Na novelu môžeme byť hrdíÚstava patrí medzi základné symboly štátu, a preto sa jej všade na svete vzdáva úcta. Veľmi často aj vyhlásením Dňa ústavy za štátny sviatok. V SR je to tiež tak. Veď prijatie slovenskej ústavy predpokladal už ústavný zákon o československej federácii. Dvadsaťštyri rokov sa tento akt z politických dôvodov odkladal. Preto schválenie demokratickej Ústavy SR bolo skutočne historickým krokom.
Život potvrdil, že ústava bola jednoznačne stabilizačným faktorom pri zvládaní procesov delenia federácie, pri štarte samostatnej slovenskej štátnosti, pri transformácii hospodárskeho, sociálneho a politického systému v SR. Vďaka Ústave SR sme zvládli i všetky vnútropolitické krízy. Tým, ktorí pripravili ústavu a hlasovali za ňu, patrí úcta. Ale nemyslím si, že bolo a je správne robiť si nejaký monopol na ústavu a tých, ktorí mali 1. septembra 1992 iný názor, označovať za nejaké protislovenské živly, zradcov či janičiarov, ako sme toho boli svedkami. Ústava nepatrí politickým stranám ale občanom.
Rovnako scestné je označovať zmenu ústavy, ku ktorej došlo minulý rok, za zradu slovenského národa, ako sme to videli napísané na laviciach opozičných poslancov. Zmena ústavy je celkom normálny postup. Je reakciou na skúsenosti s uplatňovaním ústavy, na zmeny a nové úlohy, ktoré prináša život. Novela Ústavy SR, autormi ktorej boli aj kandidáti na poslancov SDA Ladislav Orozs a Peter Kresák, stanovila pravidlá implementácie práva EÚ a zmenou spôsobu kreovania súdnej moci umožnila uzatvorenie kapitoly súdnictvo. Ak by k novele nebolo prišlo, musel by sa o ňu pokúsiť nový parlament, ktorý vzíde z nasledujúcich volieb. Otázne je, či by si našla ústavná väčšina.
Novela ústavy znamená takú modernizáciu, na ktorú môžeme byť hrdí. Svedčia o tom i ohlasy odborníkov v ČR a iných krajinách. Zmeny ústavy kvôli integrácii čakajú aj ČR, Maďarsko a Slovinsko.
Pre každého politika je výnimočnou udalosťou podieľať sa na ústavných zmenách. Mal som to šťastie, že patrím k tým štyrom poslancom dnešného parlamentu, ktorí hlasovali za Ústavu SR z 1. septembra 1992, ako aj za jej novelu z 23. februára 2001. Patrí to k najvýznamnejším momentom naplnenia zmyslu môjho pôsobenia v politike. Aj preto pokladám Deň Ústavy SR za významný štátny sviatok. PETER WEISS, volebný líder SDA
Potrebujeme novú ústavuPôvodný text ústavy z roku 1992 upravoval mnohé ústavné inštitúty a vzťahy medzi nimi vágne, neštandardne a často aj nelogicky, čím poskytoval neadekvátne široký priestor na interpretáciu. Už v minulom volebnom období musela byť ústava novelizovaná, aby sa zabránilo ústavnej kríze, spôsobenej nezvolením prezidenta a neexistenciou ústavného orgánu, na ktorý by prechádzala prezidentská právomoc vymenúvať a odvolávať vládu. Ústava z roku 1992 jednoducho na krízové situácie nepamätala. Dobrá ústava však musí vytvárať riešenia práve pre krízové situácie. Kvalitná ústava nie je len do „dobrého počasia“, ale aj do období „búrok“, ktoré predstavujú konflikty medzi ústavnými orgánmi.
Posledná novela ústavy, ktorú schválil ústavodarný orgán v minulom roku, je považovaná za jeden z najväčších úspechov vládnej koalície. Napriek tomu, že novela odstránila z ústavy mnohé nedostatky, jej autori v nej vedome ponechali viaceré problematické ustanovenia (napr. časť o referende, začlenenie prezidenta pod výkonnú moc, osobitné postavenie prokuratúry, nevhodnú úpravu ústavných zmien). Dôvodom bola obava, že sa v parlamente nenájde politická vôľa na také rozsiahle zmeny, ktoré by zasiahli aj systematiku ústavy. Rovnaká argumentácia sa pred začatím prác na novele ústavy objavila v odpovediach na otázku, prečo radšej nepripraviť celkom novú ústavu.
Opozícia voči myšlienke prípravy novej ústavy bola sčasti motivovaná aj tým, že z ústavy z roku 1992 sa vytvoril symbol národnej hrdosti.
Domnievam sa, že po voľbách by bolo vhodné zamyslieť sa nad možnosťou prípravy novej ústavy. Nielen preto, že volebné programy rôznych politických strán navrhujú čiastkové ústavné zmeny, ale aj preto, že platnej ústave stále chýba jednotiaca idea, ponecháva príliš široký priestor štátu a obsahuje mnohé deklaratórne ustanovenia, ktoré štát nemá možnosť realizovať.
Jedným zo základných cieľov ústavy je vytvoriť podmienky na stabilné fungovanie ústavného systému. Ústava zakotvuje určité všeobecné princípy, ktoré by zákonodarca nemal prestúpiť kvôli dosiahnutiu dočasných a okamžitých cieľov. Aby však ústava tento cieľ splnila, musí byť text ústavy jasný a musí vytvárať logické väzby medzi ústavnými orgánmi. Pôvodný text ústavy napísaný pred desiatimi rokmi nesie aj po poslednej rozsiahlej zmene výraznú pečať svojej doby a svetonázoru svojich autorov. V tejto podobe ústava naďalej ovplyvňuje celý právny poriadok a najmä vzťah štátu k občanom.
Autor: DANIEL LIPŠICpodpredseda KDH
