MONITOR. Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 3. septembra (SITA) - Kauza okolo sporného krajanského zákona, ktorý poskytuje rôzne výhody Maďarom, žijúcim v susedných krajinách, a ktorý už niekoľko mesiacov komplikuje vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom, sa dostala do ďalšej fázy. Maďarsko

bude čeliť ostrej kritike, ak v zákone nevykoná zásadné zmeny. Vyplynulo to zo včerajšieho rokovania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Ako uvádza Národná obroda, v otázke zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslava Chleba všetky medzinárodné inštitúcie či autority zaujímajú stanoviská veľmi blízke pozíciám SR. Zároveň zdôraznil, že pre slovenskú stranu nebudú prijateľné kozmetické úpravy v zákone, ale len systémová zmena tejto právnej normy. "Nie je to iba slovensko-maďarský spor alebo problém, je to spor a problém, ako chápať celoeurópske štandardy ochrany menšinových práv." V priebehu tohto týždňa by sa mali v Bratislave uskutočniť dvojstranné expertné rokovania, na ktorých sa očakáva jednoznačné maďarské stanovisko k právnym výhradám SR.
Zložiť vládu bude po týchto voľbách komplikovanejšie, ako to bolo pred štyrmi rokmi, konštatuje Sme. Politici rozhodujúcich strán sa zhodujú i v tom, že ich bude tlačiť čas. Koncom októbra sa začnú dôležité záverečné rokovania s Európskou úniou, 21. novembra sa začína pražský summit NATO. Konkrétne podmienky vstupu do vlády predložil Smer, KDH prišlo s návrhom tolerančnej zmluvy menšinovej (najlepšie pravicovej) vlády s opozíciou, ostatné strany všeobecne hovoria o potrebe pokračovania v reformách a splnení integračných cieľov. Denník dodáva, že politici zatiaľ nechcú otvorene hovoriť o možných členoch budúcej vládnej koalície. Základnými hráčmi sú predbežne Smer, SMK, SDKÚ, KDH a ANO. Nie je však isté, či bude Smer súhlasiť s účasťou SMK vo vláde, existujú úvahy vyradiť z vlády Ruskovu stranu ANO alebo naopak poslať do opozície Dzurindovu SDKÚ. Politológ Grigorij Mesežnikov podľa denníka zdôrazňuje, že kabinet nemusí mať v parlamente zabezpečenú ústavnú väčšinu, je to dokonca zbytočné. "Stačí obyčajná väčšina, aby sa mohli uskutočniť nevyhnutné zmeny v zdravotníctve, školstve, dôchodkovom systéme a ďalšie pokračovanie v integrácii štátu,“ povedal.
Európsky parlament (EP) si 11. septembra na mimoriadnom zasadnutí pripomenie 1. výročie útokov na New York a Washington. Hospodárske noviny citujú hovorcu EP Davida Harleyho, ktorý v pondelok v Štrasburgu uviedol, že na pamiatku tragických udalostí sa uskutoční spomínané zasadnutie. Denník dodáva, že dnes je na programe diskusia o dôsledkoch ničivých záplav a v stredu si poslanci vypočujú stanovisko Európskej komisie a dánskeho predsedníctva EÚ k situácii v Iraku.
Írska vláda v pondelok odštartovala kampaň s cieľom objasniť občanom dôsledky Zmluvy z Nice o Európskej únii (EÚ), ktorá je jedným z predpokladov rozšírenia. Kampaň sa začína niekoľko týždňov pred novým referendom o tejto zmluve, ktorú vlani väčšina Írov odmietla. Ako informujú Roľnícke noviny, opakované írske referendum sa bude podľa tlače pravdepodobne konať 18. októbra. Írski voliči odmietli dohodu z Nice minulý rok pomerom 54 percent ku 46 percentám. Oficiálnym dôvodom nebol odpor proti rozšíreniu, ale obavy o írsku neutralitu a ďalšie tradičné írske hodnoty.
Nemecký exkancelár Helmut Kohl porovnával šéfa parlamentu Wolfganga Thierseho s predsedom Ríšskeho snemu v rokoch 1932 - 1945 Hermannom Göringom. Tak to aspoň tvrdí magazín Der Spiegel. "Je to najhorší predseda od čias Göringa," povedal Kohl minulý štvrtok v jedálni Bundestagu. Kohl týždenníku odkázal, že k súkromným rozhovorom sa nemieni vyjadrovať, uvádza Pravda.

ll