Vládni poslanci nedovolili výboru, aby zisťoval viac o 40-percentnej zľave na byt ani o parkovacom mieste platenom súdom.
Agentúrne spravodajstvo sme o 19:44 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Členovia parlamentného výboru za Smer zastavili preverovanie okolností, za akých kúpil šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin luxusný byt v širšom centre Bratislavy.
Nesúhlasili ani s tým, aby výbor ďalej konal vo veci parkovacieho miesta v Harabinovom dome pre jeho služobné auto, za ktoré platí súd mesačný prenájom sto eur.
Poslanci o Harabinovi rokovali preto, lebo skúmali, či prijal v súvislosti so zľavou nenáležitú odmenu.
„Pána Harabina nepoznám, ja obhajujem záujem štátu a záujem ľudí tejto krajiny,“ hovoril o svojom vzťahu k Harabinovi podpredseda výboru Otto Brixi zo Smeru (na snímke), ktorý sa najhlasnejšie vyjadroval v prospech šéfa súdu.
Nedovolia zisťovať
Poslanci Smeru súhlasili, že podnet, ktorý podal predseda výboru Miroslav Beblavý z SDKÚ, je kvalifikovaný.
Nesúhlasili však s tým, aby si výbor od Harabina, developerskej firmy či od úradov vyžiadal ďalšie dokumenty ku kúpe alebo k prenájmu. Bez toho výbor nemôže vec uzavrieť.
Za byt sudca zaplatil zhruba 95-tisíc eur, hoci jeho štandardná predajná cena bola podľa Hospodárskych novín takmer 170-tisíc eur.
Postoj poslancov strany Roberta Fica je novinka. V minulosti výbor pri podozrení proti ústavným činiteľom vždy umožnil aspoň vyžiadať patričné materiály. Teraz nedovolil ani to.
Stačí im kópia
Harabin poslal bez vyzvania výboru kópiu zmluvy o dielo, na ktorej základe kúpil byt.
Napísal, že v čase kúpy ešte nebol ministrom a teda verejným činiteľom a výbor by sa preto podľa neho nemal kúpou bytu zaoberať.
Kópiu zmluvy, ktorú Harabin poslal výboru, spochybňoval jeho predseda Beblavý.
Predávajúca firma v nej má totiž zapísané svoje nové sídlo, do ktorého sa presťahovala až v čase, keď bol už Harabin ministrom.
„Bola nám prezentovaná zmluva, ktorá bola údajne uzavretá štrnásť dní predtým, než sa pán Harabin stal ministrom. V tej zmluve sú však údaje, ktoré minimálne veľmi silno naznačujú, že táto zmluva nemohla byť uzavretá 19. 6. 2006, lebo právnická osoba v nej uvedená, začala na tejto adrese sídliť až 13. 7. 2006.“
Kúpnu zmluvu, ktorá by mala prísť až po zmluve o dielo, Harabin podľa výpisu listu vlastníctva uzavrel 30. januára 2008. V tom čase bol ministrom.
Ak by podľa Beblavého Harabin zmluvu o dielo pozmeňoval a takú ju poskytol výboru, mohli by ho trestne stíhať. To už však poslanci nezistia, pretože sa nemôžu ďalej pýtať.
Sám za Harabinom
Podpredseda výboru Brixi tvrdil, že nemá dôvod neveriť dokladu, ktorý ktokoľvek pošle výboru.
Beblavému navrhol, aby si doklady pýtal osobne, nie ako predseda výboru. V takom prípade by však nemal povinnosť odpovedať.
„Pokiaľ pán Harabin nemá čo skrývať, nevidím dôvod, aby pánu Beblavému neodpovedal,“ povedal Brixi.
Zablokovanie rozhodovania výboru je podľa Beblavého navyše porušením zákona o konflikte záujmov. Neumožňuje Harabinovi, aby sa k veci vyjadril.
„Verejne klame a krivo obviňuje iných, aby odvrátil pozornosť od svojich veľkých majetkov,“ reagoval Harabin na Beblavého.
Ak má podľa neho poslanec podozrenie, že zmluvu falšoval, je povinný podať trestné oznámenie.

Beata
Balogová
