Matematikár z 9. A: Nudné vyučovanie môžu oživiť známe tváre

Hodiny so spisovateľom či lekárkou. Ľudia, ktorí v živote niečo dosiahli, by mali priniesť do škôl realitu.

Návšteva osobnosti môže deti baviť aj naučiť viac ako bežná hodina.(Zdroj: TASR)
.Aké témy sú dôležité podľa slovenských osobností? Čomu by sa mala venovať väčšia pozornosť?

Denník SME dáva v novom seriáli osobnostiam možnosť poukázať na veci, ktoré považujú za dôležité – môžu prísť do redakcie, stanoviť tému a dozerať na to, ako ju redaktori spracujú.

Tento týždeň vybral tému učiteľ a matematikár z 9. A MILOŠ BÉLIK.

Na budúci týždeň tému vyberie manažér a bývalý šéf Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka.

Hodiny so spisovateľom či lekárkou. Ľudia, ktorí v živote niečo dosiahli, by mali priniesť do škôl realitu.

BRATISLAVA. Všeobecné čítanie z mapy nahradí prednáška cestovateľa. O fyzike porozpráva žiakom známy vedec. Aj tak sa dá vyučovanie na základných školách spestriť.

„Ukazovanie vzorov a konkrétnych ľudí z praxe je vždy prínosné, keďže vzory priťahujú k napodobňovaniu,“ hovorí Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI).

Učitelia by mali byť takejto myšlienke otvorení. Mnohí aj sú, ale narážajú na problémy.

Byrokracia je prekážkou

info
Pozveme k vám osobnosti
  • Chcete na svoju školu zavolať osobnosť a nedokážete sa s ňou skontaktovať? Denník SME ju pozve za vás.
  • Napíšte mail na adresu redakcia@sme.sk.
  • Do predmetu správy napíšte „Osobnosti na školách“, v samotnom texte adresu školy a meno osobnosti.

Hodiny so spisovateľom, literárnym kritikom či lekárkou, ktorá hovorí o pohlavných orgánoch, už poznajú aj na banskobystrickej Základnej škole Slobodného slovenského vysielača.

„Čo však zapísať do výkazu? Máme tam dať realitu alebo to, čo bolo pôvodne napísané v učebných plánoch?“ rieši dilemu riaditeľka školy Zuzana Sedláčeková.

Naplánovať rok vopred návštevu známeho človeka je takmer nemožné. Zrušiť učebné plány, či ich písanie na celý rok ešte pred prvým septembrom by nebolo riešením. Riaditeľka by bola radšej, keby nebola inšpekcia pri kontrole taká prísna.

Na škole Komenského v Sabinove sa snažia známych ľudí zakomponovať vopred do plánov. Hľadajú všeobecné formulky.

Riaditeľka Základnej školy s materskou vo Varíne Anna Bielková zase vidí riešenie ošetriť prednášky cez krúžky. Väčší problém ako byrokraciu má však so „zháňaním“ osobností.

Aj riaditeľ Základnej školy Bezručova v Trenčíne Ivan Pavlík priznáva, že osloviť a dostať do školy známych ľudí nie je jednoduché.

Ak sa im to podarí, snažia sa im aj časovo prispôsobiť. Preto je väčšina stretnutí popoludní a nie cez vyučovanie. Na škole už mali hokejistov, futbalistov či kultúrnych atašé, ktorí so žiakmi hovorili po anglicky.

Ešte častejšie, ako chodia návštevy do školy, idú žiaci mimo tried. „Ak ôsmak na otázku, čo robí bankár, povie, že počíta peniaze, je to nedostačujúce,“ vysvetľuje riaditeľ, prečo je dôležité, aby sa žiaci stretli s ľuďmi z praxe.

Zo školy preto už boli na návšteve vo výrobni papiera, pivovare, ale aj v autoservise. Veľký úspech malo aj stretnutie s pilotom, letuškou a opravárom lietadiel.

Netreba pozývať všetkých

Riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Viliam Kratochvíl súhlasí, že pozývať do škôl kompetentných ľudí z praxe môže obohatiť výučbu.

Ich účasť by však mala byť širšie konzultovaná. Nie tak dávno sa napríklad objavil problém, keď na školy chodil diskutovať kontroverzný spisovateľ Drahoslav Machala.

Ideálne by podľa Kratochvíla bolo, keby sa účasť odborníkov viazala na preberanú tému. Vie si predstaviť rozhovor s očitým svedkom, aktérom alebo pasívnym pozorovateľom historickej udalosti, prípadne historikom.

Žiaci by však ešte pred stretnutím mali vedieť, čo sa skrýva za tým, keď ich príde informovať niekto „z prvej ruky“. V takýchto prípadoch by potom vraj nebol zásadnejší problém ani so vzdelávacím plánom učiteľa.

„Navyše učiteľ-profesionál je schopný zdôvodniť, prečo v pláne prišlo k zmenám.“

Forma, akou chce učiteľ priblížiť žiakom stanovený obsah, by podľa Košťála z SGI mala ostať čisto na učiteľovej voľbe. „Štát by mal dať učiteľom úplnú voľnosť v tom, ako si hodiny naplnia.“

ico

Téma Miloša Bélika

MILOŠ BÉLIK (34) učí na jednej z petržalských základných škôl. Vyhral súťaž Moderný učiteľ 2011. Ako matematikár sa stal známym vďaka relácii Trieda 9. A.

1.jpgPrečo ste si vybrali tému otvorenosť škôl k okolitému svetu?

„Väčšina škôl funguje tak, že o ôsmej zavrú brány, zazvoní na prvú hodinu a potom sa tam deje niečo, čo nemá s reálnym svetom veľa spoločné. Potom posledné zvonenie a deti vypustíme von, kde si žijú ten reálny svet. Vnútri je taká bublina, kde do nich tlačíme niečo, čo možno ani nikdy nebudú potrebovať.“

Ako školu otvoriť?

„Treba ju otvoriť obojsmerne. Nielen aby prišli ľudia zvonka a odovzdali nejakú hodnotu. Aj my by sme sa mali túlať po vonku, a to nemyslím len návštevu knižnice. Aby deti reálne niečo vytvorili, lebo dnes všetko dostanú a vytvárať hodnoty je pre nich problém.“

Nie je chybou učiteľov, že školy takto neotvoria?

„Nezvaľoval by som to len na učiteľov. Problém je, že záujem o školu je chabý v celej verejnosti. Ľudia sa o ňu zaujímajú len pár rokov, kým do nej chodia ich deti. Aj to len mizivé percento. Škola dnes funguje ako odkladisko na pár rokov, počas ktorých si rodičia vydýchnu, že aspoň doobeda je o deti postarané.“

Medzi školou a rodičmi teda neexistuje spätná väzba?

„Je veľmi chabá. Najkrajšie obdobie je polrok a koniec roka, keď niektorí rodičia zistia, že ich dieťa chodí do školy. Vtedy sa začnú zaujímať o známky. Ak si pozriete zápisnicu z rodičovského stretnutia počas roka, tak je tam len účasť fanatikov, ktorým o niečo ide.“

Čo by mal žiak vedieť, keď skončí školu?

„Minimálne by sa mal vedieť o seba postarať.“

Čo to znamená?

„Nezašuchnúť sa v osemnástke k podpriemeru bez bolesti a nevyhovárať sa na skolabovaný systém, na vysokú nezamestnanosť alebo neujsť do zahraničia. Viem, že situácia na Slovensku je dosť biedna, ale pripraviť ich tak, aby vedeli bojovať. Teraz vychádzajú zo školy ľudia, ktorí nie sú bojovníci. Jednoducho si sadnú, povedia si, že situácia je taká, tak sa o nič nebudú snažiť, lebo si vravia, že štát sa musí o nich postarať.“

Máte pocit, že to súvisí s tým, že dnešné deti sú viac rozmaznávané?

„Áno, sú iné. Dostávajú toho strašne veľa a zadarmo. Najmä vo veľkých mestách majú niektorí skoro všetko. Niečo sa ich opýtam a o pár sekúnd mi to ukážu v mobile s otázkou, na čo im to bude. Žiaľ, učiteľ ako sprostredkovateľ informácií, je už prežitok. Skôr by to mal byť učiteľ otvárateľ, mal by vzbudzovať zvedavosť žiakov. Deti sa veľmi rýchlo pre niečo nadchnú, ale keď zistia, že preto musia niečo urobiť, tak to nadšenie rýchlo spľasne. Ich predstava je taká, že ráno vstanú, stlačia si enter, najedia sa a majú zarobené. Takéto šťastie v živote malo len zopár.“

Veronika Prušová

ico

Osobnosti rady prijímajú pozvania

Známi ľudia vidia v nášteve škôl prínos pre seba aj pre žiakov.

BRATISLAVA. „Tak, ako remeselníci ukazujú, ako čo vyrábajú, tak aj vedci by mali ukázať, ako robia vedu,“ vysvetľuje fyzik spolupracujúci s NASA Jozef Masarik, prečo by známi ľudia mali chodiť na vyučovanie. Sám na základnú školu chodí.

Ľudia z praxe dokážu podľa neho žiakom priniesť aj iný pohľad na problém ako učitelia, ktorí daný predmet len vyštudovali.

„Mohol som im povedať niečo, čo im zrejme učitelia nepovedia, pretože nerobia výskum,“ hovorí historik Dušan Kováč. Aj on už bol medzi žiakmi. Účasť na hodinách mala preňho aj iný význam. Ako autor učebníc mohol priamo v triede vidieť, ako žiaci daný problém vnímajú.

„Všetkým ľuďom by som to dal ako povinnosť,“ vraví o prednáškach na školách spisovateľ Daniel Hevier, ktorý medzi žiakov chodí. Ministrom a metodikom by návrat za katedru prikázal zákonom. Nestratili by tak kontakt so školou.

Šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá by na pozvánku do školy zareagovala kladne. Možnosť podať umenie zmysluplnou formou totiž určite víta.

Spolumajiteľ spoločnosti ESET Miroslav Trnka by pri pozvánke tiež neváhal. „Chcel by som žiakov motivovať na to a presvedčiť ich, že ak sa budú snažiť a budú na tom usilovne pracovať, môžu dosiahnuť akúkoľvek métu.“

„Keďže som už niečo prežil, hádam budem vedieť školákom niečo podstatné do života poradiť,“ hovorí detský chirurg Vladimír Cingel, ktorý určite rád na školu príde.

(vev)

ico

Anketa

Čo by mal žiak vedieť, keď opúšťa základnú školu?

Caplovic.jpgDušan Čaplovič, Smer, minister školstva

Mal by mať tvorivé myslenie, zručnosti a schopnosť orientovať sa v prírodovedných predmetoch, informatike, mal by ovládať slovenský jazyk a cudzie jazyky. Škola by mala rozvíjať nielen telesnú, ale aj duchovnú kultúru.

Kovac.jpgDušan Kováč, historik

Mal by dostať základné poz-natky o prírode, spoločnosti a vzťahoch. Aby mohol porozumieť svetu a pokračovať v štúdiu. Škola je aj dôležitým priestorom pre socializáciu. Vedomosti sa dajú získať aj cez internet, ale škola by mala naučiť aj komunikovať.

Kusa.jpgAlexandra Kusá, riaditeľka SNG

Vedieť rozmýšľať.

Filc.jpgJán Filc, bývalý tréner hokejovej reprezentácie

Zo školy by si žiak nemal odniesť len poznatky, ale aj návyky. Vzdelávanie dostalo v poslednom čase veľký priestor, ale výchovy, či už telesná, výtvarná, hudobná a celkovo získavanie zručností, sú niekde úplne na okraji. To by sa malo zmeniť.

Trnka.jpgMiroslav Trnka, spolumajiteľ ESET

Okrem všeobecného prehľadu a základných vedomostí z matematiky, prírodných a spoločenských vied, to je aj základná výbava o zodpovednosti voči sebe a rodine, ale aj k spoločnosti. Mali by dostať základy manažovania tímovej práce a orientácie vo svete.

Waradzinova.jpgSvetlana Waradzinová, dramaturgička

Má ho pripraviť na to ako sa učiť, porozumieť čítanému. Zároveň by nemala rezignovať na naliatie istého množstva encyklopedických vedomostí. Mala by mu dať úctu k autoritám, naučiť ho férovo súťažiť a dať mu kamarátov.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  2. Hitparáda štiav
  3. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  4. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  5. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  6. Malé knedličky, veľké dojmy
  7. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  8. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  9. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  10. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 705
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 840
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 287
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 481
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 406
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 309
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 500
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 664
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 434
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 189

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

DOMOV

Prieskum Polis: Voľby by vyhral Smer, SNS preferencie klesli

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

Neprehliadnite tiež

Janušeka za kontrolu podniku v Žiline aj platia

Exministra, ktorému hrozí dvadsaťročný trest za nástenkový tender, používa magistrát ako prvok verejnej kontroly

Pozrite si, na čom chce šetriť štátna poisťovňa, aby sa dostala zo straty

Denník SME prináša zoznam úsporných opatrení, ako ho navrhla štátna poisťovňa a schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Súdna rada vyjadrila znepokojenie nad zámerom poľskej vlády v oblasti justície

Podľa návrhu poľskej vlády by mala byť súdna rada v tejto krajine po novom dvojkomorová.

Ako ste na tom so znalosťami o Košiciach? (kvíz)

Košičania majú aj svoj oficiálny koktejl.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop