Kritici namietajú, že jej ide skôr o obmedzenie konkurencie.
Slovenská advokátska komora má dar dráždiť. Pred rokmi vyvolala pohoršenie snahou zbaviť sa svojej členky za jej spoluprácu s políciou na získaní dôkazov o korupcii iného advokáta. Iných zase dlhodobo irituje povinné členstvo v komore. Do zoznamu sporných vecí teraz pribudla jej snaha zmeniť zákon o advokácii. Výhrad voči novele je mnoho, no najviac ich smeruje k predĺženiu koncipientskej praxe.
Mám pokračovať v štúdiu? Denisa Fülöpová je 25-ročná študentka Právnickej fakulty UK. Má titul bakalára, v septembri nastúpi do 4. ročníka. Chce byť advokátkou, hoci premýšľala aj nad psychológiou, rada totiž pomáha iným. Novela ju zneistila. „Kým skončím školu, budem mať 27, po piatich rokoch praxe až 32. Ak človek uvažuje aj nad rodinou, premýšľa, či v tom má pokračovať. Iní už budú zabehnutí vo svojej práci, ja budem na začiatku. Uvažovala som dokonca, či úplne nezmeniť svoje smerovanie.“
Podľa nej nejde o zvyšovanie kvality, ale o snahu demotivovať záujemcov o advokáciu, aby ich nepribúdalo ako dnes. „Ak je niekto šikovný, pripraví sa aj za tri roky. Ďalšie dva roky sa už na kvalite až tak neodrazia, a je známe, ako sú mnohí koncipienti platení a zneužívaní.“
Kde niet žalobcu, niet ani sudcu Zneužívanie potvrdili viacerí koncipienti pod podmienkou anonymity. „Rozhádzať si to s komorou nemá zmysel,“ uviedol jeden z nich. Iný má pred advokátskymi skúškami. Tie organizuje práve komora, a sú podmienkou, aby sa koncipient mohol stať advokátom.
„Zneužívanie sa však nedeje všade, to by som klamal. Záleží na zamestnávateľovi. Sú rôzni, medzi nimi aj takí, ktorí nás majú, obrazne povedané, na kopírovanie papierov. Iní koncipientov poverujú len jedným druhom agendy, k iným sporom nepričuchnú. O platoch sa ani nebavme, je to pár stoviek v hrubom, počul som aj o takých, ktorí musia platiť z vlastného, aby vôbec získali prax.“
Že niektorí koncipienti musia platiť advokátovi, a nie naopak, potvrdil aj súčasný minister spravodlivosti Tomáš Borec ešte v čase, keď šéfoval komore. „Vieme, že sa to deje, ale okrem pár disciplinárnych prípadov, ktoré sme už riešili, nemáme konkrétne dôkazy o ďalších. Kde niet žalobcu, niet ani sudcu.“ Na poznámku, že koncipienti mlčia, lebo často nemajú inú možnosť, Borec dodal: „Súhlasím, že radšej nič nenahlásia, lebo majú strach. S tým ale neviem nič spraviť, lebo tak je nastavený trh.“ Podľa neho u nás právnické fakulty produkujú nespočetné množstvo ľudí s titulmi.
Súčasný šéf komory Ľubomír Hrežďovič zase tvrdí, že koncipienti ako lacná pracovná sila, či ako praktikanti, ktorí dokonca niekde musia platiť svojim nadriadeným, nie sú jej problémom. „Prax je založená na zmluve medzi koncipientom a školiteľom, vzťahy sa riadia Zákonníkom práce. Koncipient má právo podmienky neprijať a ísť inde. Komora nie je pracovno-právny servis medzi nimi.“
Kvalita ako zásterka? Bývalý novinár, neskôr aktivista a politik Ondrej Dostál je v piatom ročníku právnickej fakulty. O dráhu advokáta sa začal zaujímať vďaka tomu, že sa venuje aj aktivitám, ktoré súvisia s právom. Predĺženie praxe by sa ho priamo dotklo. Stal sa preto jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky proti obmedzovaniu prístupu k výkonu tohto povolania. Podobných iniciatív bolo viac, šéf advokátskej komory Ľubomír Hrežďovič však tvrdí, že o nich nevie.
„To, čo chystajú, je len bariéra pre nových advokátov. Časť záujemcov úplne odradí,“ vraví Dostál. Súhlasí, že právnické fakulty chrlia veľa absolventov aj pochybnej kvality, nemyslí si však, že to zmení predĺženie praxe. „Naopak, mnohí si radšej zvolia iné právnické povolanie. Kvalita je len zásterka, hoci to ministerstvo ani komora nemôžu priznať.“
Podľa neho nie je problém dĺžka praxe, ale jej častá formálnosť, keď „sa tam niekto zapíše len pro forma. Ak sa poctivo zaúča, ak ho púšťajú k odborným veciam, tri roky stačia. Ak na neho kašlú, nebude mu stačiť ani desať rokov.“ Obáva sa, že to dopadne kontraproduktívne. „Ešte viac záujemcov bude chcieť prejsť tou praxou iba formálne.“
Nevyčerpali iné možnosti Výhrady má aj advokát Pavel Nechala. Kedysi chcel byť astronómom, rozhodla možnosť pracovať s klientmi. „Baví ma, ak môžem dobrou prípravou a vedením ovplyvniť výsledok sporu.“
Prekáža mu, že komora jasne nepomenúva, v čom spočíva problém kvality advokátov, aké konkrétne nedostatky majú, čo je ich príčinou. „Preto mám pocit, že tie zmeny smerujú k posilneniu korporativizmu.“ Sám absolvoval koncipientsku prax v progresívnom prostredí, ale nároky kladené zo strany komory vnímal ako formálne. „Týkali sa najmä povinných seminárov dvakrát do roka, z ktorých je zaujímavých len malé percento, alebo toho, že školiteľ musel dať vyjadrenie ku koncipientovi a podobne. To sa mi zdá málo.“
Myslí si, že neboli vyčerpané iné možnosti na zvýšenie kvality. Riešenie vidí napríklad v zmene advokátskych skúšok. „Sú náročné, ale zamerané na teóriu a memorovanie, ako ho poznáme zo školy.“ Komore tiež odporúča vplývať na advokátov - školiteľov. „Ak koncipientovi opakovane dávajú písať platobné príkazy, a potom má v praxi riešiť spor o nekalej súťaži, na súde môže dopadnúť zle.“
Je to v záujme klientov Na terase reštaurácie vo Veľkom Krtíši sa stretávame s novým šéfom komory Ľubomírom Hrežďovičom. Obhajovať kritizovanú zmenu prichádza neformálne oblečený a v polhodinovom predstihu. Jedným z jeho mediálne známejších klientov je Mikuláš Vareha. Uznáva Tomáša Masaryka „pre schopnosť vytvoriť plnohodnotný štát bez použitia neštandardných spôsobov“, ale aj partizána Viliama Žingora za to, že „nikdy neuhol pravde.“
Tento 54-ročný milovník kanoe, cyklistiky a jachtingu precestoval množstvo krajín. Začínal ako sudca, vydržal 10 rokov. Posledných 20 rokov je už v advokácii. O potrebe predĺženia praxe koncipientov na päť rokov nepochybuje. Čím si vysvetľuje mediálnu kritiku? „Nechcem odpovedať tým, že noviny majú uhorkovú sezónu, lebo sa tej diskusii tešíme. Nie sme alibisti, aby sme sa skrývali.“
Návrh by mal podľa neho „privítať každý, kto chce byť kvalitným advokátom. Komora sa nemôže pozerať na to, v akom biologickom veku sa tí ľudia dostanú do praxe. Chceme, aby boli čo najlepšie pripravení, je to v záujme klientov. Bez predĺženia sa nedá zvýšiť kvalita.“ Na poznámku, že dlhší nerovná sa kvalitnejší reaguje slovami „ani kratší nerovná sa lepší.“
S tvrdeniami komentátora SME Lukáša Filu o tom, že v New Yorku možno ísť na prijímačky do komory rovno zo školy a v Londýne stačí prejsť dvoj až trojročným procesom, z ktorého prax u staršieho kolegu je len rok, nesúhlasí. „Tam funguje anglosaský právny systém, my patríme do kontinentálneho právneho priestoru.“ Príklad európskej krajiny, v ktorej funguje až päťročná prax, však v danej chvíli uviesť nevie. Dodá iba, že sa to pripravuje v Česku.
Hrežďovič vyvracia aj názor, že to diskriminuje ženy, ktoré sa budú musieť rozhodovať medzi rodinou a advokáciou. Reálny štart kariéry sa totiž posunie až k tridsiatke. „Už dnes platí, že do výkonu praxe advokátskej koncipientky sa započítava 34 týždňov z materskej dovolenky. Ak má žena postupne tri deti, započíta sa jej 102 týždňov.“
foto: šéf Slovenskej advokátskej komory Ľubomír Hrežďovič Zo skúšok vyletí 30 percent Tvrdí, že kvalita absolventov právnických fakúlt klesá. Priznáva síce, že na nich vyučujú aj viacerí členovia komory, „možnosť ovplyvniť kvalitu z našej strany je však limitovaná.“ Na dôkaz o nízkej kvalite nádejných advokátov pridá informáciu, že advokátske skúšky v priemere nezvládne až 30 percent uchádzačov.
To však nie je jasný dôkaz o tom, že advokáti po trojročnej praxi nastupujú do branže nepripravení. Tí, čo nezvládnu skúšky, sa totiž nimi nemôžu stať. Pýtame si preto údaje o počte disciplinárnych konaní vedených voči tým, čo spravili skúšky pred menej ako piatimi rokmi. „Za posledných 10 rokov sa ich uskutočnilo 1504. Z nich 1100 sa týkalo advokátov, ktorí sú v praxi menej ako 10 rokov a 632 advokátov, ktorí majú prax menej ako päť rokov. To má jasnú výpovednú hodnotu,“ tvrdí Hrežďovič.
Odmieta, že problém sa dá riešiť tlakom na zvýšenie kvality praxe a sprísnením advokátskych skúšok. „To nestačí, musí sa predĺžiť aj prax.“ Nepozdáva sa mu ani názor, že komoru nemá čo zaujímať kvalita advokáta, keďže neschopný nebude mať klientov. „Existovať majú iba tí kvalitní. A nemyslíme si, že tým obmedzujeme slobodný prístup k výkonu povolania.“
Práve s tým polemizujú autori hromadnej pripomienky, podľa ktorých aj predĺženie praxe zasahuje do ústavou garantovaného práca na slobodnú voľbu povolania tým, že bez primeraných dôvodov sťažujú prístup k nemu. „Menej konkurencie znamená vyššie ceny a horšiu kvalitu služieb.“
Fakty Na Slovensku pôsobí približne
5300 advokátov 2200 koncipientov
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
