Dcéry Zoltána Žurovského, ktorý sa pokúsil o atentát na nacistického zločinca, vyrozprávali jeho príbeh.
KOŠICE. Zubný technik a bubeník z džezovej kapely Zoltán Žurovský bol sám a nemal ani špeciálny výcvik. Aj tak si trúfol na policajného veliteľa Lászlóa Csatáryho, známeho krutosťou. Neúspešne.
O pokuse o atentát nevedelo veľa ľudí, roky sa o tom nehovorilo ani v Žurkovského rodine. Jeho dcéry teraz viaceré detaily z vyšetrovania vojnových zločinov Csatáryho šokovali.
„Nemám pocit, že by môj otec vynikal nejakým hrdinstvom. V živote by som o ňom nepovedala, že by bol schopný vziať do rúk zbraň a niekoho zabiť,“ rozpráva učiteľka na dôchodku Marta Likérová (71).
Pokus fyzicky zlikvidovať Csatáryho zaskočil aj jej sestru Editu Ganoczyovú (60). Holokaust, povojnový proces s Csatárym i otcov zúfalý čin, boli pre ňu až do dospelosti tabu.
„Obaja rodičia prežili tábory smrti, peklo na zemi. Zrejme ma chceli ako malé dieťa ušetriť od hrôzostrašných zážitkov,“ so slzami v očiach spomína zubná lekárka.
Chcel som zabiť človeka!
Marta Likérová listuje v zožltnutom rodinnom albume. Na viacerých fotografiách je dokonale oblečený, šťastný mladý muž plný energie s usmievavým dievčatkom v náručí. Na zadnej strane jednej z nich je ťažkou rukou zaznamenaný dátum 1. IX. 1942. A v maďarčine ceruzkou poznámka – Martuška a Zolika. Vtedy mala Marta rok.
O tri roky neskôr Csatáry nechal vypátrať a deportovať jej starú mamu do tábora smrti a po nevydarenom atentáte zlikvidovať aj jej otca.
Marta dlhé roky netušila, čo jej najbližší príbuzní počas vojny zažívali.
„Až keď som mala devätnásť či dvadsať, ani neviem, pri akej príležitosti, usadil ma otecko vo svojom kráľovstve, v jeho zubnej ambulancii, a povedal: Dievčatko moje, musím sa ti k niečomu priznať. Strieľal som na človeka, chcel som ho zabiť! Asi si uvedomil, že už som dospelá, mal asi potrebu vyrozprávať mi svoj strašne smutný príbeh. Vtedy som prvýkrát počula meno Csatáry.“
Ako chlapec so svojou matkou, oboch deportovali do koncentračných táborov.
ARCHÍV RODÍN LIKÉROVCOV a GANOCZYOVCOV
Akt pomsty
Zoltán Žurovský vyrastal ako polosirota. Jeho otec zomrel, keď mal trinásť. Odvtedy sa o rodinu starala sama matka.
Kto to je
László Csatáry
V roku 1944 bol veliteľom košického židovského geta; do koncentračných táborov poslal 13- až 14-tisíc Židov; podľa svedkov mučil väzňov a nariaďoval popravy; po vojne ušiel do Kanady; košický súd ho v roku 1948 odsúdil na trest smrti; na skrýšu v Budapešti upozornili britskí novinári, v júli ho zatkla maďarská polícia.
Ida Žurovská, rodená Guttmanová, bola Židovka. Keď v Košiciach zriadili v starej tehelni zberný tábor, v ktorom postupne zhromaždili vyše 15-tisíc Židov z mesta a okolia určených na „konečné riešenie“, snažila sa ukryť. Niekto ju však udal.
László Csatáry ju nechal privliecť, naprv ju poslali do Komárna a odtiaľ do nemeckého Ravensbrücku, kde bol tábor pre ženy. Zomrela tam v roku 1945 od hladu a vyčerpania.
„Otecko musel Csatáryho nekonečne nenávidieť. Vzal mu predsa to najdrahšie, jeho matku. Tam treba hľadať motív jeho konania. Pretože rozhodnutie niekoho zabiť normálneho človeka nemôže ani len napadnúť. A v prípade môjho otca to stopercentne platí.“
Idu Žurovskú nechal Csatáry vypátrať a zadržať, keď bol jej syn, vojak maďarskej armády, na zdravotnej dovolenke v Košiciach. Vtedy sa rozhodol konať.
Marta Likérová otcove rozhodnutie chápe. Veľmi dobre vie, čo znamená strata najbližšieho.
V októbri 1978 zahynul pri havárii električky v Košiciach jej manžel. Tragická nehoda si vyžiadala deväť životov, desiatky cestujúcich boli zranení.
Dcéra atentátnika o Csatárym: Pozriem mu do očí a napľujem do tváre
Čítajte viac >>
Atentát
S Csatárym sa Žurovský spoznal ešte v roku 1943 v košickej kaviarni Imperial. Bol tam zamestnaný ako tajomník. "Menovaný do kaviarne chodil služobne asi raz týždenne," píše sa v zápisnici z výpovedi Žurovského pri procese s Csatárym z roku 1948.
Detaily v archívoch neboli. Podľa dostupných informácií ho chcel Žurovský zastreliť. Zápisnica hovorila len to, že popravu plánoval jedného večera vykonať verejne na Štefánikovej ulici v Košiciach.
Až Žurovského dcéra Marta potvrdzuje, že jej otec strieľal.
„Stopercentne viem, že ho chcel zastreliť. Pamätám si, ako mi hovoril, že si na Csatáryho počkal, keď vychádzal z kina Slovan. Zrejme ho netrafil. Otecko z miesta činu ušiel, stratil sa v dave, skrýval sa, ale aj jeho, rovnako ako jeho mamku, niekto udal.“
Na príkaz Csatáryho atentátnika po troch dňoch hľadania, 7. novembra 1944, zadržali. "Miestni občania mi to prekazili. Na základe udania miestnych obyvateľov nechali ma zaistiť," vypovedal Žurovský.
Nasledovalo kruté vyšetrovanie na košickom gestape. Po jeho skončení spis posunuli Csatárymu. Zoltán Žurovský putoval rovno do koncentračného tábora v Ravensbrücku. Oslobodenie ho zastihlo 23. apríla 1945 v Sachsenhausene.
"Vy ste chcel, aby som bol ja mŕtvy. To ste sa veľmi mýlili, lebo sa to stalo opačne, že budete vy mŕtvy," povedal Csatáry Žurovskému pred jeho deportovaním podľa zápisnice z výsluchu svedka. Ide o jeden z dokumentov, ktoré sa teraz našli v archíve Ústavu pamäti národa.
S dcérou Martou.
ARCHÍV RODÍN LIKÉROVCOV a GANOCZYOVCOV
Strach o život a mučenie
„Bol síce v lágri len pár mesiacov. Pocítil ale, čo je to každodenný strach o holý život, ponižovanie, mučenie. Viem len to, že mu dokopali obličky, s ktorými mal do konca života problémy,“ spomína Edita.
Zoltán Žurovský bol v Košiciach vychýrený zubný technik. Mal súkromnú prax, okrem toho hral na bicie v kapele Imperial Jazz.
„Otecko bol nesmierne spoločenský, veľkorysý, rozvážny, inteligentný človek. Miloval hudbu, umenie, mal tisícky platní a kníh. Napriek tomu som mala pocit, že po trpkých životných skúsenostiach sa často uzatváral do seba, cudzím ľuďom nedôveroval. Keď si spätne spomínam, akoby sa bál, že tie strašné časy sa môžu vrátiť. Aj preto stále nakupoval potraviny vo veľkom – desať kíl múky, desať kíl cukru, doma sme mali kameninový sud s masťou. Mama nevyšla do mesta bez rožka a do smrti chodila z domu aspoň s kúskom chleba. Nehovorili o tom, ale bola to pre nich celoživotná trauma.“
Zásah bleskom
Meno László Csatáry sa po košickom procese v roku 1948 na dlhé desaťročia vytratilo. Takmer naňho zabudla aj Marta Likérová.
V roku 1996 však zločinca objavili v Kanade. Tamojšie ministerstvo spravodlivosti, oddelenie zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, požiadalo naše orgány činné v trestnom konaní o spoluprácu na príprave procesu s bývalým veliteľom košického geta.
Na Krajskej prokuratúre v Košiciach vypočuli 29 svedkov, ktorí prežili holokaust. Denník SME ako prvý priniesol túto závažnú informáciu.
A opäť uplynulo dlhých šestnásť rokov, odkedy zločinec zmizol. Sestry Martu a Editu tohto roku na jar akoby zasiahol blesk z jasného neba.
Až teraz, keď bol Csatáry vyhlásený za najhľadanejšieho vojnového zločinca, si uvedomili, aké zverstvá páchal a čo vlastne ich otec urobil.
„Prvé čo som si povedala: Škoda, že mu to nevyšlo, že ho netrafil. O jedného zloducha by bolo na svete menej. Ale zároveň som pochopila, že keby ho otecko zastrelil, urobili by s ním krátky proces. Zrejme by sa nedožil sedmdesiatichštyroch rokov, ja by som bola od detstva polosirota a sestra Edita by sa ani nenarodila,“ myslí si Marta.
ARCHÍV RODÍN LIKÉROVCOV a GANOCZYOVCOV
Čakanie na proces
Dolapenie Csatáryho má obrovský význam pre obidve sestry.
„Pre nás je to satisfakcia za utrpenie, ktoré spôsobil našej rodine, ale aj odkaz, že spravodlivosť predsa len jestvuje a každého raz dobehne,“ myslí si Marta.
„Na zverstvá, ktoré páchali nacisti v druhej svetovej vojne, sa nikdy nesmie zabudnúť, nikdy by sa nemali zametať pod koberec, pretože je to memento pre ďalšie generácie, pre celé ľudstvo,“ hovorí Edita.
Sestry by sa chceli dožiť nielen procesu, či už bude pred maďarským, či naším súdom, ale aj spravodlivého trestu.
Marta dodáva: „Csatáry je starec nad hrobom. Možno sa dožije ešte pol roka, možno rok. Ale chcem sa mu pozrieť do očí, napľuť do tváre. Pretože to nie je človek, je to zviera. Veľmi by sa mi uľavilo na duši. Bolo by to pre mňa zadosťučinenie za nášho nebohého otecka.“
Ondrej Podolec z ÚPN v súvislosti so zachovanými dokumentami hovorí, že tieto svedectvá majú vysokú výpovednú hodnotu, keďže sú to autentické dobové materiály.
Nechce sa však vyjadrovať, či by mohol teraz Csatáry namietať regulérnosť vyšetrovania v roku 1948, kedy bol expresne odsúdený na trest smrti. Stretený rozsudok, ktorý sa našiel v ÚPN, si vyžiadalo Ministerstvo spraovodlivosti. Ku kauze sa zatiaľ nechce vyjadrovať.
Zápisnica o výsluchu.
ARCHÍV RODÍN LIKÉROVCOV a GANOCZYOVCOV
Držia ho doma
BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. O Lászlóovi Csatárym rozhodujú maďarské súdy, nateraz je v domácom väzení
v Budapešti. Slovenské súdy rozhodnú, či požiadame o jeho vydanie na Slovensko. V roku 1948 ho tu odsúdili na trest smrti.
Ondrej Podolec z ÚPN hovorí, že nájdené archívne dokumenty majú dôležitú výpovednú hodnotu. Nechce však hodnotiť, či by mohol Csatáry namietať regulárnosť vyšetrovania a expresného súdu.
Rozsudok objavený po rokoch si vyžiadalo naše ministerstvo spravodlivosti. Zatiaľ sa nechce k prípadu vôbec vyjadrovať.
(bum)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
