Cirkev hovorí, že od štátu dostala 60 percent toho, čo jej patrí. Sumár nárokov stále nevyčíslila. Historici hovoria, že sa to ani nedá.
BRATISLAVA. České cirkvi dostanú majetok v hodnote troch miliárd eur a získajú vyše dve miliardy eur ako odškodnenie za majetok, ktorý už nemôžu dostať späť.
Počíta s tým návrh reštitúcie cirkevného majetku zhabaného počas komunizmu, ktorý pred necelým mesiacom schválila dolná komora českého parlamentu.
Návrh nie je ešte definitívne schválený. Dáva však odhad, na čo má cirkev v Česku nárok.
U nás analýza chýba, hoci poslanci v minulosti schválili dva zákony, ktoré reštitučné nároky cirkví riešili.
Audit majetkov žiadali v minulosti poslanci Smeru. Bez ohlasu sa skončila aj výzva bývalej vládnej strany ANO z roku 2005, aby cirkvi zverejnili, čo vlastnia.
Odpoveď bola, že to nie je možné. Okrem polí a lesov cirkev vlastní aj množstvo pamiatok, ktoré podľa nej neprinášajú zisk, ale skôr výdavky.
Známe sú čísla z reštitúcií
História
Zmeny majetku
prvé veľké presuny cirkevných majetkov boli v rokoch 1780 až 1790 za Jozefa II.;
po roku 1918 chcel štát zabrať majetky cirkevných inštitúcií, ktorých vedenie zostalo mimo republiky, neskôr sa majetky zlúčili do tzv. fondu biskupa Pavla Jantuascha;
po roku 1948 cirkev stratila všetky majetky;
od januára 1994 platil zákon o zmiernení niektorých majetkových krívd;
bol základom pre reštitúcie, týkal sa majetkov cirkví, ktoré prešli na štát od mája 1945 do januára 1990;
v máji 2005 nadobudol účinnosť zákon o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám;
Zdroj: P. Šoltés, I. Kušiniráková, Historický ústav SAV
Isté sú zatiaľ len dve čísla, ktoré poskytujú Slovenský pozemkový fond a štátne lesy.
Fond vrátil do minulého roka cirkvám a náboženským spoločnostiam, najmä rímskokatolíckej cirkvi, celkovo 418 štvorcových kilometrov poľnohospodárskych pozemkov.
Zhruba 688 štvorcových kilometrov dostali od štátnych lesov.
Hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek hovorí, že podľa publikácie Eugena Červinku z roku 1933 zostalo po prvej pozemkovej reforme katolíckej cirkvi 1189 štvorcových kilometrov pôdy.
Cirkev sa s lesmi ešte súdi o zhruba 170 štvorcových kilometrov. Pozemkový fond hovorí o 91 trvajúcich súdnych sporoch.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik tvrdí, že štát rímskokatolíckej cirkvi vrátil asi len 60 percent z toho, na čo má nárok.
„Nejde len o pocit, ale reálne číslo,“ odpovedal na otázku, z čoho vychádza. Súčet cirkevných nárokov však neposkytne.
Poznať súpis cirkevného majetku by bolo dobré pre cirkvi i štát, myslí si Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Historici sumár nepoznajú
Peter Šoltés a Ingrid Kušniráková z Historického ústavu SAV tvrdia, že rozsah cirkevného majetku sa nedá vyčísliť.
Katolícka cirkev pôvodne nič nevlastnila, vlastníkmi boli jej jednotlivé inštitúcie – biskupstvá, farnosti, kláštory, školy, chudobince či špitály.
„Pojem cirkevný majetok pozná až moderná legislatívna úprava,“ vysvetľuje historik Šoltés.
Pochybuje aj o čísle, ktoré v roku 1933 spomínal Červinka. Presný súpis majetkov ani vtedy neexistoval.
Majetok netaja, len ho nezverejňujú
Všetko je dostupné na katasterportáli. Urobiť z neho sumár cirkevného majetku sa však nedá.
BRATISLAVA. Konferencia biskupov Slovenska tvrdí, že nemá sumár majetkov, ktoré rímskokatolícka cirkev vlastní.
„Obráťte sa na jednotlivé diecézy,“ odkázal hovorca konferencie Jozef Kováčik. Naznačuje, že diecézy by čísla mohli poskytnúť. Slovensko má osem diecéz či arcidiecéz.
Hovorca trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík priznáva, že spomínaný súpis existuje. Zároveň však dodá, že „nakoľko ide o vnútrocirkevnú záležitosť, nebudeme tento súpis zverejňovať“. Nepomôže ani zákon o slobodnom prístupe k informáciám, pretože ten sa na cirkvi nevzťahuje.
Ďalší štyria hovorcovia diecéz odkázali, že ich majetok sa dá vyčítať z dostupného katasterportálu. Navonok teda nič netaja. Získať cez túto stránku sumár toho, čo cirkev vlastní, je však nemožné.
Denník SME sa pokúsil spočítať aspoň majetok trnavskej arcidiecézy. Vyhľadávanie má viacero problémov.
Ako nájsť všetkých vlastníkov, keď cirkevný majetok je rozdelený medzi množstvo inštitúcií? Mnohé právne subjekty nie sú vôbec verejne známe. Aj pri sumári majetku farností môžu byť výsledné čísla značne nepresné.
Ďalší problém je, že hranice diecéz nekopírujú hranice krajov. Trnavská župa je o zhruba 700 štvorcových kilometrov menšia ako arcidiecéza, ktorá má vyše 4800 štvorcových kilometrov.
Pri farnostiach internet ukáže vyše päťsto listov vlastníctva. Po ich týždňovej analýze vyjde najavo, že v župe vlastnia vyše 31 štvorcových kilometrov pôdy, pozemkov a lesov. Necelých 28 štvorcových kilometrov z toho tvorí orná pôda.
Či sa výsledky aspoň čiastočne blížia realite, nie je možné overiť.
Z listov vlastníctva sa dá zistiť aj to, že na území Trnavského kraja vlastní katolícka cirkev viac ako 120 kostolov, zhruba 50 rodinných domov, dve zvonice.
Má aj kláštor, pätnásť kaplniek, lurdskú jaskyňu, ale aj poradňu pre deti a ženy. V Trnave má na liste vlastníctva aj sklad hračiek, zaujme aj trafostanica.
Hodnota majetku sa dá ťažko vyčísliť, upozornil už pred siedmimi rokmi emeritný spišský biskup František Tondra, ktorý v máji tohto roka zomrel.
Okrem kostolov a katedrál s bohatou výzdobou má cirkev aj bohoslužobné predmety, ktoré je ťažko ohodnotiť.
Budovy škôl boli zas často schátrané a pôdu sa podľa Tondru farárom nedarí prenajímať. Lesy vynášajú len tam, kde neboli vydrancované.
