Šéf úradu zisteniam nedôveruje, argumentuje krátkosťou času. Rezervu odhaduje na pätinu.
TRNAVA. Dvadsaťpäť až štyridsať percent úradníkov by ste mohli presunúť na inú prácu alebo prepustiť, oznamuje zástupcom ministerstva vnútra a trnavského obvodného úradu Daniel Scheber z firmy Accenture.
Po týždni, ktorý jeho tím konzultantov strávil na úrade a ďalších dňoch analyzovania dát, predstavil kľúčové číslo projektu denníka SME, ministerstva vnútra a Accenture.
Rozhodli sa preskúmať, ako efektívne funguje štátny úrad. Voľba padla na Obvodný úrad v Trnave a jeho živnostenský odbor, ktorý ministerstvo považuje za jeden z lepšie fungujúcich úradov.
Ak by živnosti na trnavskom obvodnom úrade vybavovalo namiesto trinástich úradníkov len osem, občan by to podľa analýzy nepocítil. A nie je na to treba ani žiadne investície.
Vysoké číslo úradníkov zaskočilo. O to viac, že úrad zažil len pred dvomi rokmi veľké prepúšťanie a iba na živnostenskom odbore klesol počet pracovníkov z 18 na 13.
Títo zamestnanci pritom spravujú všetku živnostenskú administratívu pre Trnavský a Hlohovecký okres a kontrolujú aj dodržiavanie zákonov priamo v prevádzkach. Na jedného zamestnanca odboru tak vychádza 1433 podnikateľských subjektov.
Šéf neverí
O projekte
Denník SME chcel sledovať chod konkrétneho úradu.
Oslovili sme ministerstvo vnútra, ktoré súhlasilo.
O spoluprácu sme požiadali konzultantskú firmu Accenture.
Od 6. do 10. augusta sme spolu so štyrmi konzultantmi pozorovali prácu živnostenského odboru Obvodného úradu v Trnave, v priebehu tohto týždňa vám prinášame naše zistenia.
Vo štvrtok sa dočítate, ako sa dajú zmeniť pracovné postupy a kde sa dá šetriť.
V piatok zhrnieme závery a porovnáme ich s plánom ESO.
„Štyridsať percent považujem za nereálne číslo,“ vraví prednosta trnavského úradu Vladimír Krátky.
Závery podľa neho skreslil krátky čas, ktorý analytici na úrade strávili, i prístup úradníkov, ktorí konzultantom všetko popri práci ukazovali a vysvetľovali.
Sám rezervy odhaduje na dvadsať percent. „Za predpokladu investícií do chodu úradu.“
Konzultanti pripúšťajú, že ich analýzy trvajú obvykle dlhšie. Zdôrazňujú však, že na úrade použili rovnakú metodiku ako v súkromných firmách po celom svete.
„Odsledovali sme činnosti, ktorými úradníci trávia 80 percent pracovného času. Každú činnosť sme videli viackrát, v rôzne dni, vykonávali ju rôzni pracovníci a jej časovú náročnosť sme boli schopní spriemerovať a overiť. K tomu sme priradili čas na zvyšné činnosti a osobné potreby,“ vysvetľoval na ministerstve šéf projektového tímu Daniel Scheber.
Výsledný čas porovnali so štatistikami o počte úkonov, ktoré úrad vykázal za rok 2011. Záver je, že na vykonanú prácu by stačilo o troch až piatich úradníkov menej.
Iba v oblasti živností by štát mohol prepustiť viac ako 100 úradníkov.
FOTO - SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Ak sa riadna reforma úradov nespustí rýchlo a naplno, mnoho ľudí odíde radšej samo. A nebudú to tí nadbytoční, myslí si Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Rozdiel je v desiatkachAk by sa postup uplatnil na celé Slovensko, prácu živnostenských odborov by zvládlo robiť namiesto dnešných 435 zamestnancov iba 261.
„Tento potenciál by mohli úrady využiť na iné činnosti, na ktoré doteraz neboli peniaze alebo sa vykonávali len obmedzene, napríklad posilnenie poradenských, výkonných alebo kontrolných činností,“ tvrdí Scheber.
V Trnave by pomohli aj drobné opatrenia, ako presmerovanie telefonátov na jednu infolinku, presunutie pokladnice k ohlasovniam živností, zrušenie zdĺhavých peších kontrol či obmedzenie viacnásobného kontrolovania a prepisovania údajov do písaniek.
„V ďalšom kroku by malo nasledovať posilnenie motivácie pracovníkov cez odmeňovanie nadviazané na výkon,“ vraví Scheber. Priestor na zlepšenie vidí aj v procesných zmenách, ktoré predstavíme zajtra.
Minister vnútra Robert Kaliňák označuje odporúčania za rozumné. Presun 40 percent ľudí však považuje za prehnaný aj on. Celoštátne zovšeobecnenie podľa neho limituje aj počet zamestnancov sledovaného odboru.
„Pri 13 ľuďoch môže vyjsť, že päť ľudí by sa mohlo venovať iným činnostiam, ale po Slovensku máme aj odbory s piatimi ľuďmi, kde by už táto matematika nefungovala.“
Projekt však podľa Kaliňáka ukázal, že štát má potenciál na zvýšenie kvality služieb.
Zistenia o štyridsaťpercentnej prezamestnanosti na konkrétnom úrade sa nedajú zovšeobecniť. Ale nie je dôvod si myslieť, že zovšeobecnenie nemôže byť ešte horšie, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
ESO škrtá len málo miestCieľom reformy nemá byť prepúšťanie, ale vyššia efektivita, vraví Robert Kaliňák.
BRATISLAVA. So znižovaním počtu štátnych zamestnancov už od budúceho roka ráta aj ministerstvo vnútra, ktoré chce ešte v auguste predstaviť návrh reformy štátnej správy.
Program ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa) však pri znižovaní úradníkov zďaleka nemá také ambície, ako načrtla analýza Accenture.
Reforma má prebehnúť v dvoch krokoch, na jej konci klesne počet úradov z dnešných vyše 900 na 58. Prvá etapa rušenia krajských špecializovaných úradov sa začne už v januári.
Po presune agendy krajských úradov pre lesy, dopravu či životné prostredie pod obvodné úrady má klesnúť počet zamestnancov minimálne o 199 a úspora na ich platoch dosiahne ročne vyše 3,2 milióna eur. O koľko sa zníži počet zamestnancov v druhej etape zlučovania úradov, zatiaľ jasné nie je.
„Úlohou reformy nie je znižovať počet zamestnancov, ale predovšetkým zefektívniť ich prácu a znížiť náklady štátu,“ tvrdí minister vnútra Robert Kaliňák. Dve vlny prepúšťania v posledných rokoch podľa neho výrazné úspory nepriniesli.
„Ukázalo sa, že efektivita úspor nie je taká zásadná, lebo na konci dňa títo ľudia, ktorí majú pomerne nízke mzdy, skončia v sociálnej sieti, ktorá produkuje 50 až 60 percent ich pôvodných príjmov.“
Michal Piško
Dostávajú aj pálkyÚrad dostáva aj majetok použitý pri trestnej činnosti – mačety či bejzbalové palice.
TRNAVA. Ministerstvo vnútra ročne vynaloží na prevádzku a mzdy 50 obvodných úradov s 2258 zamestnancami 35 miliónov eur.
Časť sumy však úrady dokážu do rozpočtu vrátiť. Spravujú napríklad majetok štátu a prepadnú im nehnuteľnosti i cennosti zosnulých, po ktorých nemá kto dediť. Len vlani tak trnavský úrad získal 43-tisíc eur.
„Majetok dedíme pomerne často, tento rok už máme príjmy naplnené na 123 percent,“ vraví ekonómka úradu Eva Púčeková. Hoci často ide len o chatrče, nedávno zdedili aj 20-tisíc eur po mužovi z domova. Výnimočné sa dostanú aj k bizarným nálezom, akým bol kufrík plný filipínskej meny.
Ďalšie tisíce majú z predaja a prenájmu prepadnutých nehnuteľností. Nie všetok majetok štátu je taký zaujímavý. Úradu idú aj predmety zadržané pri trestnej činnosti a vo väzniciach.
Za dverami bežnej kancelárie na piatom poschodí leží na stole rozložená drogová aparatúra, prepravky plné pirátskych dévedéčok či škatule s falošnými parfumami a mačacím zlatom. Pre štát predstavujú náklady, každý kus zo série musí preskúmať puncový úrad.
Druhé skladisko v pivnici úradu skrýva ešte väčšie prekvapenia. Medzi pílami a udicami pytliakov sú uložené mačety, sekery a bejzbalové palice. „Stáva sa, že nám z polície prídu ešte so zaschnutou krvou,“ hovorí úradník. Cena predmetov je zväčša nulová a po papierovom vyradení z majetku štátu končia na skládke.
Michal Piško
Vozia sa k hrobom, na lístok nemajúÚradníci trávia pracovný čas aj pešími presunmi po meste. Niekedy ich zvezie kolega, ktorý kontroluje pomníky.
TRNAVA. Ak podnikáte v Trnave alebo v blízkej obci, kde sú vojnové hroby, máte veľkú šancu, že sa dočkáte kontroly zo živnostenského úradu.
Obvodný úrad totiž šetrí a jeho kontrolóri na väčšinu kontrol vyrážajú peši v rámci mesta. Na zvyšné obce v Trnavskom a Hlohovskom okrese majú vyčlenený jeden deň v týždni, keď sa môžu odviezť autom. Aj to však nie hocikam. Trasu zväčša volí šoférujúci kolega, ktorý má na starosti kontrolu vojnových hrobov a pamätníkov.
Kontrolóri priznávajú, že to nie je len pre šetrenie. „Pri kontrole nám bežne niekto vynadá alebo vyhráža sa a v takom stave sadnúť za volant a mať zodpovednosť aj za ďalších kolegov v aute nechce nikto,“ vraví úradníčka.
Efektívne však nie sú ani pešie kontroly po Trnave. „Je to šetrenie na nesprávnom mieste. Hodnota času stráveného chodením výrazne prevyšuje náklady na prepravu autobusom či taxíkom,“ hovorí Daniel Scheber, šéf projektového tímu Accenture.
Lístok na autobus stojí pri použití čipovej karty 50 centov, jazdu taxíkom v rámci celého mesta ponúkajú niektoré taxislužby už za 2,49 eura. Úradníci pritom pešími presunmi do okrajových častí mesta strávia aj dve hodiny.
„Nie je to dobrý stav, je žiaduce, aby naši kontrolóri mali v budúcnosti oprávnenie viesť motorové vozidlo a budem na tom trvať aj pri prípadnom prijímaní nových zamestnancov,“ hovorí šéf úradu Vladimír Krátky.
Časovú úsporu by úradníkom mohla podľa konzultantov priniesť aj GPS navigácia. Dnes totiž veľa času trávia aj hľadaním drobných a zle označených prevádzok najmä v obciach, ktoré nemajú názvy ulíc.
Michal Piško
Beata
Balogová
