SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Zo staníc socializmu sú galérie

V tieni oficiálnej kultúry štátu žijú centrá, ktoré ťažia z trosiek bývalého režimu.

Tomáš Džadoň počas inštalácie objektu v Banskej St a nici.Tomáš Džadoň počas inštalácie objektu v Banskej St a nici. (Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

Umelci sa sťahujú do objektov, ktoré nikto nechce. Nie vždy sa im podarí tam ostať.

BRATISLAVA. Nezávislé kultúrne centrum v priestoroch železničnej stanice v Banskej Štiavnici zrejme po troch rokoch stíchne. Legendárnu trať mládeže aj so stanicou plánujú železnice od decembra zrušiť, lebo je stratová.

Za posledné roky vzniklo viac podobných centier kultúry. Fungujú najmä v starých industriálnych priestoroch bez priamej podpory štátu. Banskú St a nicu v Banskej Štiavnici prevádzkuje občianske združenie Štokovec od leta 2009.

Konečná stanica

Budovu im železnice prenajali. Hosťujúcim umelcom ponúkajú pod jednou strechou ateliéry aj ubytovanie, ktoré vytvorili z nevyužívaných kancelárií. Priestor stanice slúži aj ako príležitostná galéria. Do prevádzky železnice sú priamo zapojení. Majú na starosti predaj lístkov, z ktorého im časť peňazí zostáva.

„Zároveň sme takto v kontakte s laickou verejnosťou,“ hovorí spoluautorka projektu Zuzana Bodnárová. Zrušením stanice by o to prišli, fungovať budú ďalej. Primátorka Nadežda Babiaková tvrdí, že projekt podporuje. „Sú súčasťou kultúry mesta, sme radi.“

Umenie v podchode

Občianske združenie Bona Fide prevádzkuje v starých skladových priestoroch v Košiciach známu KulturFabrik Tabačka.

Podchod pri autobusovej stanici v Topoľčanoch zas pred rokom obsadilo združenie Nástupište. Od mesta si za symbolické euro prenajali bývalé predajné stánky a otvorili tam galériu súčasného umenia. „Najskôr nám išlo len o tie búdky. Nedocvaklo nám, aký je potenciál tohto priestoru,“ spomína Július Krištof zo združenia. Peniaze majú z členských príspevkov, od sponzorov a z grantov.

Primátor Peter Baláž je s projektom spokojný. „Zároveň mesto úspešne reprezentujú. V tomto roku sa zúčastňujú na Bienále architektúry v Benátkach.“

Na vlne Dunaja

Bratislavské kultúrne centrum Dunaj sa usídlilo v bývalom vychytenom dome módy. Koncertná sála či bar sa nachádzajú v priestoroch, kde ešte pred pár rokmi sídlila redakcia denníka SME.

Autor myšlienky Gábor Bindics hovorí, že ich situácia je jednoduchšia. Dohodli sa s developerom, ktorý objekt získal a prestavbu chystá až o niekoľko rokov. „Celú prevádzku majú na starosti ľudia z baru, ktorý tu funguje. Naše občianske združenie rieši program a dramaturgiu.“

Z Bátoviec do Mexika

V bývalom dome kultúry dedinky Bátovce pri Leviciach je divadlo Potôň. „Sme jediným profesionálnym divadlom sídliacim na vidieku,“ upozorňuje riaditeľ Michal Ditte. Dodáva, že ide o zámer. Divadlo je známe aj v zahraničí. Práve sa podieľa na medzinárodnom projekte Amerika od Franza Kafku, premiéra inscenácie bude v Mexiku.

S radnicou Bátoviec sa redakcii spojiť nepodarilo. Rovnako to dopadlo aj na ministerstve kultúry. Na otázku, aký má šéf rezortu Marek Maďarič vzťah k tejto forme kultúry, nereagovali.

ico

Jaurová: Je nevyhnutné byť veľmi kreatívny

ZORA JAUROVÁ sa dlhodobo venuje kultúrnej politike. Bola umeleckou riaditeľkou projektu Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013.

Vybrali ste si tému Kultúrne centrá v postindustriálnych priestoroch. Prečo?

„Za posledné roky vzniklo veľa ohnísk kultúry práve v týchto priestoroch. Zaujímavé je, že väčšina z nich je v regiónoch, a nie v Bratislave. Málo sa o tom vie a málo sa o tom hovorí.“

Koľko ich je a čím sú zaujímavé?

„Určite by sme našli desať aj viac takých centier v rôznej fáze vývoja. Sleduje to trend, ktorý v západnej Európe existuje už niekoľko desaťročí, a zaujímavé je, ako sa adaptoval do postsocialistického prostredia. Stanica v Žiline bola prvá. Vznikla v čase, keď sme mali pocit, že to ani nie je možné. A napríklad divadlo Potôň v Bátovciach robí zaujímavé veci s európskym presahom.“

Z čoho centrá žijú?

„Ide o kombináciu rôznych zdrojov a je nevyhnutné byť veľmi kreatívny pri ich získavaní. Mnohí sa vyhovárajú, že ministerstvo im nedáva peniaze, a preto nemôžu nič robiť. Tieto centrá si povedali, že to chcú robiť inak. Dokázali nájsť iné zdroje - granty, ktoré neboli priamo určené na kultúru, alebo súkromné zdroje. Zmobilizovali komunitu ľudí, ktorí boli ochotní poskytnúť finančné aj nefinančné vstupy.“

Bude počet týchto centier ešte rásť?

„Tieto centrá podľa mňa naznačujú trend, ktorým by sa mal uberať vývoj kultúrnej infraštruktúry. Prispieva to k regenerácii miest a budov, ktoré sa nepoužívajú, aj k rozvoju komunít v lokalitách, kde vznikajú.“

Matúš Burčík

ico

K sále z prepraviek pribudnú kontajnery z lodí

Žilinský viadukt slúži ako strecha divadelnej sály. Stanica Zárečie slúžila kultúre medzi prvými.

ŽILINA. Už viac ako desať rokov funguje v budove stále funkčnej železničnej stanice Žilina-Záriečie kultúrne centrum. Zmes cestujúcich, študentov a umelcov dáva priestoru nezvyčajný ráz.

Keď piati stredoškoláci s pokusom začínali, nepredpokladali, že budú ročne robiť vyše 200 akcií pre 20-­tisíc návštevníkov s rozpočtom presahujúcim 300-­tisíc eur.

„Potrebovali sme vlastnú strechu. Zvolili sme železničnú stanicu, ktorá bola pred zrušením,“ vraví šéf centra Marek Adamov. Vybavovanie trvalo takmer dva roky, napokon im železnice stanicu prenajali na tridsať rokov za symbolické nájomné.

Pri rekonštrukcii dávali žiadosti o granty, obiehali stavebné firmy. Niekde im dali škatuľu skrutiek, inde materiál na strechu, barový pult získali z londýnskej výstavy. „Najťažšie bolo presvedčiť sponzorov, že aj keď sme mladí, sme schopní niečo reálne urobiť.“

Umenie aj nocľah

Dnes je v plne funkčnej vlakovej stanici bar, dve sály na workshopy, predstavenia, koncerty, výstavy aj podkrovie, kde sa dá prenocovať. Ľudia zo stanice Záriečie vykopali pod viaduktom priestor pre letnú záhradu s detským ihriskom.

Hoci fungovanie projektu zabezpečuje asi 60 ľudí, na plný úväzok pracuje jediný. Peniaze získavajú z grantov, z dvoch percent z daní a od sponzorov.

Pivná sála

Do divadelnej sály S2 vstupujete cez vyradený lodný kontajner. Do priestoru z pivných prepraviek, slamy a hliny sa zmestí približne 500 ľudí. Sálu bez kúrenia používajú až do novembra.

Ako bude vyzerať, vymýšľali jeden a pol roka umelci a architekti z Prahy, Bratislavy a iných miest či stavitelia pasívnych domov.

Prepravky im daroval pivovar Černá Hora, strechou je viadukt, podlaha je zo starých železničných podvalov. Stavba bola hotová za tri mesiace. Stála desaťtisíc eur, náklady sa vrátili za tri mesiace.

Ďalšia nezvyčajná budova v Záriečí ešte čaká na peniaze. Priestory pre umelecké dielne postavia z vyradených lodných kontajnerov. Ľudia zo Záriečia chcú, aby priestor žil 24 hodín denne. „Kultúra nie je to, že sa večer pekne oblečiem, prídem na predstavenie a idem domov,“ vraví Adamov.

Daniel Vražda

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 324
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 079
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 703
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 322
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 799
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 175
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 825
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 450
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 374
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 5 989
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Záchranár Peter Vizvary z galantskej nemocnice, ktorého na ARO doviezli na Silvestra po tom, ako sa pri práci sám nakazil koronavírusom.

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

7 h
Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

5 h

Rozhovory ZKH s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom.

5 h

Neprehliadnite tiež

Historik Henrich Hrehor.

Hodnotí aj súčasný stav v spoločnosti.

55m
Vrtuľníky Black Hawk lietajú so študentami aj počas lockdowvnu. Slovak Training Academy zdôrazňuje, že to má odobrené hygienikmi.

Vrtuľníková akadémia sa drží toho, že študenti lietať smú.

55m
Informačné tabule osadili až v priebehu januára. Do správnej výšky ich dajú na druhý pokus.

Na viacerých nových parkoviskách zabudli na informácie o spôsoboch platby.

55m
Ilustračná fotka.

Sám už koronavírus prekonal.

55m