BRATISLAVA. Za posledné tri roky na Slovensku získalo možnosť legálne vlastniť zbraň 20-tisíc ľudí. To je, akoby ste za 36 mesiacov vyzbrojili celý Žiar nad Hronom.
Zbrojný preukaz u nás nikdy nevlastnilo viac ľudí. Koncom minulého roku polícia napočítala až 275-tisíc legálne držaných zbraní.
Čoraz viac ľudí má aj špeciálne povolenie nosiť zbraň na ulici. Len v Bratislave ich za minulý rok pribudlo 331, čo je polovica z celkového počtu.
Nejde pritom o poľovníkov, športových strelcov ani vojakov či policajtov. Polícia pri nich uvádza poznámku „podnikateľ, bežný používateľ“.
Výrazný rozmach zbraní nezastavilo ani sprísnenie psychotestov po streľbe v Devínskej Novej Vsi v roku 2010. Zo zhruba tritisíc žiadateľov minulý rok zamietli policajti zbrojný preukaz v 119 prípadoch.
Väčšina vrážd je bez pištole
Napriek tomu, že zbrojných preukazov na Slovensku výrazne pribúda, pištoľ je však zatiaľ smrtiacou zbraňou iba výnimočne.
Z 96 vrážd vlani zabíjali strelnou zbraňou v štrnástich prípadoch, povedal Michal Slivka, hovorca policajného prezídia. Štatistiku, koľko vražedných zbraní bolo nelegálnych, nemajú.
Vrážd každým rokom ubúda, podobne bolo v minulom roku historicky najmenej násilných trestných činov. Nemusí to však nevyhnutne znamenať, že so zbraňami sa pácha menej zločinov.
„Je pravdou, že sme teraz mali pomerne krátko za sebou dve streľby, inak to však nie je súčasťou výbavy slovenskej kriminálnej scény,“ tvrdí minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru.
Vážnymi streľbami myslel Ľubomíra Harmana z Devínskej Novej Vsi, ktorý pred dvomi rokmi zabil sedem ľudí, a prípad mestského policajta, ktorý v Hurbanove v júni tohto roka zastrelil troch ľudí.
Pištoľ na ťarchu
V minulom roku vydali na Slovensku zhruba tritisíc nových zbrojných preukazov, v šesťsto prípadoch išlo o povolenie nosiť zbraň aj na ulici. Táto štatistika nezahŕňa poľovníkov ani silové zložky. Legálnych zbraní je tak teraz historicky najviac, vyše štvrť milióna.
Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak zadováženie či nosenie zbrane amatérom neodporúča, aj sám sa noseniu zbrane vyhýba. „Je to len zbytočný problém premýšľať, či ju použiť, alebo nie, a to odpútava pozornosť od toho, čo by bolo treba v prípade ohrozenia urobiť,“ hovorí Spišiak.
Štatistika
2004 - 135 530 držiteľov zbraní/212 414 evidovaných zbraní 2005 - 132 982 / 212 817 2006 - 140 118 / 218 802 2007 - 141 127 / 224 321 2008 - 141 233 / 225 073 2009 - 150 997 / 239 311 2010 - 160 286 / 275 339 2011 - 163 176 / 275 754
Polícia
Je podľa neho obrovský rozdiel strieľať do terča na strelnici a tasiť zbraň pri boji zblízka. „Na použitie zbrane sa treba pripraviť najmä psychicky, ale aj kondične, aj strelecky,“ hovorí Spišiak. Treba podľa neho pravidelný výcvik.
Na zbrojný preukaz treba zložiť skúšku a prejsť viacerými vyšetreniami. Polícia monitoruje strelcov aj ich zbrane. Trest hrozí napríklad za pitie alkoholu so zbraňou pri sebe.
Súdy prísne nazerajú aj na obranu zbraňou. Trestné je napríklad aj strieľať na zlodeja, ktorý vám pred očami kradne auto, keďže nejde o nutnú obranu.
„Ak ľudia potrebujú zbraň kvôli pocitu bezpečnosti a prejdú všetkými testami vrátane psychologického vyšetrenia, tak nevidím problém v tom, aby mali zbraň,“ hovorí exminister vnútra Daniel Lipšic, ktorý skrátil intervaly medzi psychotestami na päť rokov po streľbe v Devínskej Novej Vsi.
Jeho nástupca Kaliňák hovorí, že vážne zlyhania psychiky sa nedajú predpovedať, prevencia pri nich neexistuje. Pravidlá psychotestov preto meniť nechce.
Chceli by streľby a lekára
Strelcom sa však psychotesty nepáčia. „Chceme navrhnúť pravidelné kontrolné streľby, ktoré už teraz slúžia na preverenie schopností u poľovníkov,“ povedal Imrich Šuba zo Slovenskej poľovníckej komory, ktorá združuje 57-tisíc držiteľov zbraní.
Odmieta psychotesty ako „pseudovyšetrenia, ktorých zavedenie slúžilo len na populistické účely a nemá reálny dosah“.
Ľudovít Miklánek zo Združenia vlastníkov strelných zbraní Legis Telum zasa hovorí, že na posúdenie zdravotného stavu by mal stačiť posudok všeobecného lekára, ktorý by mal možnosť navrhnúť aj psychologické vyšetrenie.
„Aj táto vec musí byť v rovnováhe. Nie je dobrá ani jednoduchá dostupnosť zbraní, ale ani ich zákaz. Všetko to vedie k zvýšeniu kriminality,“ hovorí Miklánek.
Stačí IQ nad 85
S posudkami sa obchoduje, hovorí psychológ.
BRATISLAVA. Psychotestom na zbrojný preukaz môžu prejsť aj ľudia s podpriemerným IQ. Ak majú dobrý zrak či sluch, sú bezúhonní či nemajú ťažkú cukrovku alebo epilepsiu, čo sú ďalšie podmienky na zbraň, nik im nebráni.
Človek s IQ 85
má slabšie logické uvažovanie, má problémy porozumieť abstrakcii, metaforám, nezvláda náročné matematické úlohy, pomalšie reaguje na rôzne úlohy.
„Hranica na vydanie preukazu je okolo 85, priemerné IQ obyvateľov dosahuje 100,“ vraví klinický psychológ Karol Kleinmann.
Upozorňuje, že pod kontrolou nie sú tí, ktorí cez psychotesty na prvýkrát neprejdú. Hoci im zákon umožňuje testy opakovať až po roku, zákaz ľahko obídu.
„Keďže neexistuje evidencia neúspešných, môžu zájsť za iným psychológom a vďaka tomu, že poznajú, čo ich čaká, môžu uspieť aj nebezpeční jedinci.“
Psychológom nehrozia sankcie, ak odobria zbrojný preukaz aj chorým jedincom. „Nahráva to nečestným praktikám. Psychologické posudky sa v mnohých prípadoch kupujú,“ tvrdí Kleinmann, u ktorého neprechádza zhruba päť percent žiadateľov.
„Venujem sa týmto vyšetreniam od septembra a mala som dvoch ľudí, ktorí neprešli,“ pridáva psychologička Ľubica Dusková - Lejková. Vraví, že rozozná mladíkov, ktorí potrebujú zbraň na posilnenie ega.
Na psychotest zrejme pôjde aj spevák Jožo Ráž, ktorý vyhlasuje, že chce strieľať Číňanov, ktorí prídu na Slovensko.
Michal Trško, Mária Miháliková
Zákaz neznamená pokoj na ulici
Najviac zbraní je medzi Američanmi, v Srbsku ich zostalo veľa z vojny.
BRATISLAVA. Na Slovensku ročne príde o život strelnou zbraňou 2,6 človeka na milión obyvateľov. V Kanade je to 4,5, v Austrálii traja, zbrane tam podobne ako u nás prísne regulujú.
V USA s voľnejším režimom je to až 32 úmrtí na milión ľudí. Čísla priniesol český týždenník Respekt a americký komentátor Fareed Zakaria.
V Anglicku, kde je úplný zákaz držby zbraní, je to len 1,6 obetí na milión ľudí. Po zákaze tam však výrazne stúpol počet dobodaných.
Problém s nelegálnymi zbraňami majú aj v Srbsku. Každý tretí človek je tam ozbrojený, tvrdí belehradský denník Kurir. Za všetkým je nedávna vojna.
V USA je podľa Respektu medzi ľuďmi takmer 270 miliónov rôznych zbraní, teda 82 kusov na sto obyvateľov. Roky sa tam sporia, či právo na zbraň zaručuje ústava. Aj v Amerike sú štáty, kde je držba zbraní zakázaná.
Súdny znalec z Česka: Ste najprísnejší
Vysokoškolský učiteľ, podnikateľ v oblasti streleckých služieb, súdny znalec a propagátor sebaobrany ZDENĚK MALÁNÍK hovorí, že psychotesty nefungujú.
Nie je lepší spôsob, ako brániť sa zbraňou?
„Zbraň je najlepší prostriedok, aký človek vynašiel, dá sa ňou predísť nebezpečenstvu a pritom nikomu neublížiť. Ukázalo sa, že všade, kde sú zbrane dovolené, je násilie vždy menšie.“
Dostávajú sa však do rúk nesprávnym ľuďom, ako bol Ľubomír Harman. Nie je to dôvod sprísniť pravidlá?
„Koľkokrát sa také niečo stane za desať rokov. Dvakrát? Trikrát? Nešťastia sú vidieť, sú v médiách. Iné vraždy sa stávajú takmer denne a nehovorí sa o tom toľko.“
Treba predsa zabrániť získať zbraň labilným ľuďom.
„Na Slovensku a v Česku je ten systém zrejme najlepší na svete, inde to robia podľa nás. Prístup k zbraniam je vo svete oveľa menej adresný a benevolentnejší. Skúšky pre držiteľov zbraní existujú iba v našich dvoch krajinách. Je to významné sito. Ak niekto zbraň chce, musí tomu podriadiť život. Je pod kontrolou, evidujú ho, musí dokazovať, že je v dobrom zdravotnom stave.“
Nebolo by potom dobré zakázať ich úplne?
„Napríklad v Anglicku to urobili a obrovsky vzrástla kriminalita.“
Slovenské psychotesty teda pomáhajú?
„Ak by mal psychológ o človeku zistiť dôležité fakty, museli by byť niekoľkomesačné. Ste jediný štát na svete s povinnými psychotestami kvôli zbraniam. Pokusy boli napríklad v Austrálii, ale zistili, že je to nanič. Neviete zistiť, čo sa stane s človekom, ak ho o päť rokov vyhodia z práce, ak smrteľne ochorie. Aj u nás policajti s psychológmi zistili, že to nemá význam.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
