REPORTÁŽ

Kde je robota, tam je i med

Málokedy zomrie včelár s tým, že už nemá žiadne včely, lebo ho to prestalo baviť. Naopak, prežijú ho.

(Zdroj: Karol Sudor)

V aute cestou do Šiah debatujeme, či sme sa na stretnutie so včelami adekvátne obliekli. Praží totiž slnko, a tak sme bez premýšľania zvolili krátke tričká aj nohavice. Utešujeme sa tým, že prinajhoršom sa k úľom ani nepriblížime, prípadne nám ich majiteľ požičia ochranné oblečenie.

Neoháňať sa

Mohutný včelár Karol Laco nás však vyvádza z omylu. „Dnešné včelstvá sú šľachtené, takže ani zďaleka nie sú také agresívne, ako tie pred desaťročiami. Samozrejme, ak kopnete do úľa, včely vyletia a bodnú vás, ale obvykle spolupracujú. Treba k nim byť slušný a mierny, oplatia vám to.“

Dostávame pokyn, aby sme sa prudko neoháňali ani v prípade, že si na nás sadnú, a naozaj – pri desiatkach úľov v tesnej blízkosti včiel pokojne trávime väčšiu časť našej debaty. Lietajú síce všade okolo, ale neútočia, hoci ich fotografujeme z tesnej blízkosti. Sám Laco je v šortkách a tielku, a ako vraví, „už nechodím dobodaný ako kedysi, keď ma manželka kvôli opuchnutej tvári označovala za Quasimoda.“

2.jpg

V jednom úli až 90-tisíc včiel

So včelami pracuje už 40 rokov, no prvý kontakt s nimi mal už v piatich. „Otec stáčal med a vtedy ma pichla jedna včela. Rozhodol som sa pomstiť, do úľa som šmaril kameň. Keďže som nevedel poriadne utekať, skončil som dopichaný v nemocnici,“ smeje sa na dávnej príhode, ktorá vyústila do vysokých horúčok. Dnes má 120 úľov, teda včelstiev, a darí sa mu. V roku 2009 si za agátový med priniesol víťazstvo z prestížnej súťaže vo Francúzsku.

Nadvihne kryt úľa zaťažený kvôli vetru skalami, a postupne odhaľuje jednotlivé vertikálne uložené drevené rámiky. V každom z nich včely vytvorili voskové plásty. Je to síce výsledok ich tvrdej driny, „ale včiel v jednom úli nie je málo – v máji a júni, teda v období znášky, ich je tam až okolo 80 či 90-tisíc,“ vraví Laco. V zime klesá ich počet na šestinu. Len pre ilustráciu – desaťtisíc včiel váži spolu asi jeden kilogram.

3.jpg

Poctivá deľba práce

Chceme vidieť včeliu matku. Pri predstave hľadania medzi desiatkami tisíc jedincov sa nám to zdá ako nesplniteľná úloha, ukáže sa však už po chvíli – je mohutnejšia, s väčším bruškom, navyše označená zelenou svietielkujúcou nálepkou a číslom. „Kto vie, kde hľadať, nájde ju rýchlo, ale včelári si ju zvyknú označiť každý rok inou farbou, aby vedeli, koľko má ktorá rokov,“ vysvetľuje Laco. Jeho rekordná sa dožila päť rokov, počul aj o sedemročnej, obvykle sa však využívajú dva až tri roky.

„Všetky včely v úli majú poctivo rozdelené úlohy,“ uvádza nás do problematiky zase Tomáš Blaškovič, ktorého 150 úľov stojí na Záhorí pri Moravskom Svätom Jáne. „V každom z nich žijú takzvané robotnice, trúdy a samotná matka. Matka sa môže vyvinúť z rovnakého oplodneného vajíčka ako bežná robotnica, o jej poslaní, spočívajúcom v kladení vajíčok však nakoniec rozhodne to, že už ako larva je oproti iným podstatne lepšie kŕmená materskou kašičkou.“ Inými slovami, včely si ju od začiatku rozmaznávajú.

„Ak sa matiek vyliahne viac, bojujú spolu a vyhrá jediná. Stáva sa aj to, že matka sa s prípadnými konkurentkami vysporiada už v čase, keď sú len materskými bunkami. Jednoducho ich vyhryzne alebo plod prepichne žihadlom,“ opisuje Blaškovič dianie v úli.

4.jpg

Sex je pre trúdy osudný

Pýtame sa, či sú trúdy naozaj lenivé. Zišla nám totiž na um rozprávka Včielka Maja, z ktorej si pamätáme aj lenivého trúda Vilka. „Ako sa to vezme. Jednak slúžia na oplodnenie matky, jednak v úli udržiavajú teplotný a vlhkostný režim,“ tvrdí Blaškovič. „Ich smolou je, že keď oplodnia matku, zahynú,“ dopĺňa informáciu Laco a ukazuje to aj prakticky – vyberie z úľa trúda, jemne z neho na svoj prst vytlačí spermie, a on okamžite stuhne.

Matka sa nikdy neoplodňuje v úli, ale počas takzvaného páriaceho preletu. „Trúdy ju vonku napádajú v húfoch, a keď jeden uspeje, skopŕcne sa mŕtvy na zem a v kopulácii pokračujú ďalší,“ vtipne opisuje Laco takzvaný včelí sex. Po ňom si už matka v úli iba hovie a kladie vajíčka.

5.jpg

Upratujú, kŕmia, dojčia, stavajú, lietajú

Kým trúdy pochádzajú z neoplodnených vajíčok, robotnice z oplodnených. Celý život potom drú, takže prirovnanie „usilovný ako včielka“ nestojí na vode. „Robotnice pracujú najskôr ako upratovačky, keď čistia bunky v plástoch, neskôr sa stavajú krmičkami lariev zmesou peľu a medu, potom dojčičkami, keď dojčia larvy materskou kašičkou, aby neskôr prispeli aj k stavaniu samotných plástov. Až najstaršie včely sú takzvané lietavky, ktoré nosia do úľa suroviny na výrobu medu, propolis, peľ a vodu,“ hovorí Tomáš Blaškovič.

Ich životnosť sa nemeria počtom týždňov či mesiacov, ale množstvom nalietaných kilometrov. „Robotnice hynú po asi 800 kilometroch, tak ukazujú odborné výskumy. Niektorá sa upracuje v priebehu dvoch týždňov, inej to trvá aj mesiac a pol,“ dodáva Karol Laco s tým, že taký krátky život majú len včely počas znáškovej sezóny. Tie zimné majú za úlohu pripraviť úľ na odchovanie jarnej generácie, čiže vydržia až pol roka.

6.jpg

foto: včelár Karol Laco zo Šiah

Lesný med neexistuje

Samotný med je výsledkom spolupráce obrovského množstva včiel. Základnou surovinou je buď nektár z kvetov alebo takzvaná medovica. Prvý sa potom označuje ako kvetový alebo nektárový, druhému sa ľudovo hovorí aj lesný, hoci správny názov podľa včelárov znie medovicový. Ten býva tmavší, oba druhy sú však rovnako zdravé a výživné. Existuje aj zmiešaný med, keď včely znášajú napríklad nektár z malinových kvetov na rúbaniskách a zároveň medovicu z lesov.

Medovicu ako takú produkujú vošky, červce alebo méry. „Ide o cudzopasníky, ktoré sa nabodnú na miazgu stromov, spracujú ju v tele svojimi enzýmami a vylúčia ako medovicu,“ tvrdí Blaškovič. „Netreba sa báť, nejde o klasické výkaly, ale o čistú látku,“ dopĺňa Laco.

7.jpg

Včely ekonómky

Nektár a medovicu včely postupne nosia do úľa. Z jedného hektára môžu podľa Laca zniesť až 1200 kilogramov nektáru. V prírode nekvitne všetko naraz, ale postupne. „Skoro na jar začnú vŕby, ale z nich sa med nestáča, potom začne repka olejná, po nej agát, neskôr lipa, slnečnica a tak ďalej,“ hovorí Blaškovič s tým, že repka je pre včely atraktívna, lebo je vysadená na veľkej ploche a má vysoký podiel cukrov v nektári. „Aj včely rozumejú, čo je produktivita práce a výnosy, tak si vyberajú, čo je pre ne efektívnejšie,“ smeje sa Laco.

Druh medu teda závisí od toho, kde sa úle nachádzajú, včely lietajú kilometre okolo nich. Ak včelár túži po čistom agátovom mede, dosiahne to jednoducho – med z iných kvetov vyberie z plástov ešte pred kvitnutím agátov, potom nechá včely pracovať, kým neodkvitnú, aby ho opäť, už ako čistý, pozbieral. Mnohí znásobujú znášky tak, že s úľmi putujú – keď agát v nížinách odkvitne, presťahujú včely severnejšie, kde sa len začína jeho sezóna.

8.jpg

Medomet ako žmýkačka

Nektár a medovica sú riedke roztoky cukrov a vody. Podľa Blaškoviča ich premena na med „zjednodušene funguje tak, že včely surovinu nasajú do takzvaného medového vačku, kde k nej pridávajú vlastné sekréty, obsahujúce enzýmy na štiepenie cukrov, odparujú z nej vodu, čím tekutina hustne, a zbavujú ju škodlivín, napríklad zvyškov pesticídov. Potom ju vyvrhnú, pričom proces sa opakuje viackrát a s viacerými včelami. Následne med ukladajú do buniek plástov, a keď je dostatočne zrelý, uzatvoria ho voskovým viečkom. Ak sú takto v pláste uzavreté už dve tretiny buniek, máme istotu, že med možno stáčať.“

Na to slúži medomet, čo je zariadenie fungujúce na princípe odstredivky. „Možno si ho predstaviť ako žmýkačku na bielizeň. Medomet má bubon a v ňom kôš, ktorý sa točí okolo vlastnej osi. Do neho vkladáme jednotlivé plásty, a točením z nich vyfrkávame med. Ten potom stečie dole k výpustnému ventilu,“ opisuje Tomáš Blaškovič s tým, že medomet plásty nepoškodí a možno ich vrátiť do úľa tak, aby sa včely zbytočne nezdržiavali stavbou nových.

V porovnaní s dávnou minulosťou je vznik umelých úľov a šetrné stáčanie medu z plástov pokrokom. „Pôvodne totiž človek med získaval násilne tak, že včelstvo kdesi v kmeni stromu jednoducho zničil. Neskôr pochopil, že je to pre neho neefektívne, tak ho iba omámil dymom a vzal si časť medu tak, aby prežilo,“ prezrádza Blaškovič s tým, že súčasné úle s rozoberateľnými drevenými rámikmi riešia všetky tieto problémy.

9.jpg

foto: nálepkou s číslom 51 je označená včelia matka

Krátka sezóna

Včely jeho rodinu uživia. „Je to nádherná práca. Takmer všetci však začínajú so včelami ako s koníčkom, až neskôr sa ukáže, či spestria aj domáci rozpočet. Žiadny rok totiž nie je rovnaký ako minulý. Navyše sezóna je príliš krátka – od mája do polovice júla, také agáty kvitnú len dva týždne.“ Súhlasí aj Laco. „Ak vás to chytí, ťažko sa s tým lúčite. Málokedy zomrie včelár s tým, že už nemá žiadne včely, naopak – prežijú ho.“

Ak je včelstvo dostatočne silné a medu praje aj príroda, včely za deň do úľa podľa Blaškoviča prinesú aj 10 kilogramov nektáru. „V lepších rokoch poskytne jeden úľ aj viac ako 100 kilogramov medu za sezónu, v horších to môže klesnúť až na desatinu.“

Mnohých včelárov preto živí aj predaj ďalších produktov – včelieho vosku, materskej kašičky (sekrétu zo žliaz robotníc), peľu, propolisu či pergy (peľu, spracovaného včelami priamo v úli). „Včely toho poskytujú veľa, škoda to nevyužiť,“ uzatvára debatu Blaškovič. Podľa Laca to má logiku. „Kým cena medu pri veľkovýkupe sa pohybuje okolo dvoch eur za kilogram, ostatné produkty sú cennejšie,“ priznáva. „Napríklad za kilogram propolisu Nemci platia 150 eur, kým rovnaké množstvo u nás stojí 33 eur.“

10.jpg

ico

Nájdi svojho včelára

Objaviť čistý a kvalitný slovenský med v slovenských hyper- a supermarketoch je takmer nemožné. Podľa včelára Tomáša Blaškoviča je to dané tým, že kvalita je drahšia. Väčšina etikiet na obaloch oznamuje, že ide o „zmes medov z krajín EÚ a mimo EÚ,“ čo síce zákazníkovi veľa neprezradí, ale v praxi to môže znamenať, že je v nich aj med z Číny alebo Argentíny.

„Pre reťazce je nevýhodné kupovať kvalitný med od nás, lebo chcú lacnú produkciu. To je hlavný dôvod, prečo spracovatelia vozia med z tretích krajín, prípadne ho miešajú s našimi medmi. V niektorých obchodoch sa síce dajú zohnať aj slovenské, nie je to však pravidlom, tvrdí Blaškovič. „Nevravím, že dovážané medy nespĺňajú normy, ale med nie je víno, čiže vekom nezreje. Najkvalitnejší je v pláste, jeho kvalita mierne klesá už samotným stáčaním. Čím dlhšie sa skladuje, preváža, zahrieva a podobne, tým viac klesá jeho kvalita.“

12.jpg

foto: včelár Tomáš Blaškovič, archív T. B.

Pre ľudí je výhodné kupovať si med priamo od včelára, na Slovensku sú ich podľa Karola Laca tisícky. Tvrdí, že predaj priamo z dvora má svoje výhody, cena za kilogram sa pohybuje na úrovni päť až šesť eur za kilogram nektárového medu. Medovicový je drahší aj o dve eurá, v okolí Šiah totiž majú jeho dobrú znášku len raz za niekoľko rokov.

Obaja včelári odhadujú, že ceny mierne stúpnu, keďže aktuálna sezóna kvôli počasiu nedopadla príliš dobre. Blaškovič však upozorňuje, aby sa ľudia orientovali na skúsených a overených včelárov, „lebo aj medzi nami sa nájdu lajdáci.“

Kvalitný med laik spozná len ťažko. „Napríklad podiel vody by nemal presiahnuť 21 percent, mimoriadne kvalitný je taký, ktorý jej má pod 18 percent. Na jej zmeranie však treba refraktometer.“ Odporúča sledovať aspoň kryštalizáciu medu. „Samotná kryštalizácia je jednou zo známok pravosti. Musí však prebiehať v celom mede, nie len v jeho časti, inak niečo nie je v poriadku.“ Zákazník sa môže orientovať aj podľa etikety na obale či jednoducho podľa svojho jazyka. Blaškovič totiž hovorí, že kvalitný med je aj chutnejší.

Karol Sudor

ico

Výroky o včelách

  • Včely nám prospievajú tým, že nám poskytujú med a vosk, zúrodňujú kvety a učia nás svojim pekným vlastnostiam.
  • Nepriateľom, ktorý včelám najviac škodí, a často je príčinou ich smrti, je včelár, ktorý s nimi nevie zaobchádzať.

zdroj: Katechizmus o včelách od Františka Zřídkaveselého z roku 1908

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 835
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 239
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 676
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 969
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 770
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 069
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 504
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 116
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 363
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 187

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KULTÚRA

Minúta po minúte: Moonlight má prvého Oscara

Odovzdávanie budeme sledovať naživo.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

Neprehliadnite tiež

Raper Kali: Silným motívom je smrť Róberta Remiáša

Raper Kali, vlastným menom Koloman Magyary (34), napísal titulnú pesničku k filmu Únos. Tvrdí, že ho obdobie 90. rokov láka.

Kaliňák sa potichu zmieril so sporným stavbárom z Gorily

Rezort vnútra viedol sériu súdnych sporov so stavebnou firmou Euro-Building, ktorá figuruje vo viacerých kauzách. Potichu uzavreli zmier.

Prioritou v rómskej otázke je vzdelávanie, zhodli sa účastníci relácie

Vláda predstavila akčné plány na integráciu rómskej menšiny.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop