BRATISLAVA. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti podľa svojho predsedu Igora Matoviča nepodporia v prezidentských voľbách Pavla Hrušovského, ktorý sa najčastejšie spomína ako kandidát v KDH.
„By som im to uľahčil. Odporúčal by som im, aby osobne za mnou s takouto iniciatívou nechodili. Pavol Hrušovský si 20 rokov v politike odkrútil. Doprial by som mu politický dôchodok,“ povedal Matovič pre agentúru SITA.
Ten si nemyslí, že všetok rozum na Slovensku zhltli len politici a že len oni sú najmúdrejší a len medzi nimi je ten najlepší a najzodpovednejší kandidát na prezidenta.
„Medzi obyčajnými ľuďmi je určite niekoľko desiatok lepších kandidátov na prezidenta ako najlepší politik, ktorý by za prezidenta kandidovať chcel,“ dodal.
V hnutí už diskutovali o prezidentských kandidátoch a padlo päť mien, ktoré však nechce publikovať, aby konkrétnym ľuďom neublížil.
Matovič chce, aby kandidát na prezidenta bol občiansky kandidát.
V hre je aj Čarnogurský
Podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana v KDH sa o prezidentskom kandidátovi diskutuje.
„Diskutujeme, rokujeme, nemáme túto tému v KDH uzavretú, ale najčastejšie sa spomína ako kandidát Pavol Hrušovský,“ povedal.
V KDH však diskutujú aj o mene zakladateľa hnutia Jána Čarnogurského, ktorý sám prejavil záujem kandidovať v prezidentských voľbách.
Podľa Abrhana by bolo dobré, aby pravica otázku prezidentského kandidáta uzavrela v priebehu tohto roka.
„Čím skôr sa to uzavrie v rámci KDH, tým viac bude priestoru pre diskusiu s ostatnými stranami,“ povedal Abrhan s tým, že KDH má záujem ponúknuť vlastného kandidáta.
Po uzatvorení tejto otázky bude KDH o prezidentskom kandidátovi rokovať so stranami, ktoré sa hlásia k Ľudovej platforme, teda Mostom-Híd a SDKÚ. Následne oslovia aj ďalšie strany.
Bugár kandidovať nebude
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár už vie, že sa sa o post prezidenta nebude v nasledujúcich voľbách uchádzať.
Opozícia by totiž podľa neho mala hľadať takého kandidáta, ktorý by bol priechodný pre všetky strany stredopravého spektra.
Na Slovensku navyše podľa neho dodnes existujú isté predsudky voči kandidátovi, ktorý reprezentuje aj menšinu. V budúcnosti by však podľa neho takýto kandidát uspieť mohol.
"Stále máme očakávanie, respektíve presvedčenie, že väčšia časť opozície sa bude vedieť dohodnúť na jednom kandidátovi. Vidíme pár ľudí, ktorí by mohli kandidovať, ale dôležité je, aby sa tie sily neroztrieštili," priblížil Bugár.
Rokovania medzi pravicovými stranami o konkrétnych menách však podľa neho ešte neprebiehajú.
"Môžem potvrdiť len to, že spoločne sa snažíme nájsť riešenie, ktoré by bolo podporovateľné väčšou časťou opozície. Nemá význam, aby opozičné strany postavili dvoch-troch kandidátov," vysvetlil.
Most nedôveruje výberu Smeru
Šéf Mosta pripúšťa, že je otázne, či prípadného spoločného kandidáta podporí aj opozičné hnutie OĽaNO.
Jeho líder Igor Matovič totiž už v minulosti avizoval, že by rád videl za prezidenta občianskeho kandidáta.
Tí sa však podľa Bugára v minulosti viackrát ukázali ako nevhodní kandidáti, navyše sa bez podpory politickej strany aj tak nezaobídu.
Potrebu postaviť opozičného kandidáta Bugár vysvetlil aj tým, že nedôveruje výberu vládneho Smeru.
Bolo by podľa neho príjemným prekvapením, ak by sociálni demokrati navrhli človeka, ktorý by bol priechodný aj pre pravicové strany.
"Myslím si, že v tomto momente sa nedočkám tohto prekvapenia," poznamenal.
Miškov neverí v spoločného kandidáta
Podpredseda opozičnej SaS a šéf poslaneckého klubu liberálov Juraj Miškov neverí, že sa opozičným stranám podarí do prezidentských volieb v roku 2014 postaviť spoločného kandidáta.
Dôvodom je podľa jeho slov veľká rozdielnosť opozičných strán a neschopnosť dohodnúť sa.
"Priznávam, že by to nahrávalo kandidátovi Smeru, ale spolupráca v opozícii nefunguje a možno ani nemôže fungovať," povedal Miškov.
SaS by sa mala po prvý raz oficiálne zaoberať otázkou prezidentského kandidáta začiatkom septembra na zasadnutí Republikovej rady.
"Predpokladám, že to bude jeden z bodov. Žiadne oficiálne rozhodnutie vedenia doteraz ešte nepadlo," vysvetlil.
Členom SaS sa Kiska pozdáva
Na margo zakladateľa Dobrého anjela a finančníka Andreja Kisku, ktorého pred časom podľa Hospodárskych novín označili za dobrého kandidáta podpredseda SaS Ľubomír Galko a poslanec Martin Chren (SaS), Miškov uviedol, že on osobne ho nepozná, avšak jeho aktivity v oblasti charity sú mu sympatické.
Kto by mohol byť famóznym kandidátom na hlavu štátu, o ktorom hovoril líder SaS Richard Sulík, vraj Miškov stále nevie.
"Sulík žiaden návrh nedal. Pán Kiska však nie je určite jediný možný kandidát, je možné, že padnú aj niektoré ďalšie návrhy," avizoval.
Záujem kandidovať za prezidenta prejavil zatiaľ ako jediný zakladajúci člen a prvý predseda KDH Ján Čarnogurský.
