BRATISLAVA - Dve vyhranené pravicové strany - Demokratická strana a Občianska konzervatívna strana - majú veľmi malé šance dostať sa vo voľbách do parlamentu. Do volieb idú zvlášť a viacerí ľudia na ich kandidátkach, napríklad Ján Langoš a František Šebej, ktorí boli v politike spolu dlhé roky, sú dnes rozdelení do dvoch strán.
Čiastočne sa opakuje situácia z roku 1994, keď DS odmietla ponuku KDH na obsadenie miest na kandidátke hnutia. Vo voľbách vtedy DS získala 3,4 percenta, jej hlasy prepadli. Do parlamentu sa dostal len Ján Langoš na kandidátke KDH.
Predseda DS Ľudovít Kaník hovorí, že „nikdy dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky“. Tvrdí, že teraz je správny čas, aby sa voliči rozhodovali podľa sympatií. Voľba menšieho zla je podľa neho „falošná a účelová téza, ktorá vedie k hlbokým sklamaniam“.
V tom sa s Kaníkom zhodujú aj bývalí predstavitelia DS, ktorí zo strany odišli, keď sa Kaník stal predsedom, a založili OKS. Predseda OKS Peter Tatár hovorí: „Nevoľte menšie zlo, spojí sa s väčším.“
Neobávajú sa ani prepadnutia voličských hlasov. „Žiaden hlas sa nestratí. Každý hlas pre nás znamená, že tu sme, že tu sú naši priaznivci,“ hovorí podpredseda OKS František Šebej.
Na predvolebnej spolupráci sa strany nezhodli. Podľa Tatára preto, lebo ju Republiková rada DS pred časom zamietla. Kaník naopak hovorí, že „OKS na moje výzvy na spoluprácu nereagovala“.
Kaníkova DS sa dohodla na spolupráci s obnovenou DU Jána Budaja. Na jej kandidátke sa tak bok po boku ocitnú Ján Budaj a bývalý predseda DS Ján Langoš, ktorý kedysi politicky Budaja odmietal a mal vždy oveľa bližšie k Šebejovi.
Podľa Tatára Langoš zostal v DS preto, že sa mu so zakladateľmi OKS nechcelo ísť na „cestu do neznáma“. OKS po neúspešných rokovaniach najmä s SMK kandiduje sama.
JOZEF ČAVOJEC
