávno ich niekto priniesol k nám pre okrasu či pre vidinu nejakého úžitku, alebo sa k nám dostali neúmyselne s nejakým tovarom či zeminou.
Dnes sa títo cudzokrajní rastlinní návštevníci šíria tak rýchlo, že ohrozujú biodiverziu v mnohých častiach sveta a stávajú sa tak témou početných medzinárodných konferencií. Premnoženie nepôvodných druhov je výsledkom zmeny klímy, ale aj nevhodných zásahov do prírody.
Často sú u nás ich zdrojom nelegálne skládky či neudržiavané záhrady, šíria sa však hlavne zo zanedbanej voľnej prírody. A hoci sú vlastníci či správcovia pozemkov povinní zo zákona sa o ne pozemky starať, aj tak máme stovky hektárov len nekosených lúk.
„Prečo to obvodné pozemkové úrady nekontrolujú?“ pýta sa Pado.
Nestačia ani mapovať
Pracovníci Štátnej ochrany prírody SR mapujú výskyt inváznych druhov rastlín v rámci celého Slovenska. Ich možnosti sú však obmedzené. „Ukazuje sa, že šírenie inváznych druhov je rýchlejšie ako naše mapovacie kapacity,“ hovorí Libor Ulrych, botanik ŠOP SR pre vyššie rastliny.
Tie najväčšie problémy sa snažia riešiť cielenou likvidáciou. „Aj tu sme len čiastočne úspešní,“ dodáva. Výsledky sú lepšie len tam, kde je dobrá spolupráca so správcami pozemku. Inváziu totiž môže zmierniť iba systematický a opakovaný zásah. A pri takýchto ťažko vykynožiteľných burinách sú to nie roky, ale aj celé desaťročia.
V ŠOP sa pokúšajú zachrániť aspoň tie najvzácnejšie lokality a druhy, ktoré invázie ohrozujú. „No aj pri využívaní financií z projektov narážame na byrokraciu. Keď sa potom pre nejaký administratívny proces nepodarí niečo zrealizovať v správnom biologickom termíne, vracia sa celý proces naspäť aj o pár rokov,“ dodáva Ulrych.
Čoraz horšie?
Spôsoby odstraňovania týchto rastlín sú v podstate trojaké – chemické, mechanické a kombinované. Na ničenie inváznych druhov sa používa hlavne Roundup, ten však považujú aktivisti z OZ Tatry, ale napríklad aj zo združenia VLK za diskutabilný, lebo sa ním prostredie len kontaminuje. „Je pre nás nemysliteľné riešiť jeden environmentálny problém vytváraním ďalšieho,“ vysvetľuje Pado.
Roundup používa aj Slovenský vodohospodársky podnik na ničenie krovín v blízkosti tokov, Padovi sa nepáči, že sa tak deje niekedy aj v blízkosti obývaných sídlisk.
Sem-tam prichádzajú aj dobré správy. Pri dedine Slaska v okrese Žiar nad Hronom mali ešte pred desiatimi rokmi celú inváziu boľševníka.
„Kosenie mu neublížilo, museli sme ho postupne likvidovať Roundupom, ale veľmi precízne, aby sme nepoškodili okolitú flóru,“ opisuje tamojší starosta Daniel Gelien. Pri vlaňajšom postreku už likvidovali len malé hniezda. Dnes už je veľká lokalita od boľševníka prakticky oslobodená, stále ju však monitorujú.
Fakty
Prioritné invázne rastliny:
- 1. Pohánkovec japonský (krídlatka)
- 2. Pohánkovec český
- 3. Pohánkovec sachalinský
- 4. Boľševník obrovský
- 5. Netýkavka žliazkatá
- 6. Zlatobyľ kanadská
- 7. Zlatobyľ obrovská
- 8. Ambrózia palinolistá
- 9. Slnečnica hľuznatá
„Veľkú nádej vkladáme aj do projektu Interreg, ktorý sa bude v povodí Dunaja realizovať v spolupráci Národného parku Duna-Ipoly na maďarskej strane a BROZ na strane slovenskej. Jeho význam je hlavne v odskúšavaní rôznych metodík,“ podotýka Ulrych.
V Lotyšsku to už vzdali
Lotyšské úrady ohlásili tento mesiac neúspech šesťročnej kampane proti boľševníku Sosnovského a boľševníku obrovskému. Nepomohlo ani to, že do boja zapojili aj nezamestnaných, ktorí mali buriny mechanicky ničiť. Situácia je tam vraj katastrofálna. Dnes je zasiahnutá plocha viac ako päťnásobná.
Boľševník Sosnovského priviezli do Lotyšska sovietski poľnohospodári, mal byť dobrým krmivom pre dobytok. Nakoniec sa ukázalo, že mäso takto kŕmených zvierat nemá dobrú chuť.
Ulrych si vie predstaviť, že raz ani nám nezostane už nič iné ako to, čo urobili Lotyši – teda boj vzdať.
„Chápeme veľmi zložitú ekonomickú situáciu vychádzajúcu z globálnej krízy, ale prehliadanie tohto problému môže viesť k omnoho väčším škodám v budúcnosti, dovtedy totiž už môže byť invázia nezvládnuteľná, nezvratná,“ uzatvára Ulrych.
„Čas, keď bolo možné inváziám ešte úspešne predchádzať, sa premeškal,“ to sa konštatuje už v usmernení pre boj proti inváznym druhom, ktorý ešte v roku 2003 spracovali Ema Gojdičová a Alžbeta Cvachová.
Pado je nahnevaný, že boj s inváznymi rastlinami má u nás podobu akademickej diskusie. „Máme zákon, ktorý niečo prikazuje, ale nikto to nerobí a nikto to nekontroluje.“
Ministerstvu navrhoval buď zákon striktne dodržiavať, alebo uznať, že je, čo sa týka inváznych druhov, nevykonateľný, a teda príslušnú časť zo zákona vyhodiť. „Potom berme invázne druhy ako súčasť evolúcie so všetkými dôsledkami,“ reaguje Pado.
Nateraz to teda vyzerá tak, že sa môžeme pomaly začať učiť piecť zdravý topinaburovový chlieb, odporúčaný hlavne proti cukrovke a posúvať si recepty na pochutiny z pohánkovca, inak nazývaného krídlatka.
Pohánkovec český. FOTO - NHM2.UIO.NO
Ambrosia. FOTO - NHM2.UIO.NO
Boľševník. FOTO - FOTOLIA
Netykavka. FOTO - NHM2.UIO.NO
Pohánkovec český. FOTO - NHM2.UIO.NO
Slnečnica hľúznatá. FOTO - NHM2.UIO.NO
Beata
Balogová
