BRATISLAVA. Pred pamiatkou Andreja Hlinku sa podľa podpredsedníčky Národnej rady Renáty Zmajkovičovej treba skloniť, pretože bol veľkým synom slovenského národa a významným slovenským dejateľom.
Ako povedala Zmajkovičová v stredu pre agentúru SITA, treba vzdať česť jeho statočnému zmýšľaniu.
„Nebojme sa opakovať jeho životné a mravné krédo - Za Boha život, za národ slobodu,“ vyhlásila.
Vo štvrtok si pripomíname 74. výročie Hlinkovho úmrtia.
Podľa Zmajkovičovej si však treba pripomínať aj iné výrazné osobnosti slovenského politického života z prvej polovice 20. storočia, akými boli Milan Rastislav Štefánik, či Martin Rázus.
Uctievanie osobností cez zákony
KDH si podľa podpredsedu hnutia Pavla Abrhana dlhodobo pripomína politickú činnosť Andreja Hlinku, lebo výrazne posilnil povedomie Slovákov v období, v ktorom žil.
„Bol to významný slovenský politik,“ povedal pre agentúru SITA. KDH momentálne necíti potrebu pri iných politických dejateľoch otvárať statusové zákony ako bol prijatý zákon o Hlinkovi.
Podľa Daniela Krajcera z SaS každý národ si má uctievať svoje osobnosti.
„Medzi osobnosti, ktoré majú zásluhy, patrí aj Andrej Hlinka. Je však otázne či správnou cestou sú samostatné zákony,“ povedal Krajcer pre agentúru SITA.
Podľa neho totiž ak sa niečo nariaďuje, alebo vynucuje, môže to vyvolať inú odozvu.
„Osobnosti by sa mali pripomínať iným spôsobom,“ zdôraznil. Podľa neho sa nenaplnil ani zámer zákonodarcov, že zákony ako Hlinka, by mali mať viaceré osobnosti.
Matovič: Politici histórii ublížili
Politici sa podľa lídra Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Igora Matoviča osobnosti snažili spolitizovať tým, že ich brali do úst.
„Ľudia sa boja potom k takejto osobnosti priznať. Záujem politikov spôsobuje, že sa tie osobnosti sprofanujú,“ povedal Matovič pre agentúru SITA.
Politici podľa neho Hlinkovi ublížili a jeho význam sprofanovali. „Politici vždy histórii ublížili. Nech ju vytvárajú, ale nech ju nepomenovávajú,“ vyhlásil.
Matovič si myslí, že Hlinka nemohol dostať titul otec národa, pretože ho chcel aj Vladimír Mečiar a otcovia nemôžu byť dvaja.
Podľa podpredsedu SDKÚ Jozefa Mikuša sa Hlinka zapísal do dejín ako človek, ktorý sa významne zaslúžil o sebaurčenie Slovákov.
„Treba sa však dištancovať od extrémistických činov zoskupení, ktoré niesli po jeho smrti jeho meno vo svojom názve,“ povedal pre agentúru SITA Mikuš.
Dostane pamätnú tabuľu
Hlinka zomrel pred 74 rokmi 16. augusta 1938 v Ružomberku. Hlinka bol katolícky kňaz a politik. V roku 1889 ho vysvätili za kňaza.
V roku 1913 sa stal predsedom novozaloženej Slovenskej ľudovej strany, od. roku 1925 HSĽS. V rokoch 1918-38 bol poslanec Národného zhromaždenia, v rokoch 1921-38 predseda Klubu poslancov HSĽS, predseda Spolku sv. Vojtecha.
Parlament v novembri 2007 schválil zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Norma nadobudla účinnosť od 1. januára 2008.
V texte zákona, ktorý bol výsledkom kompromisu, sa uvádza, že „Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom.
Na ocenenie mimoriadnych zásluh Andreja Hlinku sa umiestni v budove Národnej rady busta Hlinku a pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie text Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku“.
Podľa tohto zákona sa mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku považuje za pietne miesto.
