László Csatáry neposlal na smrť iba tisícov Židov. Popravovať nechával aj za politické presvedčenie.
KOŠICE. Vojnovými zločinmi bývalého veliteľa košického geta Lászlóa Csatáryho, ktorého zadržali v Budapešti, sa bude zaoberať aj Okresná prokuratúra v Košiciach.
Včera prijala trestné oznámenie, podľa ktorého je najhľadanejší vojnový zločinec zodpovedný nielen za deportácie približne 15 700 Židov z Košíc do koncentračných táborov, ale aj za prenasledovanie, týranie a vraždenie ďalších stoviek obyvateľov mesta tesne pred jeho oslobodením.
Chýbajúca kapitola
Okresný ľudový súd v Košiciach odsúdil 8. júna 1948 Csatáryho v neprítomnosti na trest smrti za zločiny spáchané počas holokaustu od mája do novembra 1944, teda predtým, ako moc v Maďarsku prevzala fašistická Strana šípových krížov.
„Z rozsudku je zrejmé, že súd sa nezaoberal jeho zodpovednosťou aj za skutky od nástupu nilašiovcov až do oslobodenia Košíc. Za zločiny spáchané po odtransportovaní Židov z Košíc a okolia nebol vôbec súdený,“ povedal pre SME autor trestného oznámenia, ktorý si želá zostať v anonymite.
Po „definitívnom vyriešení“ židovskej otázky v Košiciach sa Csatáry ako člen komisie na „očistenie mesta od nežiaducich občanov“ podieľal na príprave zoznamu, na ktorom bolo približne 1200 mien.
Na zozname boli demokraticky zmýšľajúci ľudia, odporcovia režimu alebo obyvatelia, ktorí sa nehlásili otvorene k maďarskému fašistickému štátu.
Potvrdenie o odvlečení do pracovného tábora v Nemecku.
Verejná poprava
Od novembra 1944 do polovice januára 1945 nilašiovci v Košiciach zavraždili od 500 do 700 ľudí. Vyplýva to z výpovedí obžalovaných príslušníkov Strany šípových krížov v priebehu pojednávania na Krajskom súde v Košiciach v dňoch 23. až 26. marca 1959.
Čiernou kapitolou v dejinách Košíc je verejná poprava dvanástich mužov. Údajných partizánov, vojnových zbehov a ľudí, ktorí ich skrývali, obesili 5. januára 1945 z korby nákladného auta na stromoch Hlavnej ulice.
Ešte dva dni pred oslobodením Košíc 17. januára 1945 zastrelili pri Ťahanovskom tuneli sedemnásť ľudí.
Košický súd odsúdil čelných predstaviteľov nilašiovcov Ladislava Daraboša a Júliusa Körössiho na trest smrti, ďalším trom členom vymeral tresty odňatia slobody od 20 do 25 rokov.
„Za tieto činy by mal niesť trestnoprávnu zodpovednosť aj Csatáry, ktorý bol aj v tom čase vysokým policajným dôstojníkom overeným organizovaním transportov a mimoriadne aktívnym členom Strany šípových krížov,“ myslí si autor trestného oznámenia.
Obáva sa dodnes
V pazúroch fašistov sa ocitol aj jeho otec Štefan. Zadržali ho 10. januára 1945 a odvliekli do pracovného tábora vo fašistickom Nemecku.
„Nepopravili ho zrejme preto, že nemal ešte osemnásť rokov, navyše bol silný a zdravý, schopný tvrdo pracovať,“ myslí si jeho syn.
Hoci trvá na zachovaní anonymity, v prípade potreby je ochotný zverejniť svoje meno. „Máme veľa príbuzných v Maďarsku, kde Csatáry šestnásť rokov nerušene žil. Zrejme za ním stoja veľmi vplyvní ľudia. Bol by som veľmi nerád, keby rodina mala pre moje trestné oznámenie nejakým spôsobom trpieť.“
Tvrdí, že je nevinný. Listiny ukazujú opak
BRATISLAVA. László Csatáry v utorok pri ďalšom vypočutí na budapeštianskej prokuratúre poprel, že by v Košiciach pôsobil ako veliteľ geta a že by bol antisemitom. Internetové noviny Index však včera zverejnili vyhlášku z roku 1944, uchovanú v zbierkach Múzea holokaustu v Budapešti, na ktorej je Csatáry ako vydavateľ vyhlášky s funkciou veliteľa geta.
„Osobám židovskej rasy“ zhromaždeným v košickom gete vyhláška zakazuje vychádzať z bytov, dokonca otvárať okná smerujúce na ulicu. „Osobám kresťanskej rasy“ zakazuje tiež pod hrozbou trestu stýkať sa so Židmi, obslúžiť ich v obchode či im poskytovať akékoľvek služby. Židia v gete nesmú dostávať ani balíčky a iné poštové zásielky.
Csatáryho na výsluch priviezli autom prokuratúry, potom ho opäť odviezli do domáceho väzenia.
(tasr)
Beata
Balogová
