BRATISLAVA. V Európskom parlamente počuť spomedzi trinástich slovenských poslancov najmä Moniku Flašíkovú-Beňovú zo Smeru.
Naopak, v tomto volebnom období patria medzi tichších europoslancov jej stranícky kolega Boris Zala a Peter Šťastný z SDKÚ.
Kým Flašíková-Beňová na zasadnutí parlamentu vystúpila od roku 2009 do júna tohto roku s diskusným príspevkom viac než 700-krát, Šťastný prehovoril len 23-krát a Zala 21-krát.
Vyplýva to z údajov, ktoré na svojej stránke zverejňuje nezávislá organizácia VoteWatch Europe.
Monika Flašíková-Beňová prirovnáva vyhostenie Rómov z Francúzska k holokaustu:
Siedma najaktívnejšia zo všetkých
V počte vystúpení v pléne bola Flašíková-Beňová dokonca siedma najaktívnejšia spomedzi všetkých viac než 700 europoslancov.
V počte otázok položených Európskej komisii bola poslankyňa na desiatom mieste, pýtala sa viac než 500-krát.
"Snažím sa, aby moje aktivity boli čo najprofesionálnejšie nielen v zmysle reprezentácie pre Slovenskú republiku, ale aj v zmysle spoločných európskych cieľov," povedala agentúre SITA Flašíková-Beňová.
Rekordérom v tejto kategórii bol taliansky poslanec Oreste Rossi, ktorý sa na Komisiu s otázkou obrátil takmer 800-krát.
Možnosť prehovoriť na zasadnutí pomerne často využíva aj Jaroslav Paška z SNS, ktorý má na účte 368 príspevkov do diskusie, či Anna Záborská z KDH s 244 vystúpeniami na zasadnutí EP.
Záborská je zároveň našou druhou najaktívnejšou europoslankyňou v počte otázok položených EK, pýtala sa 29-krát.
Vraj nepresné ukazovatele aktivity
Viacerí poslanci sa však zhodujú na tom, že počet príspevkov do diskusie či množstvo otázok smerujúcich na EK nie sú jediným a najvhodnejším ukazovateľom aktivity europoslanca.
"Práca poslanca EP je pestrá a komplexná a je na päť rokov. Sedemsto príspevkov v pléne? To je asi 12 hodín aktivity. To je tiež môj jeden priemerný pracovný deň v Bruseli," reagoval Šťastný, podľa ktorého jeho voliči môžu byť určite spokojní.
"Rozhodne som aktívny v dôležitých momentoch," dodal.
Za aktívnu sa považuje aj Záborská. Podobné štatistiky sú podľa nej len orientačné.
"Neodrážajú napríklad množstvo práce v parlamentných výboroch a na rôznych rokovaniach, odborné konzultácie, štúdium podkladov a podobne," poznamenala. K Šťastnému a Záborskej sa pridáva aj Edit Bauer z SMK, ktorá v pléne prehovorila 45-krát.
"Niektorí poslanci sa aktivizovali najmä po spustení stránok ako spomínaný votewatch a majú vystúpenia aj k témam, ktorým sa normálne nevenujú a pri ich menách preto vyskakujú až neuveriteľné počty vystúpení," konštatovala Bauer. Sama má podľa vlastných slov svedomie čisté.
Maňka: Vystúpenia nie sú všetko
Mnohé štatistiky sú účelové aj podľa Vladimíra Maňku zo Smeru, ktorý má na svojom konte vyše sto vystúpení v pléne.
"Ak občan dostane informáciu, že poslanec päťstokrát vystúpil, pomyslí si, že tento poslanec určite bojuje za to, aby sa mali ľudia lepšie. Ak by občan zistil, že tie vystúpenia nepriniesli nikomu žiadny efekt, že boli hlavne preto, aby o poslancovi niekto písal, aký je aktívny, takéto poznanie by Európe a Slovensku pomohlo,” odpovedal.
Voľby do europarlamentu sa konali v júni 2009, k volebným urnám vtedy prišlo menej ako 20 percent voličov. Slovensko zastupuje 13 poslancov, ich funkčné obdobie sa končí v roku 2014.
