FOTO SME – PAVOL MAJER
Daniel Krajcer bol tento rok už piaty raz nominovaný na cenu Televízna osobnosť Markízy. V televízii pracuje šesť rokov, v septembri bude mať tridsaťtri. Hovorí, že ak vyhrá TOM-a, možno bude o uvažovať aj o inej profesionálnej dráhe. Hovorí to však so smiechom. Napriek tomu smiechu je dostatočne známe, že ako jeden z mienkotvorných slovenských novinárov má už dnes viacero ponúk na vstup do politiky.
Pamätáte si ešte, ako ste prišli do Markízy?
„Keď to poviem stručne, tak som jednoducho prišiel. Nebol som na konkurzoch ani v prípravnom kempe. Prišiel som dva mesiace po začiatku vysielania.“
Kde ste robili predtým?
„V Slovenskom rozhlase. Takže som prišiel a som tu. Som jediný z pôvodných politických redaktorov.“
Viete, prečo poodchádzali?
„Niektorí preto, že ich tá práca už nenapĺňala, iní preto, že mali pocit, že inde budú ich ambície naplnené viac.“
Niektorí pre nesúhlas s politikou majiteľov Markízy.
„Takým spôsobom to prezentovala pri odchode len Janka Lepeňová-Žitňanská. Ale myslím, že tie dôvody boli širšie.“
Pri jej odchode začala Markíza dávať nadštandardný priestor novovzniknutej strane SOP.
„Robili sme aj iné strany, nielen SOP.“
Vtedy ste urobili jeden či dva šoty o SOP, pri ktorých ste sa nezahlásili a neodhlásili, bez standupov. Prečo, ak ste s politikou vedenia televízie súhlasili?
„Myslím, že to tak nie je. Ja som robil len jeden šot alebo dva. Ale myslím, že boli úplne v poriadku, ja som s tým nemal nejaký problém. Robili sme aj iné politické strany. Isteže, SOP mala väčší politický priestor v začiatkoch, ako strana, ktorá začínala, ale SDK a SDĽ mali oveľa väčší priestor. Takže trochu sa tie veci preháňajú.“
Keď vznikala ANO, neuvažovali ste o tom, že budete mať ako politický mienkotvorný novinár vnútorný problém robiť pre majiteľa televízie a zároveň predsedu politickej strany?
„Pre mňa to nebola otázka nejakého osobného problému. Je to určitá nová situácia, zvažovali sme určité riziká. Ale nešlo o riziká vnútorného vnímania, ale očakávania kritiky zvonku. Napriek tomu, že vo svete je mnoho prípadov, keď majiteľ média vstupuje do politiky. Ja s tým nemám problém. Áno, Pavol Rusko je mojím kamarátom. Ale dokážem byť naňho v Site ostrý rovnako ako na ostatných.“
Stále chodíte po Site s politikmi na drink?
„Áno.“
Rozlišujete štandardnosť vzťahov s rôznymi politikmi?
„Sú politici, s ktorými si tykám a stretnem sa s nimi aj mimo pracovných programov.“
S Ruskom?
„Tak ako s inými politikmi, zhováram sa aj s Pavlom Ruskom.“
Žiada vás niekedy o radu?
„Nie je to v polohe, že by za mnou prišiel a požiadal ma o radu. Je to v polohe, že sa o problémoch zhovárame.“
Nikdy vás nepožiadal, aby ste medzi ním a inými politikmi robili emisára?
„Nie.“
Počula som však, že ste sa nedávno pýtali Bugára na názor, či by sa mu pozdávalo, keby mala ANO v potenciálnej budúcej vláde kreslá ministra zdravotníctva, školstva, kultúry, SDKÚ by dostala pre Mikloša kreslo ministra financií a pre Šimka kreslo ministra vnútra. Je to pravda?
„O predstave ANO začal hovoriť sám Bugár, keďže krátko predtým sa stretol s Pavlom Ruskom. Tieto informácie nemal odo mňa, my sme sa už len potom na tú tému spoločne bavili. A bavili sme sa spoločne aj o predstavách iných politických strán.“
Bugár sa vtedy zamýšľal nad kreslom pre Mikloša, keďže ANO vyhlásila, že s Dzurindom a Miklošom do vlády nevstúpi. O pár dní v Site ste Ruskovi položili otázku na túto tému a šéf ANO už povedal, že Mikloš je prijateľný. Nešlo o dohodu?
„Nič také nebolo. S Pavlom Ruskom som sa o zastúpení Ivana Mikloša v budúcej vláde vôbec nebavil. Absolútne neexistuje nijaká dohoda a žiadna oficiálna pozícia Daniela Krajcera ako emisára Markízy alebo Pavla Ruska vo vzťahu k politickej scéne. Naozaj neexistuje.“
Keď ANO vznikala, pripustili ste, že oslovila aj vás.
„Rozprávali sme sa s Pavlom Ruskom aj na túto tému. Situácia je taká, že nie som v politike.“
V budúcnosti budete?
„Priamych alebo nepriamych ponúk na vstup do politiky som dostal podstatne viac. Pavol Rusko na mňa nikdy nevyvíjal žiaden tlak, len sme sa o tom voľne zhovárali. Som v Markíze preto, lebo ma táto práca ešte stále baví. Je jasné, že záujem zo strany politikov získať ma do svojej strany je. Ja si aj uvedomujem, že určité dispozície a potenciál na politiku mám. Vstúpim do nej vtedy, keď budem vnútorne presvedčený o správnosti toho rozhodnutia. Tam nemôže ísť človek s váhaním.“
Vysvetľujete si tie ponuky ako záujem o mediálne známu tvár alebo ako záujem o profesionalitu? Veríte, že tie ponuky prídu aj vtedy, keď nebudú politici potrebovať tváre do kampane?
„Žiadna z ponúk nebola v polohe, že by som mal robiť propagátora. Politici vedia, že nie som len nosič hlasov. Viem, že spĺňam základné atribúty na pôsobenie v politike, dokonca viac ako väčšina súčasných politikov. Nevnímam politiku ako biznis.“
Vymenujete, ktorí ju tak vnímajú?
„Sme v predvolebnej kampani, asi by som nemal odpovedať na tú otázku. Ale môžem povedať o Pavlovi Ruskovi. To nebudem vnímať ako spôsob propagácie. (Smiech.) Ak to tam dáte.“
Dám.
„V jeho prípade podľa mňa nejde o biznis. Uňho je to otázka osobnej sebarealizácie, naplnenia ambícií, aj mocenských. Ale nejde o peniaze.“
Ktorej oblasti, rezortu, pochopiteľne, nie hneď v rovine jeho riadenia, by ste sa po prípadnom vstupe do politiky venovali vy?
„To sme naozaj trochu ďaleko.“
Hovoríte, že vás neberú ako tvár…
„Berú ma aj ako tvár, ale aj ako človeka, u ktorého predpokladajú, že politike rozumie.“
… ale vy sa zrejme považujete za rozmýšľajúceho človeka. Nemáte teda oblasť, kde predpokladáte svoj väčší backroundový potenciál?
„Pôsobenie v politike môžeme rozdeliť do dvoch pozícií. Sú ľudia, lídri, ktorí stranu manažujú, riadia, a druhí, určení na výkon na rezortných postoch. Asi sa necítim v polohe človeka, ktorý by túžil po naplnení v oblasti pôdohospodárstva alebo životného prostredia. Ale to je pre mňa skutočne hypotetická otázka.“
Budúci politik nemusí pred vstupom do politiky nabrať penzum informácií z oblasti, ktorá by ho zaujímala? Predpokladám, že vlastnú stranu zakladať nebudete.
„Keď odo mňa teda chcete odpoveď, tak svoje ambície by som videl v pozícii lídra politickej strany. (Smiech.) Naozaj to hovorím so smiechom, aby som vám dal nejakú odpoveď.“
Teraz kulminoval spor televízie Markíza s Radou pre vysielanie a retransmisiu, keď televízia nechcela odvysielať rozhodnutie rady o preferovaní strany ANO vo svojom vysielaní. Váš postoj?
„Na Slovensku je nenormálne mediálne prostredie v oblasti legislatívy. Samotná rada sa dostáva do pozície, že v niektorých situáciách musí vykladať literu zákona. Legislatíva je taká deravá a nik z nich s ňou nebol za tie roky ochotný čosi urobiť. Licenčná rada vzhľadom na dominanciu Markízy a na to, že Pavol Rusko je v politike, sleduje Markízu pod absolútnym drobnohľadom.“
Nie je to správne?
„Do istej miery.“
Takáto neštandardná situácia však doteraz na Slovensku nebola.
„Iste, ale podstatou nie je, že Rusko vstúpil do politiky, ale to, že tu je zlá mediálna legislatíva.“
Člen ANO Jirko Malchárek mal možnosť vypracovať počas štyroch rokov v parlamente novelizácie zákonov.
„Niektoré aj vypracoval. Ale mediálnu politiku má určovať exekutíva a ona neurobila v tejto oblasti poriadok. Ja sám som bol pred dvoma mesiacmi na rokovaní Rady pre vysielanie a retransmisiu, kde oni sami, členovia rady, konštatovali, že legislatíva je zlá.“
Prečo ste tam boli vy?
„Boli tam nejaké otázky týkajúce sa spravodajstva.“
Podľa mojich informácií ste tam obhajovali majiteľov.
„Nie. Vysvetlil som tam niektoré situácie, ktoré boli rade nejasné.“
Aj tie, za ktoré nenesiete zodpovednosť. Nie ste v pozícii vedúceho vydania ani nezastrešujete ANO ako politický redaktor.
„Markíza je veľmi liberálne prostredie. Vplyv jednotlivca tam nie je len na základe toho, akú funkciu zastáva, ale aj toho, aké sú jeho schopnosti.“
Takže máte pozíciu toho druhu, že môžete rozhodnúť, čo v spravodajstve pôjde a ako?
„Nie. Mám možnosť vyjadrovať sa k veciam, ktoré mi možno z funkcie neprináležia, ale môj názor je rešpektovaný. To je aj jeden z dôvodov, prečo v Markíze som. Nemám problém partnersky komunikovať s ktorýmkoľvek členom topmanažmentu a moje názory sú akceptované. V tej chvíli vedenie Markízy usúdilo, že ja som ten človek, ktorý by mal televíziu pred radou zastupovať. Ja v tom nevidím nič zlé.“
Nebola pre vás situácia, že obhajujete v tomto konkrétnom spore medzi radou a televíziou vlastne aj politickú stranu, ktorej šéfuje váš zamestnávateľ, čudná?
„Nie. Nemám problém vyjadriť sa ani kriticky. V médiách sa stane, že sa zverejní nepresnosť alebo urobí chyba. Ja som tam nebol v polohe advokáta, ale človeka, ktorý bol k predostretým témam kompetentným človekom.“
Takže neuposlúchnuť licenčnú radu v prvom slede a dať podnet na Najvyšší súd považujete za správne?
„Markíza tak robila roky na základe legislatívy, ktorá jej to umožňovala. V niektorých prípadoch sa ukázalo, že mala pravdu.“
Ruska poznáte šesť rokov. Zmenil sa?
„Áno.“
K lepšiemu?
„Určite. Možno mu aj udalosti roka 1998 a udalosti v Markíze dali najavo, že človek musí mať v sebe aj pokoru. A on ju teraz má.“
Počula som, že niektorí redaktori získali v Markíze exkluzivitu. Za podpis na zmluve, že počas istého obdobia neodídu z Markízy, vraj dostali peniaze. Podpísali ste ju aj vy?
„Povedzme, že čo je bežné na Západe, je bežné aj v televízii Markíza.“
Na aké časové obdobie ste podpísali vy?
„Nie je to na niekoľko rokov. Mohol by som povedať, že je to vnútorná záležitosť televízie, ale ja osobne to nepociťujem ako nejaké tajomstvo. Je úplne normálne, že zamestnávateľ má záujem o istých ľudí, tak dá ponuku alebo možnosť na určitú exkluzivitu v zmluve dať nejaký časový interval, na ktorom sa môžu obe strany dohodnúť. Že redaktor zostane za ten čas v médiu.“
Do akej miery je ponuka zaujímavá finančne?
„O peniazoch sa mi zdá smiešne hovoriť. Je to absolútne normálna vec, hoci nemám dôvod robiť okolo toho tajnosti. Markíza dala ponuku niektorým ľuďom, že uzatvoria nejaký vzťah, ktorý je súčasťou exkluzivity z jednej aj druhej strany.“
Čo je meradlom na výber redaktora? Miera popularity?
„Myslím, že to nie je striktne viazané na výsledky popularity.“
Vy ste boli tento rok nominovaný na TOM piaty raz. Viete, koľko ste mali pred rokom hlasov?
„Bol som tretí za Patrikovm Švajdom a Ľubom Karáskom. Podľa počtu hlasov ten rozdiel nebol veľký.“
Vnímate fakt, že ste stále jedným z najobľúbenejších redaktorov, ako potešujúci alebo vás to necháva ľahostajným?
„Myslím, že nik to nevníma tak, že mu to je jedno. To je nezmysel. Nikomu to nie je jedno a, samozrejme, ani mne. Ale som v špecifickej pozícii – pre ľudí, ktorých najviac ľúbim, ktorých si najviac vážim, pre ľudí z môjho bezprostredného aj širšieho profesijného okolia tým TOM-om a OTO-m som. A to je pre mňa naozaj dôležitejšie ako anketa s počtom hlasov. Aj keď nepopieram, že by ma nepochybne potešilo, keby som sa oficiálnym TOM-om stal.“
Kde leží soška, čo ste dostali ako osobnosť televíznej obrazovky, OTO?
„Hneď po skončení odovzdávania som šiel domov, kvety som dal manželke a sošku OTO päťapolročnej dcére Terezke.“
Keď toho TOM-a získate, možno odídete do politiky tak ako váš kamarát moderátor Braňo Ondruš. A potom to budete rovnako ako on ľutovať.
„To, že to bude ľutovať, som Braňovi hovoril už v čase jeho rozhodnutia. Ja to urobím vtedy, keď bude správny čas. Ak to urobím.“
V blízkosti politiky stojí aj váš otec. Je asistentom Jozefa Prokeša. Ovplyvnil politicky on vás či vy jeho?
„Nemáme príliš blízky vzťah. Moji rodičia sa rozviedli. Nebolo to o vzájomnom ovplyvňovaní.“
Kedy ste teda začali politicky uvažovať?
„Je dostatočne známe, že som moderoval prvý veľký pronárodný míting na Slovensku, boli tam aj ľudia z SNS. Bolo to v roku 1990. Už vtedy som mal ponuku vstúpiť do strany a bola to zaujímavá ponuka, ponúkali mi miesto na kandidátke. Ale už vtedy som vedel, že s istými typmi ľudí sa dokopy dať nechcem.“
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
