Analytici sa zhodli v názore, že fáma o otrave prezidenta vytvára pre Slovensko zlý imidž v zahraničí. Hystériu okolo nejasností pôvodu prezidentovho ochorenia vyvolalo podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa synom hlavy štátu Petrom Schusterom. Prezident SR tieto špekulácie umocnil tvrdením, že sa v súvislosti s údajným podávaním jedu jeho osobe „zamýšľa nad určitými ľuďmi“. Povedal: „Možno ma ani nechcú poslať až na druhý svet, iba vyhnať z úradu.“
Schuster tak nezostal nič dlžný vyhláseniam pri svojom ochorení pred dvomi rokmi, keď jeho rodina šírila špekulácie o úmyselnom pochybení lekárov. Český politológ Jiří Pehe skonštatoval, že takéto typy správ „zväčšujú nádych bizarnosti, pokiaľ ide o obraz Slovenska“. Renomovaný rakúsky komentátor a analytik Paul Lendvai doplnil: „Je jasné, že táto situácia nie je pre obraz Slovenska v zahraničí priaznivá.“
Napriek kritike z úst analytikov Schuster nepriznal pochybenie v činoch svojej rodiny ani tentoraz. Na otázku, či sám nevníma, že sa tým poškodzuje imidž Slovenska, odpovedal: „Počuli ste, že všetko je vylúčené? Nie!“ Kým jeho syn Peter stiahol trestné oznámenie, správa o atentáte na slovenskú hlavu štátu obletela väčšinu významných západných médií. Hovorili o tom The Guardian, The New York Times, The Daily Telegraph, spomenulo sa to v elektronickom vysielaní BBC.
Prezident SR tak dôkladne vyplnil medziobdobie, keď o atentátoch na svoju osobu chvíľu nehovorí trojnásobný predseda vlády Vladimír Mečiar. Aj jeho reči vnímalo zahraničie s užasnutím a zvlášť citlivo.
Mečiar: Som chodiaci mozog, ktorý občas prijíma potravu
Vladimír Mečiar začal s verziou atentátov namierených na svoju osobu operovať už v čase ministrovania v rezorte vnútra. Keď navštívil v novembri 1990 Prahu George Bush, budúci predseda slovenskej vlády sa nezúčastnil na zhromaždení na Václavskom námestí, pretože údajne dostal správu, že mu hrozí atentát. Vtedy dosiahol, čo chcel. Hovorilo sa o ňom takmer tak intenzívne ako o vtedajšom americkom prezidentovi.
V októbri 1992 zašiel Mečiar ešte ďalej. Počas jeho návštevy v Severnom Porýní-Vestfálsku dostala polícia podľa slovenských zdrojov varovanie, že sa chystá pokus o zavraždenie slovenského premiéra. Aj toto varovanie sa ukázalo ako neopodstatnené. Napriek tomu v septembri 1995 šéf HZDS na mítingu hnutia tvrdil, že polícia zadržala ďalšieho človeka, ktorý ho chcel zlikvidovať. Údajne išlo o štyridsaťročného muža.
Tým sa však mítingové reči tohto druhu neskončili. Naopak, nabrali na intenzite. V októbri 1997 Mečiar na Pasienkoch vyhlásil, že v januári na porade vedenia KDH Vladimír Palko navrhol, že Mečiara treba zavraždiť. A že proti bol iba Ján Čarnogurský, za čo mu predseda vlády a HZDS pred svojimi sympatizantmi poďakoval. Svet sa opäť o Slovensku čosi „dozvedel“.
V januári 1998 Úrad vlády SR oznámil, že dostal telegram zo slovenského zastupiteľského úradu v zahraničí, podľa ktorého sa mal 25. februára toho roku uskutočniť ďalší z radu atentátov na predsedu vlády. Aj tu išiel Mečiar ďalej – po páchateľoch sa malo podľa riaditeľa slovenskej pobočky Interpolu Gajdoša pátrať v 177 krajinách.
Už v máji sa hovorilo o ďalšom ohrození šéfa HZDS. Podľa vtedajšieho hovorcu premiéra Mariána Kardoša sa tento medzi štyrmi očami zhováral s rakúskym kancelárom o tom, že „anonym našej strane oznámil, že ak nebudú zastavené Mochovce do istého času, spáchajú na Mečiara atentát“.
V marci 1999 dostal šéf HZDS list, kde sa mu neznámy páchateľ vyhrážal fyzickou likvidáciou. Mečiar nelenil a podal na Okresnej prokuratúre v Bratislave trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, čím svoj údel opäť pekne zviditeľnil. Niečo podobné sa zopakovalo aj v apríli 1999 a v septembri 2000.
Ešte predtým Mečiar o nevydarených atentátoch na svoju osobu porozprával reportérovi nemeckého týždenníka Stern. Niklasovi Frankovi v októbri 1998 plasticky vykreslil všetky svoje ohrozenia aj to, ako sa vyhol vražednému nožu a výbušnine.
Stern odcitoval časť Mečiarovho štvorhodinového monológu takto: „Pre mňa patria atentáty k životu muža, ktorý kráča po lane. Nemohol by som pracovať, ak by som sa neustále strachoval o svoj život. (…) Za deň musím spracovať pol metra aktov, zúčastniť sa na tridsiatich termínoch. Niekedy nenájdem tri alebo štyri noci na spánok. Som chodiaci mozog, ktorý občas prijíma potravu. (…) Viete, aké je to byť sám na vrchole? Podo mnou je len vzduch!“
Schuster – podnet na diskusiu o vstupe SR do NATO?
Keď Mečiar oznámil, ako KDH rokovalo o jeho zavraždení, podali jedenásti poslanci parlamentu za KDH návrh na schválenie uznesenia o preskúmaní duševnej spôsobilosti Vladimíra Mečiara na vykonávanie funkcie predsedu vlády.
Po medializácii možného pokusu o otrávenie prezidenta SR zahraničnopolitický komentátor Ivo Samson povedal: „Správa o možnej otrave Schustera sa zrejme stane dostatočným argumentom na diskusiu o prijatí alebo neprijatí Slovenska do NATO.“ DAŠA MATEJČÍKOVÁ
