KOŠICE. Meno László Csatáry sa po procese v roku 1948 na dlhé desaťročia vytratilo. Takmer naňho zabudla aj Marta Likérová.
V roku 1996 ho však objavili v Kanade.
Tamojšie ministerstvo spravodlivosti požiadalo naše orgány o spoluprácu na príprave procesu s bývalým veliteľom košického geta. Na Krajskej prokuratúre v Košiciach vypočuli 29 svedkov, ktorí prežili holokaust.
Zločinec však zmizol na ďalších šestnásť rokov. Sestry Marta a Edita až teraz, po vyhlásení Csatáryho za najhľadanejšieho vojnového zločinca, zistili, aké zverstvá páchal.
Ich otec, Zoltán Žurovský, sa Csatárymu postavil a pokúsil sa o atentát na nacistického zločinca.
Škoda, že netrafil
„Prvé, čo som si povedala, bolo, že škoda, že to otcovi nevyšlo, že ho netrafil. Ale zároveň som pochopila, že keby ho otecko zastrelil, urobili by s ním krátky proces. Zrejme by sa nedožil 74 rokov, ja by som bola od detstva polosirota a sestra Edita by sa ani nenarodila,“ myslí si Marta.
Chytenie Csatáryho má pre sestry veľký význam. „Je to satisfakcia za utrpenie, ktoré spôsobil našej rodine, ale aj odkaz, že spravodlivosť predsa len jestvuje a každého raz dobehne,“ myslí si Marta.
Jej sestra Edita vraví, že na zverstvá nacistov nesmieme zabudnúť a zamiesť ich pod koberec.
Nie človek, ale zviera
Sestry by sa chceli dožiť nielen procesu, či už bude pred maďarským, či našim súdom, ale aj spravodlivého trestu.
„Csatáry je starec nad hrobom. Možno sa dožije ešte pol roka, možno rok. Ale chcem sa mu pozrieť do očí, napľuť do tváre. Pretože to nie je človek, je to zviera. Veľmi by sa mi uľavilo na duši. Bolo by to pre mňa zadosťučinenie za nášho nebohého otecka,“ hovorí Marta.
Autor: Mikuláš Jesenký
Beata
Balogová
