Je jediným rómskym poslancom v slovenskom parlamente a ako člen opozičných Obyčajných ľudí a nezávislých osobností aj horúcim kandidátom na kreslo splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Východniar Peter Pollák tvrdí, že traumatizujúci problém Slovenska dokonale pozná a vie, ako ho riešiť.
V akom prostredí ste vyrastali?
„Vyrastal som a väčšiu časť života som prežil v osade v Levoči, kde žije cez dvetisíc Rómov. Aj keď nejde o typickú osadu s chatrčami, je to jedna z najväčších rómskych komunít na Spiši i na Slovensku. Odsťahoval som sa asi pred piatimi rokmi, moja rodina však tam doteraz žije. Mám troch bratov, ja som najmladší. Obaja rodičia celý život pracovali, mama ako upratovačka, otec zarábal v Čechách ako bagrista.“
Ste absolvent učilišťa, od učňovky ste sa postupne prepracovali až k titulu PhD. v odbore sociálna práca. Komu za to najviac vďačíte?
„Stredoškolské vzdelanie som ukončil ako operátor kožiarskej výroby. Bol to štvorročný odbor s maturitou. Potom som chvíľu pracoval v obuvníckej firme v Bardejove, ktorá vyrábala obuv pre Adidas. Keďže som mal rodinu, vrátil som sa domov, lenže na Spiši som nenašiel prácu. Po vojenčine som sa začal venovať v rámci tretieho sektora sociálnej práci v osade v Rudňanoch. Keďže som sa nemohol riadne zamestnať, rozhodol som sa študovať. Bola to súhra viacerých okolností, ktoré ma motivovali, aby som sa seriózne venoval problematike, ktorá ma zaujímala a aj bavila.“
Kto vás nominoval do funkciu splnomocnenca vlády pre rómske komunity?
„Do volieb som išiel s rómskou témou. Celé zoskupenie Obyčajní ľudia sa prihlásilo k rómskej problematike už pred voľbami, preto mi ponúkli na kandidátke ôsme, teda zvoliteľné miesto. Po voľbách ma oslovil vládnuci Smer. Zrejme preto, že som jediný poslanec v parlamente, ktorý sa touto témou dlhodobo cieľavedome zaoberá. Bola len otázka času, kedy nastane nejaká výmena názorov na túto tému. Potom mi ponúkli, aby som ja formálne túto problematiku zastrešoval a prevzal za ňu aj zodpovednosť. Nikdy ale nebolo a doteraz ani nie je mojím cieľom viesť takýto úrad.“
Nomináciu ste ale neodmietli. Aká je teda vaša ambícia?
„Nejde o flek. Mojím cieľom je urobiť zásadnú zmenu v riešení rómskej problematiky.“
Ako si ju predstavujete?
„Zásadná zmena nemôže nastať bez politickej vôle. Doteraz som nemal pocit, že by ktorákoľvek vládnuca garnitúra chcela čosi zásadné v tejto oblasti riešiť. Nenašiel sa politik, ktorý by si uvedomoval, že riešenie rómskej problematiky je neodkladné, že neriešime len problém Rómov, ale zároveň celého Slovenska, ktoré sa musí vysporiadať s touto témou. A ja som nesmierne rád, že Smer si uvedomil jej dôležitosť a má vôľu posunúť jej riešenie. Koniec koncov, pri zložení súčasnej vlády a parlamentu má na to aj najväčšiu príležitosť, nemusí sa s nikým dohadovať, pravda, okrem Obyčajných ľudí, kam patrím nielen názorovo, ale aj programovo.“
Predvolebný program Obyčajných ľudí, na rozdiel od Smeru a programového vyhlásenia vlády, má pomerne precízne rozpracované možnosti riešenia rómskej problematiky. Ako vidíte vlastné šance presadiť tieto zmeny, keď, napríklad, premiér Róbert Fico v apríli počas debaty o zriadení internátnych škôl prehlásil, že „s rómskou problematikou si Slovensko nevie poradiť samé, je to už európska vec“?
„Faktom je, že predvolebný program Smeru a programové vyhlásenie vlády sa rómskej problematike venujú len okrajovo. Keď vláda v parlamente predložila programové vyhlásenie, kritizoval som ju práve pre tento nedostatok. Domnievam sa, že práve preto oslovili nás, pretože navrhujeme konkrétne riešenia a tvoríme v podstate doplnok k vládnemu návrhu. Všetky doterajšie stratégie sú abstraktné, bez osobnej zodpovednosti, finančného krytia, termínov. My to chceme zmeniť. V súčasnosti spolu so Smerom tvoríme nový politický program v súvislosti s riešením rómskej problematiky, ktorý som pracovne nazval Rómska reforma.“
Čo v rámci pripravovanej reformy považujete za prioritu?
„Je to obrovský komplex problémov, ktoré treba riešiť súčasne. V prvom rade treba zmeniť sociálnu politiku, ktorá by ľudí motivovala pracovať. Dnešný systém rozlišuje ľudí, ktorí majú nárok na podporu štátu a tých, ktorí nárok nemajú. Sociálny systém by ale mal rozlišovať ľudí slušných a neslušných. Aby slušným ľuďom, ktorí normálne žijú, majú snahu pracovať, ich deti chodia do školy, štát pomáhal viac ako tým, ktorí páchajú priestupky, podporujú záškoláctvo vlastných detí, zanedbávajú ich výchovu a doslova sa priživujú na súčasnom systéme. Potrebné je urobiť zásadné zmeny v špeciálnych školách, zabezpečiť predškolskú výchovu, vytvárať v školách také podmienky, aby z nich vychádzali deti s primeraným vzdelaním, ktoré majú napríklad manuálne zručnosti. Nie každý môže byť fyzik či chemik.“
Podstatná časť majority volá po presadzovaní princípu zásluhovosti v sociálnej sfére, striktnom vyžadovaní dodržiavania zákonov, po prísnom vyvodzovaní dôsledkov voči tým, ktorí zákony porušujú. Nemáte obavy, že presadzovanie týchto princípov právneho štátu môžu vyvolať podobné nepokoje, ako vyvolala druhá Dzurindova vláda znížením sociálnych dávok a ďalšími reštrikciami namierenými najmä proti Rómom?
„Vôbec si nemyslím, že rozlišovanie ľudí na slušných a neslušných vyvolá akékoľvek napätie. Myslím si, že slušných ľudí je v osadách drvivá väčšina. Predsudky či stereotypy voči Rómom, že sú to páchatelia trestných činov, sa týkajú len malej skupiny tejto menšiny. Skôr si myslím, že to môže pomôcť tým, ktorí sa chcú vymaniť z totálnej biedy a ubíjajúceho ničnerobenia.“
Sú Rómovia na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie viac, či menej diskriminovaní?
„Nerád používam slovo diskriminácia, pretože to vyvoláva zbytočné vášne. Skôr ide o nerovnaké šance. Myslím si, že tento problém je vypuklý aj v ďalších krajinách, kde rovnako ako u nás prehlbuje napätie medzi majoritou a minoritou. Výsledkom nahromadenia problémov je často násilie.“
Boli ste po masakre spred dvoch týždňov v Hurbanove? Kontaktovali ste aspoň pozostalých, či rodinu strieľajúceho mestského policajta?
„Osobne som v Hurbanove nebol, bol tam ale môj rómsky asistent. Je to olašský Róm, bývalý vajda, ktorý situáciu pozná a bol s nimi v kontakte. Vyjadril som sa ale na tlačovej besede. Či už tento zločin bol, alebo nebol rasovo motivovaný, je mementom pre celé Slovensko. Takto sa problémy neriešia. Rozhorčilo ma, že veľká časť ľudí obhajovala páchateľa, že to bol slušný človek, ktorému praskli nervy. Slušný človek nemôže mať nelegálne zbraň. Pre mňa je to vrah, ktorého nič neospravedlňuje.“
Okrem postu šéfa Úradu vlády pre rómske komunity Smer ponúkol opozícii aj funkciu splnomocnenca pre národnostné menšiny, ktorým sa stal László Nagy z Most-Híd. Nevidíte v tom alibizmus vládnucej strany?
„Táto otázka je skôr pre Smer, nechcem o tom špekulovať. Ja ale vnímam rozhodnutie vlády ponúknuť mi miesto splnomocnenca ako človeku, ktorý téme rozumie a môže pomôcť pri riešení tejto problematiky. Nech viedlo Smer k rozhodnutiu čokoľvek, výsledok môže byť veľmi efektívny.“
Prirodzene sa vynára otázka, čo za váš post ponúkajú Obyčajní ľudia Smeru?
„Vôbec nič. Neviem o žiadnej inej dohode o spolupráci.“
Vaša nominácia vyvolala v parlamente minulý týždeň ostrú polemiku, či by ste sa po nástupe do funkcie splnomocnenca mali vzdať mandátu poslanca. Na jednej strane budete pracovať pre vládu, budete teda musieť hľadať kompromisy so Smerom, na druhej strane budete poslancom opozície. Nie je v tom tak trochu schizofrénia.
„Uvedomujem si, že ide o vzťah, ktorý je na slovenskej politickej scéne novinkou. Ale nevidím v tom žiadnu schizofréniu. Som presvedčený, že obidve funkcie sa dajú skĺbiť. To nie je o tom, že vstupujeme do vládnej koalície. Je to o tom, že sa na riešení jedného zásadného problému dokážeme zhodnúť s vládnou stranou. Pán poslanec Július Brocka (KDH), podľa ktorého by som mal poslanecký mandát odovzdať, nebol taký kritický napríklad k exposlancovi a zároveň primátorovi Bratislavy Andrejovi Ďurkovskému. Mám pocit, že pán Brocka vodu káže, víno pije.“
Podľa Brocku je post splnomocnenca vlády pre rómske komunity náročná funkcia, ktorá si vyžaduje plné nasadenie.
„Splnomocnenec vlády nie je terénny pracovník a jeho úlohou nie je behať deň čo deň po osadách a mapovať problémy. Splnomocnenec má predkladať návrhy riešení, presadzovať návrhy na legislatívne zmeny, ktoré by pomohli ľuďom v osadách. Na prácu v teréne sú iní ľudia v rámci úradu splnomocnenca.“
To znamená, že nebudete chodiť do terénu za konkrétnymi ľuďmi a ich problémami?
„To som nepovedal. Aj ako poslanec chodím po osadách. Ja som do politiky išiel s tým, že problém poznám a mám ho zmapovaný. Veď všetky problémové lokality som obišiel dávno predtým, ako som sa dostal do parlamentu.“
Návrhy na legislatívne zmeny budete presadzovať prostredníctvom vlády, alebo vášho poslaneckého klubu v parlamente?
„Je to úplne jedno, kto s návrhmi na zlepšenie situácie Rómov príde, či teda Smer, alebo Obyčajní ľudia. Nezáleží na tom, kto si pripíše politické body, ale aký efekt to prinesie obyvateľom Slovenska.“
Ostávajú Obyčajní ľudia a osobne vy v opozícii?
„V parlamente budú Obyčajní ľudia vrátane mňa naďalej v opozícii. Aj na poslednom zasadnutí som kritizoval vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení, pretože sa dotkne aj chudobných ľudí, nezamestnaných, dôchodcov, študentov, ktorí nebudú môcť pracovať na dohody za minimálne odvody. To ale neznamená, že nezahlasujem na základe vedomia a svedomia za dobrý návrh len preto, že ho predkladá niekto zo Smeru. Tak sme hlasovali aj doteraz.“
Predsa len, vy máte v súčasnosti bližšie k vládnucemu Smeru, či k opozícii, k ľavici, či k pravici?
„Na Smer nemám žiadne prepojenie, nikdy som ho nevoli. Musím ale povedať, že pravica ma totálne sklamala a keby som nebol na kandidátke Obyčajných ľudí, mal by som problém, komu by som v posledných voľbách dal svoj hlas. Asi nikomu.“
Aký je šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič vyjednávač. Myslíte si, že dokáže presvedčiť Smer o správnosti vašich požiadaviek?
„Keby sme boli zlí vyjednávači, dávno máme tú funkciu, pohodlne si tam sedíme a sme ticho.“
Prvá a doteraz jediná rómska poslankyňa parlamentu, riaditeľka prvého súkromného gymnázia pre rómske deti Anna Koptová je presvedčená, že úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorý v podstate nemá žiadne kompetencie, je zbytočný a treba ho zrušiť. Už samotná existencia úradu podľa nej vyčleňuje Rómov zo spoločnosti, ich problémy by mali riešiť jednotlivé ministerstvá. Váš názor?
„Už som verejne prezentoval názor, že splnomocnenec vlády je len figúrka bez kompetencií a bez reálnej možnosti urobiť zásadné zmeny. “
Bavilo by vás hrať takúto úlohu?
„Určite nie. Ako poslanec budem presadzovať, aby splnomocnenec mal podstatne väčšie kompetencie. Len silný splnomocnenec s politickým krytím má šancu presadiť zmenu.“
Ako poslanec teda budete zadávať úlohy samému sebe?
„Ako poslanec môžem navrhovať legislatívne zmeny a požiadať parlament, aby ich podporil.“
Ktorého z predchádzajúcich splnomocnencov vlády si vážite a prečo?
„Najviac toho urobila pani Klára Orgovánová. Podarilo sa jej napríklad dostať inštitút asistenta učiteľa a terénneho sociálneho pracovníka do katalógu pracovných činností. Nehovoriac o tom, že v rámci predvstupových rokovaní Slovenska do Európskej únie vďaka jej lobbingu sa podarilo získať pre Slovensko na komplexné riešenie rómskej problematiky dvesto miliónov eur. To sa nepodarilo žiadnej inej európskej krajine, ktorá má problémy s rómskou komunitou.“
Myslíte si, že tieto peniaze boli efektívne využité? Napríklad pri obci Spišský Štvrtok vyrástla osada s nízkoštandardnými bytmi bez akejkoľvek vybavenosti, do ktorej sa majú presídliť Rómovia z Letanovského mlyna. Z jednej segregovanej osady sa de facto len presunú do druhej.
„Nie je to chyba pani Orgovánovej. Vtedy bol podpredsedom vlády pre ľudské práva a menšiny Pál Csáky z SMK. Výstavba tejto osady bola obrovskou chybou, ktorú požehnal štát.“
Vaše vzťahy so súčasným splnomocnencom, zhodou okolností aj menovcom, Miroslavom Pollákom nie sú najlepšie. Hoci ste na úrade boli spolupracovníkmi, rozhodli ste sa z úradu odísť. Prečo?
„Mal som vážne výhrady napríklad k využívaniu finančných prostriedkov únie v prospech riešenia rómskej problematiky. Nikto v tejto krajine nemôže neefektívne míňať verejné zdroje či zneužívať akúkoľvek finančnú pomoc, ktorá je viazaná na riešenie rómskej problematiky.“
Zneužitie financií je vážne obvinenie. Viete ho dokázať?
„Nepovedal som, že tie peniaze zneužil pán Pollák. Ide o to, že peniaze boli často využité na niečo iné, ako boli určené, že sa často spätne použili na projekty v obciach, v ktorých žijú síce Rómovia, ale tí z nich nemali nič.“
Napríklad?
„Financoval sa napríklad projekt rekonštrukcie námestia, po ktorom síce chodia aj Rómovia, ale ľudia v osade, ktorí majú existenčné problémy a ktorým bola pomoc určená, ju nijako nepocítili, sú bez pitnej vody, elektriny, ciest. Alebo z európskych peňazí rekonštruovali školu, do ktorej chodia štyri rómske deti. A školy v dedinách, kde je ich väčšina, ostali v starých, schátraných budovách. “
Ktorá z doterajších vládnych garnitúr urobila podľa vášho názoru najviac pre integráciu Rómov na Slovensku?
„Na Slovensku je vo vzťahu k Rómom stav núdze, ktorý ohrozuje nielen rómsku menšinu, ale celé Slovensko. Mám pocit, že nie sme ďaleko od explózie, na ktorú môžeme doplatiť všetci. Keď si niekto myslí, že tento problém netreba riešiť, ohrozuje sám seba. Tento stav zapríčinili bez rozdielu všetky doterajšie vládnuce garnitúry od čias monarchie, cez bývalý režim až po všetky ponovembrové vlády. Možno tu boli nejaké snahy po riešení tejto problematiky, ale akosi sa to každému vymklo spod kontroly. Možno to bola neochota politikov, možno populistické návrhy, ktoré v princípe nič neriešia okrem získavania preferencií či hlasov voličov.“
Ako vám vychádza porovnanie súčasnej a minulej vlády vo vzťahu k menšinám?
„Pre mňa sú dôležité výsledky. A podľa mňa sa problém neustále prehlboval až dospel do dnešnej podoby. Mal som veľké očakávania od vlády Ivety Radičovej, ktorá tejto problematike veľmi dobre rozumie. Ani ona však nič zásadné neurobila. Hádam jediným výstupom je vládna stratégia integrácie Rómov do roku 2020. Za dva roky vládnutia je to strašne málo.“
Mali by ste ako splnomocnenec sídlo na východe republiky?
„Splnomocnenec musí byť v priamom kontakte s politikmi, reálne teda musí mať sídlo v Bratislave. Pracovníci úradu však budú v regiónoch, predovšetkým na východe, kde je najväčšia koncentrácia Rómov.“
Môže ešte niečo zabrzdiť vaše menovanie do funkcie?
„Keď sa so Smerom nedohodneme na základných politikách, princípoch, konkrétnych opatreniach, zmenách zákonov a cieľoch rómskej reformy. Obyčajní ľudia ani ja nie sme hladní po pozíciách a ani nie sme ochotní ich zobrať za každú cenu.“
