Agentúrne spravodajstvo sme o 20:40 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Dva týždne po vypátraní vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho v Budapešti začala konať aj slovenská strana.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec v pondelok oznámil, že požiadal príslušný súd o urýchlený postup pri vybavovaní vydania Csatáryho do výkonu trestu na Slovensko. Súd však o tom včera nič nevedel.
„Spis zatiaľ nebol doručený. Ak sa tak stane, súd bude konať v súlade so zákonom,“ odpovedala hovorkyňa Marcela Gálová.
Posledná šanca
Ministerstvo podľa Boreca ešte v piatok poslalo Okresnému súdu Košice I spis aj s rozsudkom smrti z roku 1948.
„Ak sa súd rozhodne vydať európsky zatýkací rozkaz, pošle informáciu príslušnému súdu v Maďarsku. Ten rozhodne, či bude Csatáry vydaný, alebo nie,“ hovorí Borec.
Prípad
László Csatáry
- v roku 1944, keď Košice patrili do Maďarska, bol v meste veliteľom polície;
- dohliadal na židovské geto, odkiaľ odviezli tisícky ľudí do koncentračných táborov,
- svedkovia ho opísali ako sadistu, čo nemal zľutovanie s chorými ani s deťmi,
- po oslobodení Košíc na konci roku 1944 ušiel s Nemcami,
- v roku 1948 ho v neprítomnosti odsúdili na trest smrti,
- lovci nacistov ho v Maďarsku našli začiatkom tohto roka,
- archív ÚPN odhalil aj svedectvo Zoltána Žurovského, ktorý sa v roku 1944 na Csatáryho pokúsil spáchať atentát.
Pripúšťa, že problémom môže byť, že v Maďarsku v súčasnosti pripravujú s 97ročným Csatárym proces za rovnaké trestné činy, za aké bol odsúdený v neprítomnosti na Slovensku. Vydanie môžu Maďari zamietnuť aj z toho dôvodu, že ide o ich občana.
Úspešnosť konania o vydaní nechcel minister odhadovať. „Uvedomujeme si, že vzhľadom na veľký časový odstup stojíme pred jednou z posledných šancí potrestať zločiny z čias druhej svetovej vojny.“
Trest smrti Csatárymu v roku 1948 vymeral Ľudový súd v Košiciach za deportácie tisícok Židov do koncentračných táborov. V tom istom roku vydal Krajský súd v Košiciach zatýkací rozkaz.
Rozsudok platí
Verdikt súdu v rámci retribučného procesu, na základe vyšetrovania ŠtB je podľa Boreca platný a právoplatný.
Štátna tajomníčka Monika Jankovská predpokladá, že ak by Maďarsko vydalo Csatáryho na základe eurozatykača, súd zmení pôvodný trest smrti na doživotie.
Tak súd postupoval v roku 2006 v prípade bývalého veliteľa Edelweissu Ladislava Nižňanského. Zatykač však napokon nevydal pre vysoký vek odsúdeného, zlý zdravotný stav a malý predpoklad úspešnosti konania, keďže išlo o nemeckého občana žijúceho v Nemecku. Nižňanský zomrel vo veku 94 rokov v decembri minulého roka v Mníchove.
Csatáry mal počas života zrejme niekoľko občianstiev. Narodil sa v marci 1915 v maďarskej obci Many, neďaleko Budapešti.
Meno matky je Margita Pitková, takže mohol byť aj polovičný Slovák. Na zatykači z roku 1948 má občianstvo uvedené „údajne maďarské“. Podľa rozsudku bol občanom Maďarska.
Príslušnosť sporná
Dokumenty ŠtB uvádzajú príslušnosť spornú alebo neznámu. V lustračnom liste polície z roku 1982 je štátna príslušnosť československá. Dokumenty hovoria aj o tom, že bol ženatý.
V roku 1955 sa Csatáry stal občanom Kanady. Podľa Wikipédie sa tam vydával za Juhoslovana. Občianstvo mu odobrali v roku 1997, lebo podvádzal. Potom zmizol a až teraz ho vypátrali v Budapešti.
Väzenie v papučiach
Lovci nacistov tam Csatáryho našli začiatkom tohto roka. Informovali o tom maďarské orgány, ktoré však spočiatku nekonali.
Rozhýbali sa až po tom, ako britský denník The Sun v polovici júla zverejnil údaje o jeho pobyte aj s aktuálnou fotografiou. Maďarská prokuratúra 18. júla oznámila, že Csatáryho umiestnila do domáceho väzenia.
Stratený rozsudok smrti sa minulý týždeň našiel v archíve ÚPN.
Beata
Balogová
