Zákonná úprava u nás aj v Česku sa podobajú. Sudcovia aj tak rozhodujú o odškodňovaní obetí trestných činov inak.
BRATISLAVA. Nielen trest, ale aj odškodnenie obetí spáchaného činu. V poslednom čase si odsúdení v Česku vypočuli viac rozsudkov, v ktorých im sudcovia určili aj to, koľko majú zaplatiť obetiam svojich činov a pozostalým za to, čo spáchali.
Tak to bolo aj v tohtotýždňovom rozsudku so speváčkou Darou Rolinsovou, ktorá usmrtila motocyklistu.
Bývalý moderátor televízie Markíza Rastislav Žitný si verdikt za to, že nedbanlivou jazdou zabil chlapca a zranil jeho otca, vypočul pred štyrmi mesiacmi.
Vo väzení si už odpykáva dvojročný trest, no o odškodnení súd nerozhodol, hoci rodičia chlapca žiadali náhradu škody 3300 eur.
Väčšinu z tejto sumy dvetisíc eur hradila zákonná poistka. O zvyšných 1300 eur sa musia súdiť.
Výšku tejto náhrady by totiž bolo podľa súdu treba dokazovať, čím by sa konanie predĺžilo, a preto majú poškodení so Žitným absolvovať ďalšie kolo súdnych ťahaníc.
Nechuť rozhodovať
Zákon
Poškodený
nárok na náhradu škody si musí uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; z nároku musí byť jasné, z akých dôvodov a v akej výške si nárok uplatňuje; je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť škodu nahradiť;
Zdroj: Trestný poriadok
V Česku uľahčila odškodňovanie obetí trestných činov zmena legislatívy pred necelým rokom. Odškodnenie zároveň s vyhlásením rozsudku o vine začína byť medzi českými sudcami trendom, hovorí Tomáš Nemeček, ktorý v Lidových novinách píše o justícii.
Na Slovensku s takýmto postupom počíta Trestný poriadok od januára 2006. Sudcom sa napriek tomu nechce rozhodovať o náhrade nemajetkovej ujmy spolu s vyhlásením viny a trestu. Poškodených odkazujú na občianske konania, ktoré môžu trvať roky. Dôkazom sú rozsudky zverejnené na internete.
Trestní sudcovia nechuť rozhodovať o odškodňovaní vysvetľujú aj tým, že ich tlačia do čo najrýchlejšieho rozhodovania o vine obžalovaných a ďalšie dokazovanie by ich zdržovalo. V skutočnosti dokazovanie často vôbec nie je potrebné.
Stačí im vina či nevina
Trestný sudca a bývalý sudca Ústavného súdu Juraj Babjak hovorí, že jeho kolegovia sa zvyknú sústrediť len na určenie viny či neviny. „Čo sudca musí nutne spraviť, to spraví. Čo nutné nie je, ako uložiť náhradu škody, to nespraví.“
Ak poškodení žiadajú len náhradu pohrebných nákladov, tak pri rozhodovaní problém nie. S účtenkami je to ľahko vyčísliteľné. Posúdenie nemajetkovej ujmy je už podľa Babjaka komplikovanejšie. Ako vyčísliť stres, psychickú bolesť či nespravodlivosť pozostalých?
Vyhýbanie sa rozhodnutiam o odškodnení si všimla aj naša zástupkyňa pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková, ktorá ich preto začala školiť.
Ministerstvo spravodlivosti však nesúhlasí, že by sa sudcovia vyhýbali rozhodovaniu o odškodňovaní. Tvrdí, že vždy rozhodujú v medziach zákona, ktorý im umožňuje odkázať poškodených na samostatné občianskoprávne konanie.
Často sa tak podľa ministerstva deje aj z hľadiska plynulosti a rýchlosti trestného konania.
Za neschopnosť súdov odškodniť obete dopravných nehôd zároveň s odsúdením páchateľa môže rovnaký prírodný úkaz ako za väčšinu samotných nehôd – zotrvačnosť, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
V Žiline si poškodených všimli
Na rozdiel od okresného súdu krajský ďalšie dôkazy na priznanie odškodnenia nepotreboval.
BRATISLAVA. Rovnako ako stovky iných poškodených, aj manželia z okolia Liptovského Mikuláša si pred dvomi rokmi vypočuli verdikt okresného súdu, ktorý ich s náhradou škody odkázal na občianske konanie. Za smrť syna žiadali po 10-tisíc eur.
Vrahom bol ich nevlastný vnuk, ktorý zabil otčima po hádke. Vreckovým nožíkom ho bodol do hrudníka, za čo si mal podľa okresného súdu odsedieť dva a pol roka.
Krajský súd v Žiline vlani vo februári verdikt zmenil. O päť mesiacov znížil mladíkovi trest, zároveň zmenil aj rozhodnutie o odškodnení.
Na rozdiel od okresného sudcu si krajský súd nemyslel, že na rozhodnutie o náhrade nemajetkovej ujmy sú potrebné ďalšie dôkazy. Rodičom priznal po 10-tisíc eur.
Súd pripomenul, že rozhodnutie o výške odškodnenia nie je „ani len pokusom finančne ohodnotiť ľudský život“. Dodal, že vyššiu sumu nemohol poškodeným uznať, pretože bol viazaný výškou uplatneného nároku.
(vev)
České prípady
Novinku využili pri speváčke
PRAHA. Speváčka Dara Rolins si tento týždeň vypočula rozsudok, že zavinila smrť 63-ročného dôchodcu. Okrem trojročnej podmienky musí zaplatiť trovy konania, ale aj odškodnenie pozostalým. Aj v tomto prípade pražský obvodný súd využil novinku českého trestného poriadku, ktorá platí zhruba rok. Rolinsová by mala podľa rozsudku vyplatiť vdovu po dôchodcovi sumou takmer 11-tisíc eur, jeho dcéru a vnučku sumou 9600 eur. Rozhodnutie nie je právoplatné.
Otec vyplatí syna
BRNO. Ako prelomový spomínajú české médiá rozsudok v súvislosti s vraždou známej spisovateľky Simony Monyovej, ktorú vlani v auguste dobodal vlastný manžel. Krajský súd v Brne poslal Borisa Ingra vo februári tohto roka na pätnásť rokov do väzenia. Zároveň rozhodol aj o mimoriadnom odškodnení pre ich sedemročného syna. Od otca dostane milión českých korún (zhruba 40-tisíc eur). Po vyše 9400 eur dostanú aj jeho dvaja bratia, ktorí nie sú Ingrovými synmi, len prijali jeho meno. Rovnakú sumu priznal súd aj obom rodičom spisovateľky. Jej bratovi musí vrah vyplatiť 6800 eur.
40-tisíc eur za znásilnenie
PRAHA. Pražský súd v máji odsúdil dvoch násilníkov za brutálne znásilnenie ženy. Zároveň jej prisúdil vyše 40-tisíc eur ako odškodnenie. „Nemusí opakovane vypovedať o stresujúcich zážitkoch, absolvovať niekoľko súdnych pojednávaní. Má nárok domôcť sa morálneho odškodnenia už v trestnom konaní,“ vysvetlila pre ihned.cz rozhodnutie hovorkyňa súdu Martina Lhotáková. Mladá podnikateľka po vyhrážkach vypovedala v utajenom režime a má psychické problémy.
(vev)
Musíme školiť aj vysvetľovať
Naša zástupkyňa pred Európskym súdom MARICA PIROŠÍKOVÁ sudcov presviedča, aby sa rozhodnutiam o odškodnení nevyhýbali.
Sudcov školíte, aby o odškodňovaní rozhodovali. Prečo?
„Na školeniach venovaných judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktoré pravidelne organizujeme s Justičnou akadémiou, som zistila, že súdy v trestnom konaní možnosť rozhodnúť o morálnej škode pre poškodeného skoro vôbec nevyužívajú.“
Aké sú argumenty sudcov, prečo to nerobia?
„Že je to nad rámec ich rozhodovania v trestnom konaní. Častou otázkou býva, v akej výške nemajetkovú ujmu priznať.“
Čo im radíte?
„Upozorňujem ich, že ESĽP sa pri stanovovaní nemajetkovej ujmy obmedzuje na slová „uskutočniac odhad na spravodlivom základe“ a vychádza zo zistených skutkových okolností a odôvodnenia svojich záverov o porušení práv, pričom v zásade nevykonáva v tomto ohľade žiadne dodatočné dokazovanie. Tiež im hovorím príklady z praxe občianskoprávnych súdov, ktoré už o podobných prípadoch rozhodli.“
Prečo by mali sudcovia rozhodovať aj o odškodňovaní?
„Predovšetkým preto, aby poškodený, ktorý už utrpel ujmu spôsobenú trestným činom a následným trestným konaním, nebol opätovne traumatizovaný vracaním sa k udalosti v rámci občianskoprávneho konania. Navyše ide o zbytočné opätovné štúdium trestného spisu zo strany občianskoprávneho súdu. Trestný sudca ho už pozná, stačí, aby určil sumu nemajetkovej ujmy. Navyše si myslím, že trestný sudca denne sa zaoberajúci výlučne trestnými vecami, je v lepšom postavení pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy ako občianskoprávny sudca.“
Ako je možné sudcov donútiť, aby o odškodnení rozhodovali?
„Prvý predpoklad je, aby si poškodení nárok v trestnom konaní uplatnili. Tu je dôležité, aby ich o tom orgány činné v trestnom konaní výslovne poučili. Na to upozorňujem advokátov aj prokurátorov. Dôležitý je aj príklad z praxe, ako z Krajského súdu v Žiline, o ktorom v tomto vydaní píšete.“
(vev)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
