SME

Rektor Vozár: Odoberať sporné tituly nemá zmysel

Šéf rektorov tvrdí, že sporné tituly politikov sú len príťažlivou mediálnou témou.

(Zdroj: SME - Tomáš Benedikovič)

Čo si myslíte o tom, ako Ján Figeľ získal titul PhD.?

„Nerád by som sa vyjadroval k prípadu pána Figeľa, pretože nepoznám detaily. Všeobecne by som povedal, že sú veci celospoločensky menej významné, ale mediálne príťažlivé. Keď v hoteli niekto zoberie pero, v hoteli sa možno aj potešia, že si zákazník zobral reklamný predmet. Keď sa politikovi stane, že omylom zoberie pero, vzbudí obrovskú mediálnu pozornosť. Podobne to vnímam aj s titulmi politikov. Z celospoločenského hľadiska to nepokladám za až taký vážny problém, ale je to mediálne príťažlivé.“

Figeľ si neprávom zobral to pomyselné pero?

„Nerád by som bol, keby sme sa teraz chytali takýchto slovíčok. Povedal som, že sa k tomu nebudem vyjadrovať.“

Iste máte názor, či mohol na sociálnej práci obhajovať dizertačnú prácu o európskej integrácii?

„Som fyzik, k sociálnej práci sa nebudem vyjadrovať.“

Bolo by možné, aby niekto na fyzike odovzdal prácu, ktorá by nesúvisela s témou?

„Viem si predstaviť, že človek, ktorý absolvoval štúdium z fyziky, by mohol v oblasti materiálového výskumu urobiť svoj vedecký program a obhájiť tam prácu. Je to otázka podstaty práce, či zodpovedá príslušnému odboru.“

Čiže, práca by v podstate musela súvisieť s odborom, v ktorom je obhajovaná?

„V podstate áno.“

Je v poriadku, ak škola prihliadla na to, že Figeľ bol vo významnej funkcii eurokomisára pre vzdelávanie?

„K tomu sa nebudem vyjadrovať.“

Ako vnímate, že ministrovi Čaplovičovi v prípade jeho straníckeho kolegu Jána Richtera trvalo niekoľko dní, kým dal preveriť jeho sporný bakalársky diplom a pri opozičnom politikovi Figeľovi rozhodol o preverení promptne z dovolenky?

„Pripúšťam, že keď pán minister prešiel jednou politickou kauzou, v druhej už možno reaguje pružnejšie.“

Nie sú takéto prípady ukážkou fungovania škôl?

„Myslím si, že podstata škôl nie je v tituloch. Stále to tak cítim, že tituly sú mediálne atraktívnou témou a najmä, keď sa týkajú politikov. Nie som si celkom istý, či by osemnásťroční a ich rodičia povedali, že pri rozhodnutí o škole bol titul pre nich najdôležitejší.“

Povedia vám, že im ide o kvalitu školy, ale takéto tituly evokujú, že sa môžu dať kúpiť a spochybňujú kvalitu škôl.

„Nemyslím si, že rodičom, ktorí dávajú deti študovať, ide najmä o kvalitu škôl podľa takýchto kritérií. Verím, že im ide o to, aby dostali náležité vzdelanie, získali vedomosti a zručnosti na to, aby sa úspešne uplatnili na trhu práce. Nejaké politické kauzy s osobnosťami nie sú vec, ktorá ich prioritne zaujíma.“

Hovoríte, že im nejde o kvalitu, ale vedomosti. Ale to je asi tá kvalita školy.

„Kvalita školy je v tom, ako sa učitelia venujú osemnásťročnému študentovi, ktorý práve prišiel na školu, v tom, aké bude mať podmienky na štúdium, na bývanie a ako tam bude môcť intelektuálne a osobnostne rásť.“

Dajú sa u nás tituly kúpiť?

„Čo to znamená kúpiť?“

Že si človek, ktorý nespĺňa podmienky, zaplatí, aby titul dostal.

„Myslím si, že nie.“

Ako je potom možné, že mnohí docenti či profesori dokázali obhájiť tituly, hoci podmienky nesplnili?

„To by sme museli rozoberať konkrétne prípady.“

Máme príklady politikov Jána Richtera, Renáty Zmajkovičovej zo Smeru, na policajnej akadémii český politik Vít Bárta, u vás na škole bol pán Libor Pavera, ale aj Karel Klíma z Univerzity Komenského. Príkladov je veľa.

„Mnohé spomenuté prípady majú podstatu niekde úplne inde. Napríklad pri habilitácii alebo inaugurácii za profesora vymenuje vedecká rada na návrh dekana komisiu, zvyčajne je zložená z docentov a profesorov z danej oblasti výskumu, a tá dá stanovisko. Vedecká rada titul odsúhlasí alebo nie. Každá komisia odzrkadľuje istý pohľad jej členov. Na Slovensku je to tak, že keď máte jednu komisiu, máte nejaký názor. Ak máte iných ľudí, nie zriedka sa vám stane, že môžu mať iný názor, ktorý môže byť podfarbený aj osobnými záujmami či inými vplyvmi. Niektoré z tých káuz, ktoré ste spomínali, by zapadali aj do takéhoto scenára.“

Čo v prípade, že škola má kritérium, aby docent odovzdal tridsať prác, dá tri a aj tak titul profesora získa? Je to v poriadku?

„Predpokladám, že každá vysoká škola dodržiava svoje vlastné kritériá. Takýto prípad by sa nemal stať. Druhá vec je, že keď chceme niečo spochybniť, tak všetko sa dá spochybniť. Už som zažil aj také prípady, že ľudia, ktorí mali k uchádzačovi o titul docenta či profesora negatívny vzťah, začali spochybňovať vedeckosť jeho prác. Keď sa chce nájsť bič, tak sa nájde.“

Dali ste u vás na škole spätne preveriť prípad profesora Paveru? Je známe, že v Česku dostal docentúru, hoci neuviedol zdroj zhruba tretiny svojej práce. U vás na škole obhájil titul profesora.

„Osobne som nebol pri tejto inaugurácii na fakulte. Dekan ma informoval, že inauguračná komisia bola zložená prevažne z odborníkov z Českej republiky. Kritériá menovaný do poslednej bodky spĺňal a nebol žiadny rozumný dôvod na zastavenie príslušného konania. Podľa internetových informácií sa spochybňovala jeho dizertačná práca. Viem, že habilitačné konanie prebehlo v súlade s platnou legislatívou na Palackého univerzite, takže z hľadiska odborného mu niet čo vyčítať.“

Po odbornej stránke splnil kritériá, ale nemal by človek, ktorý ašpiruje na profesorský titul, spĺňať aj etické kritériá?

„Mal by spĺňať etické kritériá. Keď niekto robí dizertačnú prácu, väčšinou to robí vo veľmi nízkom veku. Je otázka, či nejaké pochybenie v mladom veku sa má z odborného hľadiska posudzovať celý život.“

Čiže mu to treba odpustiť, lebo bol mladý?

„Áno, myslím si, že si titul zaslúži.“

Pomohlo by predísť podozreniam, ak by sa zjednotili kritériá vymenovania profesorov pre všetky školy?

Myslím si, že školy s dlhšou tradíciou majú približne rovnaké kritériá. Rektori sa na rektorskej konferencii s ministrom rozprávali aj na túto tému. Akceptovali sme, že je možné pokračovať v zjednocovaní kritérií. Ale vo vyspelejších krajinách si už povedali, že nemá význam zaoberať sa titulmi docentov a profesorov. Viac­menej ich zrušili a nahradili systémom funkčných pracovných miest docentov a profesorov.

A čo riešenie, že by školy spätne odoberali tituly, ak sa ukáže, že daný človek nesplnil to, čo mal?

Nie som zástancom odoberania titulov. Je to mediálne príťažlivé, je to taký pach po krvi, ambícia poďme už konečne urobiť poriadok. Pripúšťam odoberanie diplomov v prípade veľkého profesionálneho zlyhania, napríklad v prípade lekárov. Ak pochybenie už presahuje hranice etiky. Ak by mu bol odobraný diplom, už by nemohol vykonávať prax. Ale zahlcovať dnes súdy alebo školy rozhodnutiami, či odobrať, alebo ponechať titul, to nemá zmysel.

Môže sa škola posunúť ďalej, ak rozdáva tituly ľuďom, ktorí si ich nezaslúžia?

„Neviem, čo na to povedať.“

Ako má vnímať študent učiteľa, u ktorého je spochybňované, ako dosiahol titul?

„Skúsim to povedať inak. Predstavte si, že idete študovať za prekladateľa angličtiny a nemčiny. Čo vás zaujíma na tej škole? To, že v minulosti, pred piatimi, desiatimi rokmi prišlo na nej k nejakému pochybeniu pri udeľovaní titulu, alebo tam idete s tým cieľom, že chcete byť profesio〜nál, aby vás vzala európska inštitúcia alebo renomovaná zahraničná firma?“

Chcem, aby ma učil dobrý pedagóg. Ale prekážalo by mi, ak by to bol podvodník.

„To sú silné slová.“

Študenta určite zaujíma to, čo sa môže na škole naučiť. Ako ale príde k tomu, že on si titul vydrel na rozdiel od niekoho, kto si titul dokázal kúpiť?

„Nemyslím si, že dochádza na vysokých školách k masívnemu nerovnakému prístupu k študentom. Aj v obchode sa stane, že občas niekto niečo potiahne. Ale to neznamená, že tam prestaneme nakupovať. Nedá sa generalizovať.“

Do akej miery je podľa vás rozšírené, že sa dá na školách vybaviť titul bez splnenia všetkých kritérií?

„Skúste nájsť takýto prípad.“

Polícia nedávno zatkla rektora policajnej akadémie. Podľa obvinenia bral aj úplatky. O čom to svedčí? Je korupcia na vysokých školách bežným javom?

„V prípade policajnej akadémie je tento prípad poľutovaniahodný. Vnímam ho ako osobné zlyhanie niektorých vysokoškolských pedagógov. Nemyslím si, že na školách je branie úplatkov bežné.“

Stalo sa vám na škole, že si niekto chcel vybaviť skúšku alebo prijatie na školu?

„Dobre viete, že u mňa by s niečím takým nepochodil.“

Čo považujete za kľúčové opatrenie, ktoré by mohlo zvýšiť kvalitu škôl, aby sa prípady ako na akadémii už neopakovali?

„Dôležitá je transparentnosť. Bol som pritom, keď sa rozbiehal celoštátny register záverečných prác. V tom období sme pokladali za rozumné rozbehnúť systém, ktorý by umožňoval, aby tieto práce boli verejne dostupné a bolo ich možné porovnávať v rámci celej krajiny. Veľa sa už urobilo aj s transparentnosťou pri prijímacom konaní. Chýba však to, čo sa rozbehlo už v Európskej únii, a to vnútorné systémy zabezpečenia kvality. Tam už prišli na to, že komisia, ktorá bude dohliadať a kontrolovať každého učiteľa, nie je cesta, ale že za kvalitu sú jednoducho zodpovedné vysoké školy.“

Keď ste spomenuli antiplagiátorský program, viete odhadnúť, koľko pokusov o podvod na vašej škole odhalil?

„Odkedy sa ten systém zaviedol, nezachytil som vážnejší problém na škole, ale ani v celej akademickej komunite. Za tie dva, tri roky máme v systéme dosť veľa prác, takže študenti nebudú odpisovať. Ak áno, tak to korektne odcitujú.“

Spomenuli ste vysokoškolskú novelu ministra Dušana Čaploviča. Prečo kritizujete jeho zámer obmedziť úväzky profesorom, hoci je známe, že mnohí ich majú toľko, že ich nestíhajú plniť?

„My rektori sme boli tí, ktorí tlačili ešte ministra Jána Mikolaja do toho, aby sme poznali úväzky učiteľov a výskumných pracovníkov. Možno aj vďaka tomuto tlaku vznikol za ministra Jurzycu celoštátny register, v ktorom sú tieto pracovné pomery zaznamenané. Pol roka spätne sme v ňom mali možnosť zistiť, ktorí sú tí ľudia, ktorí majú viacnásobné úväzky. V minulosti sme dostávali rôzne informácie, že tento človek pracuje tam a tam. Ale v pracovnoprávnych vzťahoch sa nedá oprieť o nejaké reči. Treba sa oprieť o preukázateľné skutočnosti. Celoštátny register to rieši

Čo ste po jeho zavedení zistili na škole?

„Aj my sme zistili rôzne prípady vysokoškolských učiteľov, ktorí mali viacnásobné úväzky. My sme nešli cez médiá, ale s dekanmi sme diskutovali s každým z nich a postupne sa táto situácia rieši.“

Na aký extrém ste narazili?

„Boli rôzni rekordéri.“

A prečo ste proti obmedzeniu úväzkov?

„Minister chce povoliť 58 hodín týždenne, do úväzkov chce rátať aj dohody o pracovnej činnosti. Bolo by to administratívne veľmi náročné sledovať. Na rektorskej konferencii sme si povedali, že prečo práve iba pri vysokoškolských učiteľoch by sa to malo obmedziť? Ale chceme, aby bol vysokoškolský učiteľ priraditeľný ku konkrétnej vysokej škole, kde by mal plný úväzok. Keď bude mať učiteľ iné pracovné povinnosti a bude to rešpektovať dekan domovskej fakulty, tak to bude jeho problém. Ak to rešpektovať nebude, má dekan alebo rektor nástroje, aby to zmenili. Na amerických univerzitách je bežné, že niekto je na jednej univerzite a popritom prednáša aj inde.“

Ak však zmiernite navrhovanú novelu, vyriešite problém s tým, že profesori na prednášky často nechodia, lebo ich jednoducho nestíhajú?

„Keď povieme, kde učiteľ patrí a to povieme tým, že iba na jednej škole môže mať stopercentný úväzok, a keď máme centrálny register, z ktorého sú zrejmé jeho ďalšie úväzky, tak sa tým problém vyrieši.“

Nie je za tým lobing súkromných škôl, ktoré majú najviac lietajúcich profesorov a hrozí im, že ak sa obmedzia úväzky profesorom, tak stratia svojich garantov, a tým aj akreditáciu?

„Nie. Táto myšlienka nesedí, lebo súčasný systém akreditácie predpokladá, že garant musí mať stopercentný úväzok na príslušnej škole. Jednoducho, ak je zamestnaný na nižší úväzok, nedá sa použiť pri akreditácii.“

Súhlasíte s tým, že ak školy nesplnia kritériá, aby prišli o titul univerzity?

„Kategorizácia škôl bola nástrojom, ktorý bol moderný v Európe asi v období nežnej revolúcie. Hneď ako nastúpil bolonský proces, kde je snaha taká, že ak je raz niekto bakalárom, magistrom alebo inžinierom, tak je všeobecne akceptovaný, vytráca sa aj zmysel diverzifikácie škôl. Kategorizáciu škôl treba vnímať ako konkurenčný boj medzi vysokými školami, ale vo svojej podstate z hľadiska vývoja spoločnosti alebo vysokého školstva je to slepá koľaj.“

Rektorská konferencia ostro vystupuje aj proti tomu, aby externisti študovali o rok dlhšie. Čo vám na tom prekáža?

„Ako osoba Libor Vozár vnímam vývoj vysokého školstva tak, že skôr či neskôr by sme mali prejsť na systém, že každý študent, ktorý prejde cez vysokú školu, musí absolvovať rovnaké množstvo vzdelávacích povinností - skúšok, laboratórnych cvičení, seminárov alebo prednášok. Štúdium by malo byť rovnocenné nielen z hľadiska získaného titulu, ale aj obsahu a priebehu. U nás je externé štúdium založené na systéme konzultácií, čo mnohé školy riešia ako prednášky po sobotách, nedeliach či piatkoch poobede. Množstvo vzdelávacích činností teda ani zďaleka nemôže byť rovnaké ako pri dennom štúdiu. Z odborného hľadiska teda má logiku, ak by sme išli v tomto smere.“

A aký je postoj rektorskej konferencie?

„Tento systém vzdelávania je rozvinutý aj v Česku, Maďarsku a Poľsku. Rektori preto sa preto obávajú, že ak sa nezmení situácia v okolitých krajinách, tak dnes, keď neexistujú žiadne bariéry na to, aby na Slovensku začala pôsobiť pobočka hocijakej školy zo zahraničia, tak si jednoducho nemôžeme dovoliť, aby sme z roka na rok predĺžili štúdium. Keď tretina študentov študuje v externých formách, tak to pre tie školy zo zahraničia môže byť zaujímavý priestor na realizáciu svojich vzdelávacích aktivít. Slovenské školy by s tým mohli mať problém.“

Čo hovoríte na snahu ministra Čaploviča centrálne určovať, koľko môžu školy zobrať uchádzačov na jednotlivé odbory? Chce sa riadiť požiadavkami trhu.

„Základná filozofia by mala byť taká, že vysokoškolské vzdelávanie by malo sledovať potreby trhu. Nechcem hovoriť žiadnu profesiu, lebo je to nebezpečné, ale ak z nejakého úzkeho študijného odboru generujeme veľké množstvo absolventov, tak skôr či neskôr vznikne problém. Na druhej strane si myslím, že zlyháva analytická časť potrieb trhu. Skôr, ako pristúpime k regulácii, odporúčam, aby sa venovala seriózna pozornosť tomu, ako vyzerajú potreby pracovného trhu a ako ich plnia vysoké školy. Ak sa to zvládne, tak prosím, nech príde regulácia. Ak by to mala byť regulácia taká, že niekto sa niekde pohladí po bruchu a povie, že má byť desať či dvadsať psychológov na tej či onej škole, tak by to bol zlý krok.“

Existuje veľký lobing jednotlivých profesií a škôl pri takýchto ministerských návrhoch?

„Momentálne vnímam pozitívny lobing priemyselných zväzov a podnikateľov, ktorí hovoria, že v určitých segmentoch chýbajú absolventi. Treba to však oprieť o argumenty, aby to nebola pocitovka typu, že príde predstaviteľ automobilového priemyslu, ktorý chce vychrliť tisíc strojárov, ale keď sa pozrieme do fabrík, tak tam inžinieri nie sú. Možno by bolo dobré, ak by sa ministerstvo školstva koncepčne chytilo stredného odborného školstva. Z neho sú majoritne absolventi, ktorí sú na úrade práce.“

Ste na čele univerzity aj rektorskej konferencie. Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku premiéra a stali ste sa jeho poradcom?

„Tak ako v prípade bývalého rektora Slovenskej technickej univerzity Vladimíra Báleša, ktorý keď bol na čele rektorskej konferencie, bol poradcom premiéra, tak som vnímal ako celkom prirodzené aj moje oslovenie. Nebránil som sa mu, lebo to považujem za ponuku, ktorá sa za normálnych okolností neodmieta.“

Neobávate sa, že teraz budete spájaný so Smerom, hoci vysoké školy, ale aj konferencia by mali byť apolitické?

„Keď sa chce mediálne vykonštruovať, tak sa vykonštruuje hocičo. Poradcu vnímam ako odbornú pozíciu.“

Nie je to aj priestor na lobovanie priamo u premiéra? Čo vám neprejde pri rokovaniach u ministra, tak to skúsite priamo u jeho šéfa?

„Nebudem sa tváriť, že nie. Vnímam to tak, že je to priestor pre lobing rektorov. Nestaval by som to do pozície, že čo nám neprejde u ministra, lebo s ním komunikujeme priamo. Je to však priestor na tlmočenie nejakých požiadaviek, ktoré sú aj z inej oblasti ako školstva, ale sa vysokých škôl bytostne týkajú.“

Ako často sa stretávate s premiérom?

„Zatiaľ som pracoval len na príprave stanovísk.“

Koho je jednoduchšie presvedčiť premiéra alebo ministra?

„Mám pocit, že s ministrom Čaplovičom sa nám komunikácia darí. Mám pocit, že naše postoje vníma vecne. Nerád by som však hodnotil, koho sa nám darí presviedčať ľahšie.“

Je vám politika Smeru blízka?

„Ja sa nemôžem zo zákona vyjadrovať o politike."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 534
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 532
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 796
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 009
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 947
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 621
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 6 728
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


MŠK Považská Bystrica - FK Humenné: ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy: MŠK Považská Bystrica - FK Humenné.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
Slovenské reprezentantky na turnaji 1-A divízie MS v hokeji žien 2023.

Šampionát v Rige štartuje už v nedeľu, prvý duel odohrajú proti domácemu tímu.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu