Desiaty ročník Detskej univerzity Komenského nie je zaujímavý len vďaka prednáškam popredných profesorov, ale aj vďaka originálnym workshopom či netradičným výletom.
Za dlhé obdobie od vývoja možno jednej alebo viacerých prarečí až po súčasnosť vzniklo na zemi približne 30-tisíc jazykov. Mnohé z nich však zanikli spolu s tými, ktorí ich používali.
Skúste uhádnuť, koľko druhov písma ľudia vytvorili? Má každá reč aj vlastné písmo alebo je písomných sústav menej ako jazykov?
Správna odpoveď je, že druhov písma je menej ako druhov reči. Lebo písmo je taký znak, ktorý môže človek prenášať z jedného jazyka do druhého. Takže vedci (lingvisti) zistili, že písomných sústav vzniklo iba približne 280. Ľudia používali rôzny materiál na písanie – kameň, drevo, kožu zvierat, neskôr pergamen, hodváb a papier.
Čo znamená, že písmo je znak
Písmo sa utváralo podľa rozličných spôsobov abecedných systémov, ktoré boli často podmienené etnickým alebo náboženským mýtom.
Keď písmo napodobňuje nejaký predmet, je ikonickým znakom čiže sa podobá na predmet, ktorý označuje. Napríklad egyptský znak časti ľudskej nohy.
V tomto prípade ide o piktografické čiže obrázkové písmo. Avšak znak nohy má viac významov – znamená aj chodiť, cestu, človeka a iné.
Inokedy písmo predmet nenapodobňuje, ale symbolizuje. Všeobecne povedané, písmo je vždy symbolom, lebo znak nikdy nie je totožný s predmetom alebo javom, ktoré označuje.
Dobrým príkladom je čínske a japonské písmo, ale aj tajné písmo, napríklad hieroglyfy, ktoré sa používali v starovekom Egypte, kde písať mohli iba pisári faraóna, ale písmo nesmeli šíriť medzi obyvateľmi ríše.
Sakrálne písmo zasa šíritelia rôznych náboženstiev pokladajú za posvätné znaky pochádzajúce priamo od Boha.
Príklady písomných sústav
Vedci nemajú jednotný názor v otázke najstaršieho typu písma. Niektorí sa prikláňajú k názoru, že najstaršie je sumerské a akkadské klinové písmo, iní tvrdia, že egyptské hieroglyfy, iní že čínske písmo. Difúzia náboženstiev a obchodné styky medzi jednotlivými ríšami a civilizáciami prispeli k tomu, že písomné znaky sa šírili medzi národmi, a každý národ si dané znakové sústavy ešte pozmenil podľa komunikačných potrieb vlastného jazyka.
Najrozšírenejším písmom sa stala latinka. Až dve miliardy ľudí dnes píšu týmto druhom písma.
Niektoré národy píšu zľava doprava, iné sprava doľava, iné zhora nadol čiže vertikálne, iné horizontálne, ale neumiestňujú všetky znaky na rovnakú horizontálnu líniu.
Niektoré písomné sústavy majú iba 20 až 30 znakov, iné päť- až šesťtisíc. Najzložitejšiu písomnú sústavu majú Japonci, ktorí veľkú časť písma prevzali od Číňanov, ale niektoré typy písania aj od iných národov a prispôsobili si ich podľa vlastnej kultúry, etikety a úctivých foriem oslovenia. Japonskí stredoškoláci musia poznať aspoň 300 až 600 znakov japonskej abecedy.
Ale vedci alebo spisovatelia ich používajú oveľa viac. Napríklad spisovateľ Kóbó Abe, ktorého slávny román bol do slovenčiny preložený pod názvom Žena z dún (po česky Písečná žena) používal päť- až šesťtisíc znakov.
Na Slovensku
Pre nás je zaujímavé, že v našej kultúre písma sú prítomné tak grécke, ako aj latinské podnety. Hlásime sa tak k cyrilometodskej tradícii ako iné slovanské národy (Rusi, Bulhari, Srbi), ale aj k latinskej ako väčšina európskych národov.
V dnešnom globálnom svete je to veľká výhoda. Máme možnosť porozumieť iným kultúram a národom vo svete a zároveň prezentovať svoju vlastnú identitu. Medzi inými slovanskými národmi nám patrí prvenstvo v používaní hlaholiky už v 9. storočí. Latinku používame od 10. storočia.
A prečo všetci ľudia nepíšu ako my? Správnu odpoveď už iste poznáte. Lebo ľudia žijúci na zemi sú tvorivé bytosti, sú múdri a vymysleli si rozličné spôsoby písania, vytvorili rozličné jazyky a kultúry, takže dnes žijeme v multikultúrnom svete.
Nebojte sa tohto slova, veď je utvorené ako napríklad názov nejakého multivitamínového nápoja. Vyjadruje, že vo svete sú okrem našej kultúry mnohé iné kultúry, jazyky a písma a všetky sú pre tých, čo ich vytvorili potrebné a sú kultúrnym bohatstvom našej planéty.
Štáty by sa mali starať o to, aby všetci ľudia vedeli čítať a písať, lebo gramotnosť je predpokladom, že bude menej chudoby a zaostalosti a viac vzdelaných a múdrych ľudí.
Autor: Z prednášky Marty Zágoršekovej z Ekonomickej univerzity v Bratislave
Beata
Balogová
