Od januára má štát dosah na prepitné. V kasách nesmie byť ani jeden nenablokovaný cent.
BRATISLAVA. Pre jedno euro navyše v pokladnici platilo banskobystrické kvetinárstvo pokutu sto eur.
Majiteľ pykal za to, že percentové prepitné nezaúčtoval, ale ho iba vložil do kasy.
Štát smie postihovať podnikateľov za nepriznanie utŕženého prepitného od januára tohto roka. Ani hrozba pokút ale neprinútila reštaurácie a bary účtovať prepitné.
Majiteľ žilinskej reštaurácie Olymp Miloš Kováčik vraví, že prepitné dávajú čašníci „mimo pokladnice“. „Večer si to delia, nie je to príjem podniku.“
„Zákon prikazuje hodnotu každého prijatého centu po jeho vložení bez zbytočného odkladu zaevidovať. Aj takzvaný tip alebo prepitné sa musí riadne zdokladovať a zapríjmovať,“ upozorňuje daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková.
Kontrolóri môžu výšku prepitného v kase zistiť od januára tohto roka, keď do podnikov zaviedli nové fiškálne pokladnice.
Prípady stoeurových pokút v kvetinárstve v Banskej Bystrici a v parfumérii vo Zvolene ukazujú, že obslužné naozaj preverujú.
Finančná správa nevie presne povedať, koľko takýchto pokút vybrala, za prvý polrok však jej kontrolóri dali spolu 2416 pokút za pochybenia týkajúce sa pokladníc.
„Uložené pokuty presiahli sumu 149-tisíc eur,“ povedala Miroslava Slemenská, hovorkyňa Finančnej správy.
Jednoduché triky
Zmeny
Prepitné
daňoví kontrolóri smú od začiatku roka dávať pokuty za nezaúčtované tringelty, zákon ich prikazuje súkromníkom zapísať do pokladníc bez odkladu, kto to nesplní, môže dostať pokutu v rozmedzí od 30 do 3300 eur.
Denník SME oslovil viacero krčiem na Slovensku, ani jedna nevydáva bločky po prijatí prepitného.
„Prepitné nechávame v kase. Ak by k nám prišli kontrolóri, tak sa s nimi pohádam. Celé fiškálne pokladnice sú nehoráznosťou, len nová kasa nás stála 1500 eur,“ sťažuje sa šéfka reštaurácie v Banskej Bystrici, ktorá nesúhlasila s publikovaním svojho mena.
„Nevidím dôvod, prečo by sme prepitné nemali odovzdávať do pokladnice. Veď sme to normálne dostali od zákazníka,“ hovorí čašníčka z podniku na severe Slovenska.
„Vždy to tak fungovalo a neviem si predstaviť, že by to bolo inak,“ dodáva podnikateľ v oblasti reštauračných služieb z okolia Bratislavy.
„Existuje niekoľko nenáročných krokov ako prepitné správne viesť a „nebyť prichytený pri čine“, hovorí Róbert Bača zo žilinskej Mane Caffe.
Stačí na to podľa neho jednoduchá matematika a dobrý prehľad priemerných obratov a tržieb.
„Veľa obchodníkov využíva nedokonalosť zákonov a len vymýšľajú ďalšie cesty úniku.“
„Prepitné dávame do dvojdecového pohára pod pultom, v kase nemáme nič navyše,“ opisuje prevádzkarka nitrianskeho podniku, ktorá z obavy, že ju navštívia kontrolóri, nechcela zverejniť meno.
Neznalosť politikov
Ani politici, ktorí majú reštaurácie, nevedia, ako sa má s prepitným nakladať.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), ktorý s Jánom Počiatkom vlastní sieť reštaurácií, tvrdil, že obslužné je vecou čašníkov. „Deje sa to tak roky.“
Aj poslanec SDKÚ Ľudovít Kaník, ktorého rodina vlastní v Banskej Štiavnici penzión s reštauráciou, si myslí, že prepitné sa firmy netýka.
„Ak to má zdaňovať, tak je to absolútny nezmysel, pretože sa o ňom nemá ako dozvedieť, keď si prepitné berú čašníci.“
Pizzeria v Bratislave priznala, že štyria čašníci denne dostanú od zákazníkov okolo 80 eur.
Čašníci bežne dostávajú len minimálnu mzdu a s kolegami sa delia o prepitné, ktoré nepriznávajú. Nástupný plat čašníka sa pohybuje od 400 do 500 eur.
Štát takto podľa daňovej poradkyne Bednárikovej prichádza o dane, ktoré by mali podnikatelia odviesť z utrženého prepitného a o odvody, keďže čašníkom ide časť mzdy načierno.
Ako byť poctivým?
Návod podnikateľom, ako zaúčtovať prepitné, však nedáva ani Finančná správa.
Politici sa zhodli, že riešením by mohlo byť, že reštaurácie si už pri vystavovaní účtenky zarátajú obslužné, ako to funguje v zahraničí.
Daňoví poradcovia vravia, že by mohli na prepitné vystaviť dodatočný doklad v momente, keď už poznajú jeho výšku.
To by však museli mať v kase aj novú položku, vedenú napríklad ako obslužné.
Drobné centy sa nerátajú
Na prepitnom Slováci nešetria. Dávajú viac, ako predpisuje etiketa.
BRATISLAVA. Zákazník dáva prepitné podľa toho, ako bol spokojný. Malo by to byť do 10 percent z ceny účtu.
Ak sme neboli spokojní, nemusíme nechávať nič, hovorí Miriam Miková z 1. slovenskej školy spoločenskej etikety.
Pri platbe kartou podľa nej možno prirátať prepitné k sume, alebo dať ho v hotovosti.
„Prepitným sa nezbavujeme drobných centov. Začíname od desaťcentoviek vyššie.“ Ak platíme v hotovosti, etiketa hovorí, že peniaze navyše treba nechať až po zaplatení.
Prepitné býva podľa Mikovej zvykom najmä v krajinách, kde sa vie, že personál nemá vysoké mzdy alebo je na to odkázaný. Tam, kde je platený dobre, sa prepitné nedáva. Môže sa to brať ako urážka.
Kaviarnik Róbert Bača konštatuje, že za posledné roky sa prepitné na Slovensku drží približne na rovnakej úrovni. Je to okolo 15 až 20 percent z účtu.
„Pri menších nákupoch, ako je napríklad ranné espresso, to je viac – okolo 50 percent.“
Zlá ekonomická situácia krajiny sa na výške prepitného podľa Baču veľmi neodráža.
„Možno práve naopak, niektorí zákazníci prežívajú s personálom spolupatričnosť a snažia sa ho odmeniť za dobrý servis viac.“
Anketa
Dávate tringelty? V akej výške? Neprekáža vám, že končia v sivej ekonomike?
Ľudovít Kaník, poslanec za SDKÚ, jeho rodina má penzión s reštauráciou
Jasné, že dávam, vždy ako percento zo sumy. Otázka týkajúca sa sivej ekonomiky nie je na tých, čo prepitné dávajú, ale na tých, čo dostávajú. Prepitné považujem za štandardnú súčasť, ak ste spokojný, je slušné ho dať.
Robert Kaliňák, minister vnútra, spoluvlastník siete reštaurácií
Snažím sa hýbať v rámci všeobecných pravidiel a riadim sa zvyklosťami tej-ktorej krajiny. Obyčajne dávam 15 percent. Niekde je však obvyklé dať aj 18 percent zo sumy. V 19 rokoch som mal prvý bar, tak sa snažím byť k čašníkom solidárny. Nepriznávanie je problémom každej krajiny, kde sa prepitné dáva. Podľa mňa ide skôr o dar a tie nezdaňujeme. Je to veľmi ťažké kontrolovať.
Béla Bugár, predseda Mosta-Hídu
Prepitné dávam. Suma je rôzna, závisí aj od toho, či som bol spokojný. Mám v rodine čašníka a viem, že ich zamestnávatelia pri určovaní platu už rátajú s tým, že časť dostanú na prepitnom. Neberiem to ako sivú ekonomiku, ale skôr ako pomoc tým ľuďom. Asi by sme mali ísť tou cestou ako USA, kde je prepitné priamo pripísané k účtu.
Alojz Hlina, poslanec OĽaNO, zakladal známu reštauráciu v Bratislave
Prepitné vôbec neriešime. Je na čašníkoch, čo s tým urobia. Pre mňa je dôležité, aby dodali to, čo majú. Prepitné dávam. Mám takú tendenciu sumu zaokrúhliť. Ale niekedy si aj nechám vydať. Naposledy som v Parlamentke za kávu, ktorá stojí 2,05 eura, nechal 2,20.
Jana Žitňanská, nezaradená poslankyňa
Pravidelne dávam prepitné, pretože mnohí aj moji známi sa takto živili. A vieme, že väčšina čašníkov z toho žije. Viac dávam, keď som spokojná. Len raz alebo dvakrát sa mi stalo, že som nič nenechala. Nikdy som to nevnímala, že ide o sivú ekonomiku. Ak rátanie prepitného priamo na bloku je spôsobom legalizácie, tak to podporujem.
