Rektori škôl zrejme uspejú, štát obmedzí úväzky učiteľov miernejšie.
BRATISLAVA. Ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča upúšťa od toho, aby externisti chodili do školy dlhšie ako denní študenti.
Z vysokoškolskej novely má vypadnúť návrh, aby externisti, ktorí nastúpia po budúcom septembri, študovali o dva roky dlhšie ako denní.
Ministerstvo v pripomienkovom konaní akceptovalo výhradu Republikovej únie zamestnávateľov, aby sa diaľkarom štúdium nepredlžovalo.
„Je to len ďalšie obmedzenie po platení školného, ktoré zníži záujem o externé štúdium,“ napísala únia ministerstvu.
Ministerstvo nekomentovalo, prečo zamestnávateľom vyhovelo. Tlačový odbor reagoval, že pripomienkovanie novely sa ukončí až po schválení Čaplovičom.
Na portáli právnych predpisov pritom vyznačili, že pripomienkovanie už ukončili a externé štúdium ostane po starom.
Odpor komisie
Absolventi
Bez práce
z 34 025 nezamestnaných absolventov bolo najviac 18 506 zo spoločenských vied; druhé skončili technické vedy s 11 811 absolventmi bez roboty; nasleduje 1 358 absolventov poľnohospodárskych a veterinárnych vied.
Zdroj: Údaje ÚPSVaR zo septembra 2011
Ústupok sa nepozdáva Akreditačnej komisii. Jej predseda Ľubor Fišera kritizuje aj postoj Slovenskej rektorskej konferencie, podľa ktorej by opatrenie poškodilo slovenské školy pred konkurentmi z okolitých krajín, ktoré by si mohli u nás otvoriť pobočky a lákať na kratšie externé štúdium.
„To je neprijateľný argument, ide predsa o vyššiu kvalitu, ku ktorej má prispieť dlhšie štúdium.“
Externisti, ktorí navštevujú prednášky hlavne v piatky a po víkendoch, sa nemôžu podľa Fišeru naučiť toľko, čo ich kolegovia na dennom.
Peniaze od externistov
Za diaľkové štúdium sa platí, ročné školné väčšinou dosahuje 800 eur. Na školách je momentálne 134tisíc denných študentov a 61tisíc externistov.
Proti dlhšiemu štúdiu diaľkarov bojuje aj šéf školského parlamentného výboru Mojmír Mamojka zo Smeru, ktorý je dekanom súkromnej Právnickej fakulty v Sládkovičove.
„Keď plošne nadiktujeme dlhšie štúdium, kvalitu automaticky nezískame,“ vraví Mamojka.
Lietajúci profesori
Ministerstvo súhlasilo aj s pripomienkou poslanca SDKÚ Miroslava Beblavého, aby vysokoškolským učiteľom povolili jeden plný úväzok a ďalšie čiastočné úväzky bez obmedzenia.
Čaplovič chcel zabrániť tomu, aby učitelia mali aj tri či štyri plné úväzky, ktoré podľa neho nemôžu stíhať a pôvodne chcel umožniť učiteľom pracovné zmluvy maximálne na 58 hodín týždenne. „Toto by zabránilo pedagógom ísť na pár hodín prednášať na inú školu alebo robiť oponenta,“ hovorí Beblavý.
„Ukotvenie učiteľov k jednej domovskej škole považujem za správne,“ tvrdí rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer.
Novelu, ktorá má platiť od januára, ešte musí schváliť vláda a parlament.
Prorektor UK k debate o vysokých školách: Hanbím sa
Mladí bez práce ovplyvnia, kto bude študovať
Opozícia pochybuje, či štát dokáže správne určiť kvóty študentov pre jednotlivé odbory.
BRATISLAVA. Štát by mohol univerzitám diktovať, koľko študentov smú prijať na jednotlivé odbory. Iba na nich by verejným školám posielal dotácie. Vo vysokoškolskej novele to navrhuje minister školstva Dušan Čaplovič. Pri určovaní kvót by sa ministerstvo riadilo štatistikou nezamestnaných absolventov.
Podľa posledných údajov zo septembra úrady práce evidovali najviac absolventov ekonómie a elektrotechniky.
Poslancovi SDKÚ Miroslavovi Beblavému prešiel zatiaľ návrh, aby sa kvóty stanovovali aj podľa kvality školy.
„Pochybujem však, či má opatrenie zmysel. Ani Amerike nedokázali na roky dopredu predpovedať potreby trhu,“ vraví Beblavý.
(mm)
Ministerstvo: Nie je pravda, že novela nepredĺži externé štúdium
BRATISLAVA. Novela vysokoškolského zákona z dielne ministerstva školstva by mala po schválení externistom predĺžiť bakalársky aj magisterský stupeň štúdia o rok.
Podľa hovorcu rezortu Michala Kaliňáka to nezmení ani pripomienka Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), ktorá sa týkala nepredlžovania diaľkového štúdia.
Podľa Kaliňáka tvrdenie denníka SME, že ministerstvo v pripomienkovom konaní akceptovalo výhradu RÚZ, aby sa externistom štúdium nepredlžovalo, nie je pravdivé.
Ministerstvo sa s RÚZ dohodlo na tom, že pri príprave ďalších zmien vo vysokoškolskej legislatíve rezort zváži komplexnejšiu úpravu dĺžky štúdia v rámci oboch foriem tak, aby išlo o porovnateľnú kvalitu poskytovaného štúdia.
"Táto téma po dohode s RÚZ bude predmetom nového vysokoškolského zákona plánovaného na budúci rok," povedal dnes pre TASR.
Ministerstvo tiež zdôrazňuje, že pripomienku poslanca Miroslava Beblavého (SDKÚ-DS) akceptovalo len čiastočne.
Pôvodný návrh novely rátal s 58-hodinovým pracovným časom pre vysokoškolských pedagógov.
"Na základe pripomienok akademickej obce sme upravili návrh tak, aby boli dodržané odpočinkové časy v zmysle pracovnoprávnej legislatívy, čo znamená maximálny týždenný pracovný čas na akademickej pôde v rozsahu 69 hodín z pôvodných 58 hodín," objasnil hovorca.
Rezort chce obmedzením pracovného času učiteľov zamedziť viacnásobným plným pracovným úväzkom. Zmena, ku ktorej došlo počas pripomienkovania novely, má vysokoškolskému učiteľovi umožniť maximálne jeden stopercentný úväzok a ďalšie pôsobenie na zvyšný rozsah hodín do celkového počtu 69 týždenne.
Podľa Kaliňáka v rezorte školstva naďalej pokračuje dopracovávanie návrhu novely zákona o vysokých školách v úzkej spolupráci s akademickou obcou.
"Záväzné vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania bude k dispozícii v momente, keď bude materiál na portáli právnych predpisov posunutý do ďalšieho štádia legislatívneho procesu, to znamená, na rokovanie poradných orgánov vlády SR," podčiarkol.
tasr
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
