Aké témy sú dôležité podľa slovenských osobností? Denník SME im dáva v novom seriáli možnosť poukázať na veci, ktoré považujú za významné. Strávia deň v redakcii, stanovia tému a spolupracujú s redaktormi pri jej spracovaní.
Tento týždeň vybral tému ĽUBOŠ LOPATKA.
Budúci týždeň vyberie tému dramaturgička a kultúrna aktivistka Zora Jaurová.
Výber topmanažérov súkromných spoločností trvá aj pol roka. Využívajú naň personálne agentúry.
BRATISLAVA. Kým významné firmy, ktoré pôsobia na Slovensku, si zakladajú najmä na tom, aby pre ne pracovali starostlivo vybraní kvalitní ľudia, víťazné politické strany sú schopné vymeniť vedenie väčšiny úradov a štátnych firiem v priebehu niekoľkých týždňov po vymenovaní vlády.
A dosadzujú do nich často ľudí, ktorí sú v prvom rade lojálni strane, čo im dala prácu.
Najmenej päť mesiacov
Kde sedia
Najväčšie firmy s účasťou štátu
Slovenský plynárenský priemysel Slovak Telekom Slovenské elektrárne Slovenská elektrizačná a prenosová sústava šesť štátnych teplární rozvodné spoločnosti
„Výberové konania na všetky vyššie pozície robíme prostredníctvom globálne vybraných personálnych agentúr, ktoré nám dodajú hlavných kandidátov podľa nami vopred definovaných kritérií,“ hovorí šéf slovenskej pobočky globálnej poradenskej firmy Accenture Peter Škodný.
Konkurzy robia medzinárodné, aby si mohli vyberať aj zo zahraničných uchádzačov. Agentúra potom firme zvyčaje predstaví troch až piatich kandidátov na viacerých prezentáciách či individuálnych rozhovoroch, aby ich nevyberal len jeden človek.
Stáva sa, že spoločnosti nevyhovuje ani jeden, a tak personálna agentúra opäť hľadá vo svojich databázach.
Konkurz od vyhlásenia až do finále trvá podľa Škodného niekoľko mesiacov. „Minimálne päť.“
Vidieť za okraj stolaTatra banka si vrcholových manažérov vychováva najmä sama.
„Na riadiacich pozíciách sú potom ľudia, ktorí rozumejú kultúre Tatra banky, poznajú interné procesy a ich prácu dlhodobo rešpektujú aj ostatní kolegovia,“ hovorí šéf banky Igor Vida.
„Preferujeme kandidátov, ktorí majú skúsenosť z viacerých oblastí banky,“ hovorí Vida. „Ukazuje sa, že vďaka tomu, že vidia aj za okraj svojho stola, sú úspešnejší v tvorbe stratégie pre oblasť, ktorú riadia, v užšej kooperácii s inými a v zohľadňovaní dosahov svojich rozhodnutí na rôzne časti organizácie.“
Slovnaft hľadá domaNajmä na vlastných ľudí sa spolieha aj Slovnaft.
Jeho riaditeľ Oszkár Világi hovorí, že s výberom manažérov začínajú už na univerzitách, na ktorých si každoročne vyberú v zložitom konkurze 36 absolventov. „Z takýchto ľudí si do niekoľkých rokov vyberáme stredný manažment.“
Ľudí do najužšieho vedenia firmy si podľa Világiho vyberajú niekedy aj cez „headhunterov“ – firmy, ktoré vyhľadávajú manažérov. „Väčšinou však ide o našich odchovancov, takých, ktorí sa možno pred desiatimi rokmi dostali do stredného manažmentu,“ hovorí.
Ďalšou cestou, ako nájsť podľa šéfa Slovnaftu ľudí na najvyššie pozície, sú výberové programy celej skupiny MOL, do ktorej firma patrí. Prostredníctvom nich sa môžu ľudia dostať na vedúce pozície aj v iných krajinách.
Iný prístup, iné platyAko by mal manažérov vyberať štát? „Jediný rozdiel medzi súkromnou a štátnou firmou je v akcionárovi. Rozdiel vo výbere by preto byť nemal,“ myslí si Škodný.
Világi hovorí, že v oblastiach ako štátna doprava a energetika dlhodobo existuje skupina manažérov, ktorí ich poznajú a nevidí problém v tom, že ich riadia práve oni. „Problémom sú niekedy teplárne a niektoré ďalšie podniky, kde sa objavili rôzne nominácie,“ myslí si.
Problém manažérov v štátnych firmách je podľa šéfa Slovnaftu v nedostatočnej motivácii. „Plat vysokého manažéra v štátnej firme nezodpovedá tomu, akú veľkú má zodpovednosť.“
Štátnym manažérom však podľa Világiho netreba len dvíhať platy, ale aj jasne určiť pravidlá a ciele, ktoré majú splniť.
Téma Ľuboša LopatkuV roku 2010 prešiel ĽUBOŠ LOPATKA z dobre plateného miesta šéfa papierní do Sociálnej poisťovne, kde menil roky zabehané metódy.
Prečo ste si vybrali tému výberu manažérov do štátnych inštitúcií?
„Úspech vo firme, štátnu a verejnú správu nevynímajúc, závisí najmä od vhodného výberu ľudí a komunikácie. Žiaľ, možnosť pracovať pre štát sa väčšinou nevníma ako česť pre zúčastnených, ale šanca pre neschopných a bezcharakterných. Pre štát by mali pracovať najlepší z najlepších a nie tí, ktorí sa nevedia inde zamestnať.“
Je výber až taký zlý?
„Už sa končia žarty. Slovensko a celá Európa sú v hlbokej kríze, Slovensko je, žiaľ, aj keď to nerád pripúšťam, rozkradnuté, takmer nič nefunguje, sociálne nepokoje sú len otázkou času, obyvateľstvo sa navyše zmieta v kríze hodnôt. Nežijeme v chudobnej krajine, ale len v krajine, ktorá je draho a neefektívne spravovaná. Efektívne spravovať štát môžu iba ľudia, ktorí vedia tvoriť hodnoty a aspoň niekedy boli zodpovední za seba a svojich zamestnancov.“
Ako by teda mal štát manažérov vyberať?
„Presne rovnako ako privátna sféra. Za pomoci personálnych agentúr, komisionálne, s dobrým úmyslom, s prihliadnutím na životopis uchádzača, a rovnako renomé, ktoré si vybudoval. Majme na pamäti, že ani najlepší zákon či vyhláška neuchránia štátny podnik, inštitúciu, úrad pred neschopnosťou či zlým úmyslom manažmentu. Slabinou výberu do štátnej a verejnej správy je fakt, že ho zabezpečujú politici a tí, ako je známe, aj pri dobrom úmysle zvyčajne veci pokazia.“
(knm)
Na výber niekedy stačia dve hodinyManažéri, ktorí zastupujú štát, už musia prejsť konkurzmi. Sú jednoduché.
BRATISLAVA. Úradníci a manažéri po straníckej linke podľa koaličných, ministerských či mecenášských delení – tak ich od pádu komunizmu vyberá štát.
Prax sa však postupne a aspoň formálne mení. Na začiatku vlády Ivety Radičovej vyberali napríklad manažérov Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy po dohode SDKÚ a SaS a delil sa aj vplyv v štátnych teplárňach. Neskôr vláda zaviedla pravidlo, že manažérov musia vyberať konkurzom a musia spĺňať aspoň základné požiadavky – vzdelanie, riadiace skúsenosti a znalosť cudzích jazykov.
Smer to nezmenil, vylúčiť výber podľa straníckeho kľúča aj tak nie je možné.
„Najskôr som absolvoval zhruba hodinový test z anglického jazyka na ministerstve hospodárstva,“ opisoval pod podmienkou anonymity SME konkurz na člena predstavenstva pološtátnej Západoslovenskej energetiky jeden z neúspešných uchádzačov. Po teste nasledoval osobný pohovor pred komisiou, v ktorej bol jeden z ministrových poradcov. „Trval medzi pol hodinou a hodinou.“
Vraví, že pri pohovore odpovedal na odborné otázky, ktoré sa týkali energetiky, a že určite nemal pocit, že by konkurz mal byť len „naoko“.
Vedenie firiem začína vyberať cez konkurzy FNM, ministerstvo dopravy ešte žiadne výberové konanie neuzavrelo.
(knm)
Anketa: Za akých okolností by ste boli ochotní ísť pracovať ako manažér pre štát?František Borovský, generálny riaditeľ TV Joj
Nezávislosť a finančné ohodnotenie zodpovenosti, ktorú máte. To by na úvod stačilo.
Tomáš Bella, zakladateľ predplatiteľského systému Piano
Pracovať pre štát bude zaujímavejšie, ak budú odborné funkcie viac oddelené od politiky tak, ako je to napríklad vo Veľkej Británii, aby sa odborníci mohli venovať jednoducho svojej práci, nie politike.
Michal Kaščák, organizátor festivalu Pohoda
Momentálne za žiadnych.
Ľuboš Fellner, podnikateľ roka 2011, zakladateľ Bubo Travel Agency
Nikto ma neoslovil. Keby naozaj pre štát pracovali zainteresovaní, šikovní manažéri, platení od výkonu – ako v Singapure. Štát tam získava tých najlepších študentov a ich platy konkurujú manažérom v topfirmách. Korupcia je teda veľmi výnimočná. Ten štátik sa hýbe vpred veľmi rýchlo. U nás veci idú pomaly a úradníci to majú oveľa ťažšie. Manažéri nemajú šancu prebiť lobistický systém, ktorému nejde o kvalitu a dlhodobý prospech štatu, ale o svoj vlastný hneď a teraz. Za 23 rokov je náš systém zdegenerovaný. Treba veľký sek – prakticky druhú revolúciu.
Oszkár Világi, generálny riaditeľ Slovnaftu
Keby som mal jasné ciele, dobré motivačné odmeňovanie a dostal by som voľnú ruku.
