Hamburg 12. júna (TASR) - Komisár Európskej únie pre rozšírenie a popredný nemecký sociálnodemokratický politik Günter Verheugen sa dostal pod enormný tlak v súvislosti s korupčnou aférou prostriedkov únie na Slovensku. Poslanec Európskeho parlamentu za Sociálnodemokratickú stranu Rakúska (SPÖ) Herbert Bösch skritizoval v podstate eurostraníckeho kolegu, že na škandálnu aféru riaditeľa Odboru zahraničnej pomoci Úradu vlády SR Rolanda Tótha reagoval príliš otáľavo. Ako dnes pripomína rakúska tlačová agentúra APA s odvolaním sa na najnovšie vydanie hamburského časopisu Stern, vysoký úradník slovenského vládneho kabinetu Tóth rozhodoval o grantoch EÚ a mal údajne spreneveriť viac ako 700 miliónov šilingov. Bösch zdôraznil, že v súčasnosti sa musí vyšetriť, do akej miery sú za škandál zodpovedné osoby na úrovni únie.
Viacerí úradníci Európskej komisie v Bruseli, ako aj členovia delegácie únie v Bratislave, ktorí sú podriadení Verheugenovi, sú v podozrení, že Tóthove aktivity dlhé roky ignorovali, či dokonca mali z nich prospech. Podľa časopisu Verheugenovi úradníci údajne držali v tajnosti finančnú pomoc v rámci programov Phare a na oficiálnej webovej stránke sa neobjavovali názvy slovenských firiem, ktorým bola pomoc poskytnutá - na rozdiel od iných európskych krajín, kde sa mená firiem, ktorým boli prostriedky poskytnuté, na internete objavili. Europoslanec Bösch rovnako v Sterne skritizoval aj postup protikorupčnej jednotky únie OLAF v súvislosti so škandálom na Úrade vlády SR. Tá podľa jeho názoru bola zalarmovaná už od začiatku apríla a potrebovala niekoľko týždňov, aby sa stala v škandále aktívnou a napokon vyslala do slovenskej metropoly len jediného svojho úradníka.
Švédsky premiér pozval svojich kolegov na summit do Göteborgu
Luxemburg 12. júna (TASR) - Summit Európskej únie (EÚ) v Göteborgu, ktorý sa uskutoční 15. a 16. júna, bude zameraný na niekoľko otázok dôležitých pre budúcnosť EÚ - rozšírenie, modernizáciu európskej ekonomiky, udržateľný rozvoj, transatlantické vzťahy a spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku. V pozývacom liste to svojim kolegom zo 14 členských krajín EÚ napísal švédsky premiér Göran Persson. Stretnutie Európskej rady (ako sa summity oficiálne nazývajú) sa začne v piatok predpoludním výmenou názorov s predsedníčkou Európskeho parlamentu (EP) Nicole Fontainovou. Potom sa uskutoční prvé pracovné rokovanie, počas ktorého sa prezidenti a premiéri sústredia na rozšírenie. "Chcel by som si vypočuť najmä vaše názory na pokrok v prístupových rokovaniach a na to, ako môžeme dať potrebné usmernenie pre úspešné dokončenie procesu," napísal kolegom Persson. Írsky premiér Bertie Ahern požiadal o možnosť vyjadriť sa k výsledku minulotýždňového írskeho referenda o Zmluve z Nice. Počas prvej pracovnej schôdzky bude tiež priestor porozprávať sa o budúcnosti Európy a modernizácii inštitúcií EÚ.
Po slávnostnom obede so švédskym panovníkom Karlom XVI. Gustávom sa k šéfom štátov a vlád pripoja ministri financií a celé popoludnie zasvätia ekonomickým a sociálnym otázkam, či už problematike vnútorného trhu, daňovej politiky, dôchodkového systému alebo nasledujúcemu kolu rozhovorov v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tretie pracovné zasadnutie bude venované najmä stratégii udržateľného rozvoja a počas piatkovej pracovnej večere sa budú európski lídri zaoberať situáciou na Blízkom východe, Balkáne, mierovému procesu na Kórejskom polostrove a ďalším zahraničnopolitickým témam. Sobotňajšie predpoludnie bude patriť príprave záverečných ustanovení summitu v Göteborgu a na pracovnom obede sa prezidenti a premiéri pätnástky stretnú so svojimi kolegami z kandidátskych krajín, vrátane slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu. Celému summitu pätnástky bude vo štvrtok predchádzať vrcholná schôdzka EÚ-USA a pracovná večera s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom. "Som presvedčený, že to bude plodné a konštruktívne stretnutie Európskej rady," napísal v pozývacom liste švédsky premiér G‹ran Persson.
Verheugen odmieta Böschove obvinenia v časopise Stern
Luxemburg 12. júna (TASR) - Európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen dnes dôrazne odmietol obvinenia poslanca Európskeho parlamentu (EP) Herberta Böscha, podľa ktorého Európska komisia (EK) dlhé roky ignorovala podozrenia o možnej korupcii na Úrade vlády SR a reagovala príliš váhavo a pomaly. "Komisia konala okamžite v deň, keď sa dozvedela, že by na Slovensku mohol byť problém," povedal Verheugen TASR v reakcii na článok v stredajšom vydaní nemeckého týždenníka Stern, v ktorom Bösch kritizuje postup komisára a jeho podriadených. "Zdôrazňujem, že stále ide len o podozrenia z možnej korupcie a nič nebolo zatiaľ dokázané, ale napriek tomu sme prijali preventívne opatrenia, zastavili tendre, nadviazali spoluprácu so slovenskými úradmi s cieľom vyjasniť situáciu a tiež sme informovali úrad na boj proti podvodom OLAF," pripomenul Verheugen.
Za nezmysel označil Verheugen informácie, podľa ktorých viacerí úradníci EK v Bruseli i Bratislave dlhé roky ignorovali aktivity bývalého pracovníka Úradu vlády SR Rolanda Tótha, ktorý je podozrivý zo sprenevery peňazí poskytnutých Slovensku v rámci predvstupových fondov EÚ. "Absolútne to odmietam. Prvú informáciu sme dostali od (bývalého) vicepremiéra (Pavla) Hamžíka 15. marca a okamžite komisia začala konať, požiadala o vysvetlenie a o informácie a zmrazila tendre," povedal TASR Verheugen. Komisár vyjadril poľutovanie nad tým, že ho poslanec Bösch pred poskytnutím rozhovoru týždenníku Stern nekontaktoval. "Som prekvapený, že útočí bez požiadania o informácie," uviedol Verheugen, ktorý bol v čase rozhovoru s TASR už informovaný o článku v stredajšom vydaní časopisu Stern.
Kukan: Írske referendum neznamená nie rozšíreniu
Luxemburg 12. júna (TASR) - Výsledok írskeho referenda o Zmluve z Nice nemožno považovať za odmietnutie rozšírenia Európskej únie (EÚ). Slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana o tom dnes v Luxemburgu ubezpečil jeho írsky kolega Brian Cowen. "Nemožno to považovať za nie rozširovaniu," povedal Kukan novinárom po stretnutí s Cowenom. Podľa jeho slov mu írsky minister vysvetľoval, že dokonca aj tí, ktorí v referendovej kampani presadzovali zápornú odpoveď, sú za rozšírenie EÚ. Nesúhlas Írov so Zmluvou z Nice, ktorá zakotvuje inštitucionálne reformy EÚ a umožňuje tak rozšírenie, súvisí podľa Kukana skôr s vnútropolitickými faktormi.
"Rozhodne to nebolo zamietnutie rozširovania," uviedol Kukan, ktorý dnes v Luxemburgu hovoril aj so šéfom Generálneho riaditeľstva EK pre rozšírenie Enekom Landaburuom. Ten ho ubezpečil, že prístupový proces bude pokračovať tak, ako to bolo stanovené v časových plánoch. Landaburu ďalej upresnil, že výsledok írskeho referenda nijako neovplyvní pokračovanie rokovaní s kandidátmi. Od tohtotýždňového summitu v Göteborgu (15.-16. júna) neočakáva minister Kukan žiadne dramatické signály. "To, ako sa bude riešiť otázka časových horizontov, netreba z nášho pohľadu dramatizovať," uviedol minister. Vyhlásenia o možnej účasti nových krajín na voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2004 slovenským plánom podľa neho vyhovujú. "Ak by bol stanovený termín (rok 2004), uvítali by sme to..., ale nie sme v tej kategórii krajín, ktorá by nejakým spôsobom nahlas vyžadovala záväzné termíny," dodal slovenský minister pred začiatkom prístupovej konferencie SR s EÚ.
Poľsko bude počas návštevy Busha otvorene lobovať za vstup SR do NATO
Varšava 12. júna (TASR) - Poľsko bude počas návštevy amerického prezidenta Georgea W. Busha vo Varšave v piatok a v sobotu otvorene lobovať za rozšírenie NATO o Slovensko, pobaltské krajiny a Slovinsko, informovala dnes poľská prezidentská kancelária. Hlavný politický poradca poľského prezidenta Aleksandra Kwasniewského, Andrzej Majkowski povedal novinárom, že Poľsko "podporuje politiku otvorených dverí" aliancie a "pevne podporuje vstup Slovenska, pobaltských krajín a Slovinska". Podľa jeho vyjadrenia z postavenia Poľska v regióne vyplýva, že má povinnosť čo možno najviac podporovať rozšírenie. S prednáškou na tému americko-európske vzťahy (a rozšírenie NATO) vystúpi prezident USA v hlavnom meste Poľska 15. júna. Varšava bola vybraná ako dejisko pre jeho zásadný prejav úmyselne, keďže je jednou z troch nových členských krajín NATO (spolu s Českom a Maďarskom) a po páde železnej opony v Európe je Poľsko strategickým partnerom USA.
Kwasniewski a Bush budú spolu hovoriť aj o situácii na Ukrajine a v Rusku, predovšetkým v súvislosti s nedávnym zlepšením poľsko-ruských vzťahov, informoval ďalej Majkowski. Poľskí predstavitelia tiež požiadajú od Busha a ministra zahraničných vecí USA Colina Powella "trochu viac" informácií o americkom protiraketovom štíte, ktorého zriadenie Varšava privítala. Poľská polícia a tajné služby sa intenzívne pripravujú na bezpečnostnú ochranu Busha počas jeho 24-hodinovej návštevy. V pondelok večer objavili na železničnej stanici v blízkosti hotela, kde by sa mal Bush v sobotu zdržiavať, balík s výbušninou (TNT). Hlavné varšavské ulice, ktorými bude Bush so sprievodom prechádzať, budú pre ostatnú premávku uzavreté. Poliaci sa však pripravujú aj na prípadné manifestácie antiglobalistov a skupín ultraľavice.
Pracovníci americkej tajnej služby sú v poľskej metropole už od minulého týždňa, Poliaci s nimi celý priebeh návštevy priebežne konzultujú, aj s ohľadom na súčasné protesty proti Bushovej návšteve v Španielsku. Na rozdiel od niektorých iných krajín, ktoré Bush v Európe navštívi, v Poľsku môže rátať s vrelým prijatím. Poľská republika vyjadrila oveľa menej obáv z jeho environmentálnej politiky či postoja k trestu smrti ako iné európske krajiny. Predstavitelia poľskej armády dokonca povedali, že by ocenili akúkoľvek ochranu, akú im Bushova plánovaná protiraketová obrana môže poskytnúť. Mnohí Poliaci s vďačnosťou spomínajú na návštevu Bushovho otca, bývalého prezidenta Georgea Busha, v Poľsku v júli 1989, krátko po páde komunistického režimu. Bol vplyvným obhajcom napokon úspešného úsilia Poľska o vstup do NATO. V USA žije v súčasnosti okolo 10 miliónov Poliakov alebo ľudí poľského pôvodu s americkým občianstvom. USA patria k najväčším investorom v postkomunistickom Poľsku, od roku 1989 tam ročne investujú 7,4 miliardy dolárov.
Slovensko zatvorilo 17 kapitol, najťažšie má však pred sebou
Luxemburg 12. júna (TASR) - Slovensko dnes na prístupových rokovaniach s Európskou úniou (EÚ) uzatvorilo kapitolu colná únia a s celkovým počtom 17 uzatvorených oblastí je spolu s Litvou na šiestom mieste spomedzi 12 kandidátskych krajín. Najťažšie kapitoly ako životné prostredie alebo poľnohospodárstvo ho však ešte len čakajú. Počas švédskeho predsedníctva v EÚ od januára tohto roku uzavrel slovenský vyjednávací tím sedem z celkového počtu 29 kapitol, o ktorých sa rokuje. "Slovensko je jasným príkladom, že princíp diferenciácie funguje, a bolo schopné využiť to na dobehnutie ostatných," hodnotila výkon SR švédska ministerka zahraničia Anna Lindhová. Podľa komisára pre rozšírenie Güntera Verheugena vyžaduje pokrok Slovenska osobitnú pozornosť, pretože krajina stratila niekoľko rokov prípravy. "Berúc do úvahy históriu...Slovensko je extrémne úspešným príkladom," vyhlásil Verheugen. Už tradične však nezabudol pripomenúť nevyhnutnosť politickej stability v SR.
Okrem uzatvorenia kapitoly colná únia dnes slovenská delegácia otvorila štyri nové súbory legislatívy - voľný pohyb osôb, finančnú kontrolu, poľnohospodárstvo a dane. Poslednú ostávajúcu kapitolu spravodlivosť a vnútro sa otvoriť nepodarilo, pretože EÚ nestihla pripraviť spoločnú rokovaciu pozíciu. V júni sa však zrejme ešte uskutoční jedno dodatočné kolo prístupových rokovaní, na ktorej by kapitola mohla byť otvorená. "Môžem vyjadriť plnú spokojnosť s výsledkom Slovenska. Výsledky sú v súlade s našimi plánmi a chcel by som sa poďakovať švédskemu predsedníctvu, ktoré plne potvrdilo svoje zámery (čo sa týka rozšírenia," konštatoval po rokovaniach šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan. Slovensko dnes odmietlo ponuku EÚ na uzatvorenie dvoch citlivých kapitol - voľný pohyb osôb a voľný pohyb kapitálu, v ktorých nepristúpilo na navrhované prechodné obdobia. Vo voľnom pohybe navrhuje EÚ obmedzenie pohybu pracovníkov z nových členských krajín na 2+3+2 roky, zatiaľ čo v kapitáli sa rozhodla povoliť iba sedemročný odklad pri predaji lesnej a poľnohospodárskej pôdy, hoci kandidáti pôvodne žiadali dlhšie prechodné obdobie.
Slovensko najskôr žiadalo desať rokov, neskôr svoju požiadavku zmenilo na sedem rokov s možnosťou predĺženia o ďalšie tri roky. Minister Kukan dnes EÚ oznámil, že Slovensko potrebuje ďalší čas na rokovanie v týchto kapitolách. Podľa neho však je možné, že sa ich podarí uzavrieť ešte v júni, ak by sa uskutočnilo dodatočné kolo prístupových rokovaní a ak EÚ pristúpi na isté podmienky SR. "Naša pozícia v kapitáli je stále 7+3, ale tú trojku zvažujeme," povedal novinárom Kukan s tým, že Slovensko bude žiadať isté obmedzenia pre samostatne hospodáriacich roľníkov. Tie sa podarilo dosiahnuť Maďarsku, ktoré dnes kapitolu uzatvorilo. Prechodné obdobie na predaj pôdy bude v jeho prípade platiť sedem rokov, ale aj pre samostatne hospodáriacich farmárov, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku najmenej tri roky. EÚ pôvodne obmedzenia pre takýchto malých roľníkov nenavrhla. Podobný je postoj SR voči kapitole voľný pohyb osôb, kde Maďarsko presadilo istú reciprocitu a bude môcť uplatňovať "ekvivalentné" opatrenia proti pohybu pracovníkov voči členským štátom a tiež ochranné klauzuly pre nové členské krajiny. "Ťažko povedať, že žiadame presne to, čo Maďarsko, ale naše ciele sú obdobné tým, čo dosiahli oni," povedal Kukan. Prístupové rokovania s EÚ dnes večer absolvovalo aj Rumunsko a Estónsko, ktoré však neuzatvorili žiadnu kapitolu. Rumunsko ich dostalo z rokovacieho stola celkovo šesť, Estónsko 19.
Prezident KOZ SR Ivan Saktor vystúpil s prejavom na zasadnutí MOP
Ženeva 12. júna (TASR) - Na význam Medzinárodnej organizácie práce (MOP) poukázal dnes prezident Konfederácie odborových zväzov SR Ivan Saktor v prejave, ktorý predniesol na 89. zasadnutí tohto združenia v švajčiarskej Ženeve. Ako ďalej dodal, KOZ považuje MOP za inštitúciu, ktorá je svojou tripartitnou povahou veľmi prospešná nielen pre odborové zväzy, ale aj pre vládu a zamestnávateľov. Dôkazom toho je podľa Saktora aj skutočnosť, že SR novelizovala zákon o kolektívnom vyjednávaní na základe odporúčania expertov Výboru o aplikácii dohovorov a MOP vychádzajúc zo sťažnosti jednej zo svojich členských organizácií. Sťažnosť podal minulý rok Odborový zväz železničiarov vzhľadom na porušovanie základných odborových práv - práva na organizovanie a slobodu združovania a práva na štrajk. Saktor poukázal na to, že vláda SR akceptovala požiadavku odborového združenia železničiarov a znížila kvórum potrebné na odhlasovanie štrajku. Okrem toho vypustila zo zákona o kolektívnom vyjednávaní povinné predkladanie menných zoznamov štrajkujúcich. Prezident KOZ tiež pripomenul, že SR a MOP podpísali dohodu o spolupráci na rok 2000 a 2001. Posledným spoločným projektom bol seminár týkajúci sa pripravovanej dôchodkovej reformy v SR. V tejto súvislosti Saktor ocenil vysokú úroveň expertnej činnosť MOP a spolupráce so zástupcami odborov z Maďarska a Česka. I. Saktor ocenil MOP za jej snahy o otvorený prístup a spoluprácu s ostatnými európskymi a medzinárodnými organizáciami v úsilí o dôstojnú prácu.
Budapešť reagovala na stanovisko MZV SR k návrhu zákona o zahraničných Maďaroch
Budapešť 12. júna (TASR) - Slovenského chargé dďaffaires v Maďarsku Milana Kurucza pozvali dnes na budapeštianske ministerstvo zahraničných vecí, kde mu štátny tajomník rezortu Iván Bába tlmočil ústne stanovisko Maďarskej republiky k písomnému vyjadreniu slovenskej strany k návrhu zákona o Maďaroch v susedných štátoch. Tento dokument odovzdal minulý týždeň v Bratislave štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo veľvyslancovi MR v SR Miklósovi Borosovi. Maďarský predstaviteľ využil dnes príležitosť, aby slovenského diplomata informoval, že jeho rezort priebežne poskytol informácie o návrhu predmetného zákona členským krajinám Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), ako aj oficiálnym predstaviteľom susedných štátov. Bolo to v plnom súlade s bilaterálnymi i multilaterálnymi zmluvnými záväzkami maďarskej strany, vyplýva z komuniké maďarského rezortu zahraničných vecí. Iván Bába súčasne zopakoval návrh premiéra Viktora Orbána a druhého muža diplomacie Zsolta Németha, že Budapešť je pripravená konzultovať návrh zákona s Bratislavou v čo najkratšom čase na expertnej úrovni. Na margo úvahy slovenskej strany, či zvýšená pozornosť venovaná krajanom spoza hraníc nebude na úkor oprávnených požiadaviek národnostných a etnických menšín žijúcich v Maďarsku, Iván Bába konštatoval, že Budapešť v menšinovej problematike neakceptuje princíp reciprocity. Súčasne zdôraznil, že každá menšina má inú spoločenskú štruktúru, osobité problémy a požiadavky. Maďarská strana považuje za dôležitú čo najvýznamnejšiu podporu národnostných menšín v krajine. Vláda MR ráta pritom aj s účasťou Slovenskej republiky, uvádza sa v závere komuniké.
Orbán: Niektoré štáty EÚ akceptujú pracovné sily z MR hneď po jej vstupe do únie
Budapešť 12. júna (TASR) - Maďarský premiér Viktor Orbán nevidí v najbližších dvoch-troch mesiacoch šance na rokovanie s predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom, na programe ktorého by bola problematika SVD Gabčíkovo-Nagymaros. Uviedol to v reakcii na jednu z otázok na tlačovej konferencii v Budapešti po dnešnom zasadaní vládneho kabinetu. Na margo špekulácií o prípadnej návšteve amerického prezidenta Georgea W. Busha v Maďarskej republike Viktor Orbán uviedol, že bývalému americkému prezidentovi a otcovi súčasného najvyššieho predstaviteľa USA Georgeovi Bushovi udelia na jeseň Veľký kríž Radu Maďarskej republiky a pri tejto príležitosti pozvali do Budapešti aj jeho najbližších. Predseda maďarskej vlády súčasne informoval, že maďarskej strane sa dnes podarilo pri prístupových rokovaniach s Európskou úniou dočasne uzavrieť kapitolu voľného pohybu pracovných síl. Vlády jednotlivých členských krajín EÚ by v zmysle dohody mali vo vlastnej kompetencii rozhodovať o tom, odkedy budú akceptovať pracovné sily z Maďarskej republiky po vstupe krajiny do spoločenstva, uviedol Orbán. Dodal, že členské štáty budú mať možnosť držať pracovné sily z nových členských krajín na dištanc, čo však nebude povinné. Zároveň poukázal na to, že viacero krajín, napríklad Holandsko a Švédsko, dali už najavo, že by maďarské pracovné sily akceptovali okamžite po prijatí Maďarska za plnoprávneho člena EÚ.
