BRATISLAVA. Dvaja 21-roční slovenskí skauti strávili deň v bieloruskom Bigosove na pohraničnej stanici. Cyrila Babáľa a Richarda Dvorského zadržali pri návrate domov zo skautského tábora.
Vysvetľovali, prečo sa domácich pýtali na život v krajine a kam by chceli cestovať. Video chceli použiť na stránke skautingu. Mala to byť aj osobná spomienka.
Obaja nakoniec dostali pokutu, Babáľ sa na zážitku už smeje. Keď sedel na stanici, kde dominoval portrét bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, sa však bál, či tam nestrávi aj niekoľko dní.
„Vlakom sme sa doviezli k hraničnému priechodu. Hneď pri príchode k nám prišiel pán bez uniformy a preukázal sa ako pohraničník,“ spomína na návrat z Bieloruska skaut Cyril Babáľ.
Spolu s rovesníkom Richardom Dvorským strávili v júli desať dní v bieloruskom tábore. S tamojšími deťmi sa bavili o skautingu, ale im aj sprostredkovali informácie o Slovensku, Európe a Únii. Pri návrate 19. júla narazili na problémy, ktoré nečakali.
Nečakaný výsluchSkauti sa priviezli do dedinky Bigosovo, odkiaľ chceli ísť stopom do Lotyšska. Pohraničník z vlaku im povedal, že hraničný priechod je uzavretý. Sľuboval nájsť riešenie. Bol milý, tak mu verili.
Zmenilo sa to po príchode na stanicu pohraničníkov. Nasledovalo množstvo osobných otázok a arogantný prístup. „Problém nastal, keď našli papieriky s otázkami, ktoré som mal pripravené na rozhovory s miestnymi,“ spomína Babáľ.
Pohraničníci zavolali ďalšieho muža, podľa skautov príslušníka tajnej služby. Ten bol na nich ešte tvrdší. Žiadal od nich USB-kľúče a karty z fotoaparátov.
Vtedy už Babáľ žiadal o kontakt so slovenskou ambasádou. „O minútku,“ odpovedali muži v obleku. Minúta trvala veľmi dlho, preto si skaut napriek zákazu zobral mobil. Dovolal sa konzulovi, ktorý začal situáciu riešiť.
V tej chvíli mali mladíci pocit, že po slovných útokoch nastanú aj fyzické. Našťastie k útoku nedošlo. Naopak, po telefonáte konzula sa situácia vyriešila. Za neoprávnený vstup do pohraničnej zóny dostali Slováci pokutu.
Vypočúvanie trvalo od rána do večera. „Dali nám však najesť, čo bolo celkom prekvapivé,“ oceňuje skaut. Hoci si s kamarátom pred odchodom prečítali rôzne príbehy z Bieloruska, netušili, že im niečo hrozí, keď sa dovezú do pohraničnej oblasti.
Ambasáda varujeDeň po incidente vydalo slovenské veľvyslanectvo v Minsku odporúčanie, aby sa cestujúci vyhýbali malým, lokálnym hraničným priechodom. Renáta Goldírová z tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí nepovedala, či oznam súvisel so zadržaním skautov.
„Snažíme sa promptne reagovať na akékoľvek udalosti v ktorejkoľvek krajine, aby naši občania mali čo najaktuálnejšie informácie,“ dodala.
„To, že naši občania boli zadržaní neuniformovanými príslušníkmi bezpečnostných zložiek Bieloruska, je možné a v krajine nič nezvyčajné,“ dodala Goldírová. V tomto roku vraj išlo o prvý prípad zadržaných Slovákov, ktorým pomáhalo veľvyslanectvo.
Bieloruská konzulka v Bratislave Alexandra Griďuško vraví, že o incidente nevie. Sľúbila informácie preveriť.
Bežný prípad?„Je to klasický bieloruský prípad,“ hovorí Balázs Jarábik, ktorý spolupracoval s nadáciou Pontis a zastrešoval projekty v Bielorusku. Pred siedmimi rokmi prišiel v Minsku o laptop. Šesť rokov je v krajine nežiaducou osobou.
Bieloruský režim je podľa neho veľmi citlivý na otázky národnej bezpečnosti. Skauti sa síce nemuseli priamo pýtať na politiku, ale aj otázky na život v Bielorusku sa vnímajú ako politická agenda.
„Ak tam človek ide, mal by sa pripraviť, že mu niečo takéto hrozí,“ dodal Jarábik. V Bielorusku nemusí byť každý cudzinec od príchodu monitorovaný. Služby si dokážu „problémových“ ľudí vytypovať. Podnet na zadržanie pritom môže prísť kedykoľvek.
Chceli sme zažiť dobrodružstvo autostopomSkaut CYRIL BABÁĽ nakoniec na celodenný výsluch bieloruskými pohraničníkmi spomína ako na super zážitok. Zopakovať si ho nechce.
Tušili ste pred cestou, že môžete mať v Bielorusku problémy?
„Vedeli sme, že je to bývalá socialistická krajina, že je tam diktatúra. Netušili sme však, že koniec našej cesty bude až taký zlý.“
Zadržali vás v pohraničí, odkiaľ ste chceli ísť stopom do Lotyšska. Kto vám poradil takýto návrat?
„Sami sme to vymysleli. Nepredpokladali sme, že sa to takto skončí. Chceli sme skúsiť dobrodružstvo autostopom, a nie zažiť skúsenosti s celodenným vypočúvaním.“
Povedali vám, ako ste porušili zákon?
„Oficiálny protokol bol taký, že sme neoprávnene vstúpili do pohraničnej zóny. Išli sme pritom vlakom aj s množstvom iných ľudí.“
Problémom mali byť aj videorozhovory s miestnymi. Čo ste sa ich pýtali?
„Všeobecne som sa pýtal, ako sa žije v Bielorusku. Aké majú skautské tábory. Kritická bola otázka, do akých európskych krajín by chceli cestovať.“
Ako sa to celé skončilo?
„Dali nám pokutu 20-tisíc bieloruských rubľov, čo sú zhruba dve eurá. Keď sa človek nad tým zamyslí, je to smiešne. Mali sme vlastne super zážitok na účet Bieloruska, keďže sa v konečnom dôsledku nič zlé nestalo. Ale spočiatku sme sa aj zľakli, či tam nestrávime aj niekoľko dní.“
Ako ste sa dostali domov?
„Nakoniec nás vysadili tam, kde nás zobrali. Išli sme vlakom do väčšieho mesta a odtiaľ vlakom do Lotyšska. Keď sme prišli do Európskej únie, tak sme si vydýchli, že konečne sloboda.“
Keby ste znova dostali ponuku ísť do Bieloruska, išli by ste?
„Dúfam, že keď tam pôjdem najbližšie, tak už tam bude iná politická situácia.“
(vev)
Slováci podporujú opozíciuNaša diplomacia je za tvrdé sankcie proti bieloruskému režimu a podporuje jeho kritikov.
MINSK, BRATISLAVA. Európska únia pritvrdzuje vo vzťahu k autoritárskemu režimu Alexandra Lukašenka od decembra 2010, keď sa bieloruský prezident nechal štvrtýkrát zvoliť za hlavu štátu.
Zvíťazil v zmanipulovaných voľbách, pred i po hlasovaní zatkli úrady stovky ľudí vrátane Lukašenkových protikandidátov. Lukašenko je označovaný za posledného diktátora v Európe.
Diktátor
A. Lukašenko
vládne od roku 1994,
v posledných prezidentských voľbách získal oficiálne 80 % hlasov, podľa opozície menej než 50 %,
v septembri budú parlamentné voľby, mimovládne organizácie varujú pred ďalším zatýkaním.
Naposledy sprísnil Brusel sankcie v marci tohto roku, keď rozšíril zoznam ľudí, ktorým zakázal vstup do únie a nechal im zmraziť majetok v únii.
Spolu je na zozname 243 bieloruských politikov, sudcov, firiem, ktorí majú podiel na nedodržiavaní ľudských práv v krajine, potláčaní opozície a podpore režimu.
Na zozname je aj bieloruský prezident Lukašenko, ktorý sa preto nedostal na londýnsku olympiádu.
Slovensko patrí k aktívnym kritikom Lukašenkovho režimu a na pôde Únie zakaždým podporuje či iniciuje sprísnenie sankcií voči Bielorusku.
Na Slovensko sme viackrát pozvali Lukašenkových kritikov, bývalá premiérka Iveta Radičová navrhla na Nobelovu cenu za mier väzneného bieloruského aktivistu Alesa Bjaljackého.
Europoslanec Peter Šťastný rozbehol v marci internetovú petíciu za to, aby Bielorusku odňali majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2014.
Tento rok vo februári sme spolu s ostatnými krajinami únie odvolali nášho veľvyslanca v Bielorusku Mariána Servátku na protest proti režimu. Po návrate v júni náš diplomat prijal na ambasáde v Minsku Elenu Kovalenkovú, manželku politického väzňa Sergeja Kovalenka.
(mim)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
