RUŽOMBEROK. Na vyľudnenom Námestí Andreja Hlinku v Ružomberku včera popoludní nič nepripomínalo, že kňaz a známy i kontroverzný politik Hlinka zomrel v tento deň pred 74 rokmi na miestnej fare.
Na námestí stojí Hlinkova socha v nadživotnej veľkosti s dvoma umelými vencami zničenými od počasia, ktoré tam položila niekedy dávno Slovenská pospolitosť. Popoludní k nemu pribudol aj čerstvý od KDH s nápisom „S úctou spomíname“.
Predseda kresťanských demokratov Ján Figeľ ako jediný z parlamentných lídrov vydal vyhlásenie k výročiu úmrtia významného politika ľudovej strany prvej polovice 20. storočia.
Prázdne mauzóleum
Kto to bol
Andrej Hlinka
1864 – 1938; katolícky kňaz a politik; proti maďarizácii, neskôr proti „centralizácii z Prahy“; od roku 1913 predseda Slovenskej ľudovej strany, od roku 1925 HSĽS ; 1918 – 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia; po smrti ho na čele strany nahradil Jozef Tiso, Hlinka sa stal kultovou osobnosťou vojnového režimu.
Keď sme sa včera pýtali starých aj mladších Ružomberčanov, aké výročie má Andrej Hlinka, nevedeli. Niektorí ani nevedeli, o koho ide.
„On bol kňaz? Nie som veriaca, neviem, aké má výročie,“ hovorí žena pri Hlinkovej soche. Ďalších deväť Ružomberčanov reaguje rovnako. Až Pavel Scheer z mestského úradu odpovedá s istotou a presne.
Scheer odomyká mreže na Hlinkovom mauzóleu. Hovorí, že musí byť zamknuté a otvárajú ho len na požiadanie. Aj cez mreže vidno Hlinkovu prázdnu presklenú prestrelenú rakvu, ktorú do Ružomberka premiestnili pred niekoľkými rokmi z Bratislavy.
Kde sú pozostatky Hlinku, nie je známe ani po niekoľkých pátracích pokusoch. Nevedia ani, kto rakvu prestrelil. Hovorí sa, že v roku 1968 sovietski vojaci.
Hlinkovo mauzóleum ročne navštívi najviac 500 ľudí. „Nie je až taký veľký záujem. Niekedy bol väčší,“ tvrdí Daniela Sviteková, ktorú musíte kontaktovať, ak chcete vstúpiť do mauzólea.
FOTO - JÁN KROŠLÁK
Záhadné zmiznutie
Hlinka zomrel na fare v auguste v roku 1938. Pochovali ho na mestskom cintoríne a po vyše roku, 31. októbra, jeho pozostatky premiestnili do mauzólea.
Na dobových záznamoch nieslo presklenú truhlu so zabalzamovaným telom dvanásť mužov v krojoch. Prišiel aj prezident Jozef Tiso, bola to jeho prvá oficiálna cesta po zvolení do úradu.
Na mieste mauzólea mal byť Pamätník padlým. Po Hlinkovej smrti zmenili účel a za rok postavili mauzóleum. Po roku 1948 vstup do mauzólea zamurovali a priečelie sa zmenilo na pamätník padlým v oboch svetových vojnách. Mauzóleum čiastočne zrenovovali v roku 1991.
Posledná overiteľná zmienka o tele je zo sklonku druhej svetovej vojny, keď mauzóleum bombardovali. Po ofenzíve sovietskej armády na jar 1945 vydal minister vnútra Alexander Mach príkaz na prevezenie Hlinkovho tela na bezpečné miesto. Špeciálna gardistická jednotka telo odviezla, ďalšie hodnoverné informácie nie sú. Len viac či menej bizarné fámy.
„Myslím, že sa telo nenájde. Keby niekto vedel, kde je, tak by už bolo tu,“ vraví historik Anton Hruboň z Ružomberka.
Dobové svedectvo o poškodení rakvy Andreja Hlinku nájdete tu.
FOTO - JÁN KROŠLÁK
Prestrelená rakva a socha Hlinku.
FOTO - JÁN KROŠLÁK
FOTO - JÁN KROŠLÁK
FOTO - JÁN KROŠLÁK
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
