Ako dizertačnú prácu v odbore sociálna práca odovzdal Figeľ knižku o európskej integrácii.
BRATISLAVA. Podpredsedovi parlamentu Jánovi Figeľovi z KDH v roku 2007 pri udeľovaní titulu PhD. pomohlo, že bol eurokomisárom.
Rektor súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a Figeľov oponent Vladimír Krčméry a šéfka skúšobnej komisie Alžbeta Mrázová priznali, že titul dostal aj napriek nedostatkom dizertačnej práce. Rolu zohrala jeho funkcia.
„Proste sa prihliadlo aj na to,“ povedala bývalá rektorka školy Mrázová s tým, že Figeľ „urobil Slovensku dobré meno“.
Šéf KDH pred piatimi rokmi obhájil titul vo vedeckom odbore sociálna práca, ktorému sa profesijne nevenoval.
Sociálnu prácu nerozoberal ani v dizertačnej práci. Titul získal za knihu o integrácii Slovenska do Európskej únie. Figeľ zodpovedal ako hlavný vyjednávač Slovenska za prístupové rokovania.
Predseda KDH v tom problém nevidí: „Centrom európskej myšlienky je sociálny rozmer.“
Len prefotil svoju knihuVysoká škola sv. Alžbety má v spise o Figeľovom doktorandskom štúdiu dve práce označené ako dizertačné.
Do 74–stranovej práce iba prepísal osemdesiatpäť percent publikácie „Slovensko na ceste do EÚ“, ktorú napísal s diplomatom Miroslavom Adamišom.
Opísali v nej prístupové rokovania, za ktoré Figeľ zodpovedal ako hlavný vyjednávač Slovenska.
Knihu vydali v roku 2003 v rámci predreferendovej kampane o vstupe do únie. Prispel na ňu aj Úrad vlády.
Sociálna problematika ako zamestnanosť, vzdelávanie a veda sú na štyroch stranách. Zvyšok je venovaný napríklad daňovej a menovej politike, doprave, životnému prostrediu, rozoberá aj poplatky za výbery z bankomatov či európsky zbrojný preukaz.
V druhej práci, ktorá má 160 strán, len prefotil druhé vydanie knihy z roku 2004.
V tejto verzii dizertačnej práce vôbec nespomenul, že knižku písal s Adamišom, ako to vyžadovala vyhláška ministerstva školstva. Figeľ aj napriek tomu tvrdí, že Adamišovo spolautorstvo „bolo v celom procese priznávané“. Na otázku, kde to možno nájsť, odvetil: „Na obhajobe.“
V oboch prácach ignoroval, že mal vyznačiť časti, ktoré písal on a ktoré Adamiš.
Chýba aj úvod, v ktorom by vysvetlil výber témy a ciele dizertácie. Namiesto toho okopíroval úvod z knižky o histórii integrácie.
Zákon umožňuje doktorandovi predložiť na obhajobu kolektívne dielo.
Ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča odmietlo poskytnúť odborné stanovisko, či mohol Figeľ dostať titul zo sociálnej práce za dizertačku o integrácii.
Ministrov hovorca Michal Kaliňák zaslal k prípadu iba vyjadrenie, že „pravda oslobodzuje“.
Bežne sa odovzdajú práce na tému, ktorá priamo súvisí so študovaným vedným odborom.
Prípad nechcel komentovať ani šéf Akreditačnej komisie Ľubor Fišera s tým, že nepozná podrobnosti.
Rektor pochybenia vidíKrčméry, ktorý bol oponentom práce a s Figeľom sa roky pozná, najprv odmietol jej obsah hodnotiť, lebo je lekár. Neskôr priznal, že práca by skôr patrila na iný odbor.
„Táto práca by sa viac hodila do sociológie.“ O chvíľu spomenul aj politológiu.
To, že Figeľ s prácou uspel, nepovažuje Krčméry za protizákonné.
Rektor priznáva, že keby nešlo o eurokomisára, ale bežného študenta, práca by musela vyzerať inak. Iný študent by prešiel, ak by z „veľkej oblasti“ integrácie podrobnejšie rozpracoval časti týkajúce sa zamestnanosti, sociálnej práce a vzdelania.
Figeľ reagoval, že o jeho titule rozhodla celá komisia, za bola aj šéfka skúšobnej komisie Alžbeta Mrázová, ktorej prekážali nedostatky v uvádzaní citácií či staré údaje.
V čase obhajoby práce bolo Slovensko už tri roky v Európskej únii, Figeľ v práci stále popisoval stav pred vstupom. Uvádzal napríklad, že slovenčina sa ešte len stane oficiálnym jazykom únie.
Odborníčka na vysoké školy z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková pochybuje, či škola postupovala správne. „Je otázne ako škola, ktorá má právo poskytovať PhD. štúdium a udeľovať tituly v oblasti sociálnej práce vie garantovať kvalitu štúdia v inej oblasti.“
Figeľovým školiteľom bol právnik Róbert Vlček. Skúšobná komisia podľa Mrázovej práve jemu vyčítala úroveň dizertačnej práce. „Školiteľ si zlízol, že veci mal dať do poriadku,“ vraví Mrázová.
S Vlčekom sa skontaktovať nepodarilo. Týždeň nereagoval ani na mail.
Politici a titulyminister práce Ján Richter (Smer) ešte v roku 2002 získal bakalársky diplom z odboru právo, hoci podľa zmluvy študoval nepovolený odbor medzinárodné právo a vzťahy,
Renáta Zmajkovičová sa stala právničkou vďaka diplomovke, do ktorej okopírovala rokovací
poriadok parlamentu,
minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek v roku 2010 získal pochybne titul profesor na Technickej univerzite v Košiciach,
na Akadémii PZ v Bratislave dostal v roku 2003 titul JUDr. český politik Vít Bárta na základe čiastočne opísanej rigoróznej práce. Podobne v roku 2006 študoval aj jeho brat Matej,
v diplomovej práci odpisovali aj súčasný viceprezident Policajného zboru Ľubomír Ábel a bývalý Ján Vaľo.
Ábelova diplomovka bola na 95 percent zhodná s inou prácou,
maďarský prezident Pál Schmitt v apríli odstúpil po tom, ako mu pre plagiátorstvo odobrali doktorský titul.
Papiere o Figeľovom prijatí v archíve nenašliŠéf KDH hovorí, že sa doktorandom stal na Trnavskej univerzite. Papiere o tom chýbajú.
BRATISLAVA. Doklad, že Ján Figeľ začal doktorandské štúdium na Trnavskej univerzite, sa kompetentným nájsť nepodarilo.
Podpredseda parlamentu tvrdí, že za doktoranda nastúpil v roku 2002. Na škole vtedy prednášal medzinárodné vzťahy na katedre politológie fakulty humanistiky (dnes už filozofická fakulta) .
Rektor školy Marek Šmid si nepamätá, že by Figeľ bol dok〜torandom. „Osobne si nespomínam, že by bolo na Trnavskej univerzite začaté takéto konanie,“ napísal s tým, že by bolo potrebné „hĺbkové šetrenie v archívoch“.
Prodekanka filozofickej fakulty Erika Juríková po pátraní v archíve uviedla, že Figeľa v roku 2002 na štúdium neprijali.
„Nemáme žiadne záznamy o prijatí pána Figeľa na doktorandské štúdium na našej fakulte,“ povedala aj prodekanka trnavskej fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Martina Žáková.
Fakultu v roku 2002 viedol terajší rektor súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Vladimír Krčméry.
Ako dôkaz, že Figeľ v Trnave bol, predložil zápisnicu z vedeckej rady fakulty, podľa ktorej mu 18. septembra 2002 povolili priamu obhajobu dizertačnej práce, čiže nemusel absolvovať doktorandské štúdium.
Žáková zápisnicu objavila. Na otázku, ako si vysvetliť, že neexistuje záznam o Figeľovom prijatí, nereagovala.
Možnosť ísť na priamu obhajobu Figeľ nevyužil. Hneď, ako Krčméry v roku 2003 založil súkromnú školu, dohodli prestup. V rokoch 2002 až 2005 dostával kredity, hlavne za prednášky, ktoré mal ako hlavný vyjednávač s EÚ a eurokomisár.
Figeľ sa v 80. rokoch stal na Technickej univerzite v Košiciach inžinierom. Uchádzači o doktorandské štúdium v minulosti nemuseli mať nižšie vysokoškolské vzdelanie v tom alebo príbuznom odbore, ako je to teraz.
„V rokoch 2003 až 2008 v doktorandskom štúdiu sociálna práca titul obhajovalo 16 uchádzačov, z toho boli dvaja s titulom inžinier. Išlo o Vieru Tomanovú a Jána Figeľa, ktorí na školu prestúpili k novembru 2003,“ povedal Krčméry.
Ani kontrola podľa neho nezistila pochybenia.
Beata
Balogová
