BRATISLAVA. Úsilie o oficiálne ustanovenie Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť speje do finále.
Podpredseda vlády a šéf diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý rade predsedá, už predložil do pripomienkového konania návrh na doplnenie štatútu rady o tento výbor.
Predsedom výboru má byť podľa návrhu minister spravodlivosti a jeho ministerstvo má plniť úlohy sekretariátu.
Výbor má zvýšiť ochranu komunity
Podľa navrhovateľov je nevyhnutné vytvoriť platformu na riešenie a diskutovanie problematiky LGBTI osôb v širšom okruhu v rámci zlepšenia postavenia osôb s odlišnou sexuálnou orientáciou v slovenskej spoločnosti, zvýšenia ochrany ich ľudských práv a zefektívnenia tvorby a realizácie štátnej politiky Slovenskej republiky, ako aj zahraničnej politiky v danej oblasti.
Návrh nadväzuje na uznesenie Rady vlády pre ľudské práva z 30. júla, keď jej členovia jednomyseľne podporili zámer zriadiť výbor pre LGBTI ľudí.
„Vieme, že tá situácia v ochrane LGBTI ľudí je veľmi nízka, SR nemá žiadne zákony, ktoré by ochraňovali LGBTI ľudí, takisto nemáme žiaden výbor, ktorý by ich záležitosti začal riešiť,“ uviedla na rokovaní členka rady Adriana Mesochoritisová.
Členov nominujú aj mimovládky
Lajčák po rokovaní rady avizoval, že výbor by mal prejsť bezproblémovo aj cez vládu. „Členov výboru nominujú jednak mimovládne organizácie a jednak štátna správa,“ vysvetlil Lajčák na konci júla.
S návrhom na zriadenie výboru pôvodne prišli mimovládne organizácie, pričom Lajčák ho od začiatku považoval za relevantný.
„Ja som návrh na zriadenie tohto výboru dostal a budem sa naň pozerať maximálne otvorene a priaznivo,“ povedal Lajčák v júni.
Mimovládky však prišli s výzvou na zriadenie výboru tesne predtým, ako vláda rozhodovala o inej zmene štatutútu rady - Lajčáka vtedy vláda ustanovila do čela rady.
Pre spomínanú časovú tieseň sa návrh na zriadenie výboru nedostal ministrom na stôl hneď po výzve, ale až teraz.
Medzi organizáciami a združeniami, ktoré vyzývali k zriadeniu výboru, bola Iniciatíva Inakosť, Queer Leaders Forum, Transfúzia, Možnosť voľby, Občan, demokracia a zodpovednosť, ASPEKT, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Quo Vadis a záujmové združenie žien MyMamy.
Monitorovanie z Európy
"Nerovnaká váha zakázaných dôvodov diskriminácie v štruktúre rady je neospravedlniteľná," uviedli vo výzve.
Poukázali na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z februára tohto roku, v ktorom zdôraznil, že „diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je rovnako závažná ako diskriminácia na základe rasy, pôvodu alebo farby pleti“.
Slovensko už v budúcom roku bude musieť vypracovať monitorovaciu správu o realizácii odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, v ktorom vyzval členské štáty, aby „preskúmali existujúce legislatívne a iné opatrenia, pravidelne ich aktualizovali a zhromažďovali a analyzovali relevantné údaje na monitorovanie a odškodnenie za akúkoľvek priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity.“
Obdobné výbory sú podľa autorov výzvy štandardnou súčasťou poradných orgánov európskych vlád.
"Ako príklad môžeme uviesť Výbor pro sexuální menšiny, ktorý existuje už od roku 2007 pri Rade vlády České republiky pro lidská práva".
