Obaja ministri proti obvineniu podali sťažnosť. Rozhodovať o nej zrejme bude Krajská prokuratúra v Prešove.
BRATISLAVA. „Som presvedčený, že nie lesníci sú najväčšími škodcami našej prírody,“ vyhlásil v roku 2009 vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
Fakty
Kalamita
v roku 2004 sa Tatrami prehnala veterná smršť a spôsobila kalamitu, v roku 2009 generálny prokurátor Trnka vyhlásil, že ochranári lesu škodia a začal vyšetrovanie.
V tom čase bol v ostrom spore s ochranármi, ktorí vlastnými telami bránili ťažbe dreva v Tichej a Kôprovej doline v Tatrách po veternej kalamite z roku 2004.
Trnka ochranárom ironicky odporučil, aby si zobrali mucholapky a búchali nimi lykožrútov.
Ohlásil tiež, že vyšetrí, kto za devastáciu piateho stupňa ochrany prírody lykožrútom môže.
„To má len morálny následok alebo morálny aspekt a výsledok, ak si povieme, že kto je na príčine toho, že to tam zožral lykožrút,“ hovoril.
Ministri mali konaťPo viac ako troch rokoch však prokuratúra vinníkov našla: bývalých ministrov životného prostredia Lászlóa Miklósa (SMK) a Jaroslava Izáka z SNS. Obvinili ich z ohrozenia a poškodenia životného prostredia a Izáka aj z marenia úlohy verejným činiteľom.
Svojou nečinnosťou a nepovolením ťažby dreva podľa prokuratúry spôsobili, že Tatry požral lykožrút.
Pri lykožrútovej kalamite sa tradične stretajú dva pohľady. Ochranári trvajú na tom, že aj s touto situáciou si poradí príroda sama, lesníci zasa varujú, že drevo treba vyťažiť a ich obnova bez ťažby a chemických postrekov proti škodcovi trvá desaťročia.
Prokuratúra
Čo ministri zanedbali
osobne sa nepresvedčili na mieste, aká škoda sa tam deje; mali udeliť výnimku na ťažbu dreva; nezabezpečili stanoviská, ktoré by im pomohli lepšie sa rozhodnúť.
S Izákom sa SME nepodarilo spojiť, Miklós obvinenie považuje za absurdné. V piatok odoslal sťažnosť, o ktorej rozhodne Generálna prokuratúra.
Celé vyšetrovanie sa začalo práve na jej podnet. Pokyn na obvinenie vydala Okresná prokuratúra v Poprade.
Polícia v takom prípade podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara nemá inú možnosť, ako pokyn akceptovať. K obvineniu sa nechcel vyjadriť, Generálna prokuratúra chce informovať vo štvrtok na tlačovej besede.
„Na základe výsledkov skúmania vyplynulo, že aktívny prístup k ochrane lesa, teda vyťaženie poškodených porastov a zabránenie premnoženiu podkôrnika, je vhodnejší ako pasívny prístup, ponechanie poškodeného lesa v dreve,“ píše prokuratúra v obvinení.
Odvoláva sa na znalecké posudky z Národného lesníckeho centra a na názory ľudí, ktorí ťažbu dreva podporovali.
Miklós hovorí opak. Práve ponechanie dreva na mieste umožní, že tam vznikne kvalitnejší a pestrejší les, ako keby sa robila umelá výsadba.
Lykožrút pod kôrou stromu.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Lukáč: Príroda je o inomZa nezmyselné považuje obvinenie aj Juraj Lukáč z ochranárskeho združenia Vlk. „Príroda pracuje na iných princípoch ako lesné hospodárstvo, všetky biologické prvky v takomto území sú rovnocenné vrátane stromov a lykožrúta.“
Znalecký posudok odhadol ekonomickú škodu spôsobenú lykožrútom na desať miliónov eur a ekologickú škodu na tri milióny eur. „Počítať škody podľa hodnoty vyschnutých stromov je v chránených územiach biologickým a vedeckým nezmyslom,“ hovorí Lukáč.
Pripomína aj to, že oslovila iba lesníkov. V uznesení o obvinení sa stanoviská ochranárov nespomínajú.
Proti ťažbe dreva z najprísnejšie chránených oblastí je aj súčasné vedenie ministerstva životného prostredia.
Od Kriváňa až po okolie Hrebienka sú Vysoké Tatry posiate fľakmi vyschnutých stromov.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Nápad stíhať exministrov životného prostredia za to, že nedostatočne bojovali s kalamitou vo Vysokých Tatrách, je akoby rozožraný lykožrútom, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Miklós: V najhoršom z toho bude smiešny súdBývalý minister SMK LÁSZLÓ MIKLÓS považuje obvinenie za absurdné.
Ako vnímate obvinenie?
„Je veľmi nekompetentné. Keď v národných parkoch alebo prírodných rezerváciách nastane kalamita, je to prirodzený vývoj. Je to napísané aj v zákone. Tým, že sme tam všetko nechali, tak tam narastie prirodzený les s prirodzenou diverzitou, ktorý človek nevie spraviť.“
Vyčítajú vám, že ste tam nepovolili ťažbu, no v najvyššom stupni ochrany sa ťažiť nemôže. Ako si to vysvetľujete?
„Veď preto je to absurdné. Vyčítajú mi nečinnosť, ale to, že sme výnimku ťažiť neudelili, neznamená, že sme boli nečinní. Práve tým som bol činný.“
Vyčítajú vám aj, že ste tam osobne neboli.
„Bol som tam veľakrát. Keď padol les, všetci obchodníci s drevom sa na to vrhli ako supy. Komu by pred tou kalamitou vôbec napadlo rúbať les v Tatrách? Veď by to bolo bohorúhačstvo. Bez ohľadu na to, či strom stojí, alebo je padnutý, stále je to prírodná rezervácia a je to prirodzený vývoj, že padne. Aj nedávno Krajský súd v Žiline vydal rozhodnutie, že ochrana prírody je na prvom mieste.“
Ako si vysvetľujete, že aj znalecké posudky sú proti vám?
„Oba robili lesníci. To sú ľudia, ktorí chcú dopestovať drevo, vyrúbať ho a zužitkovať. Ja im to nevyčítam, ale chýba posudok od ochrany prírody, keďže ide o prírodnú rezerváciu. Keď dnes idete do Kôprovej a Tichej doliny, tak sa tam už pekne diverzifikuje les. Uvidíte o dvadsať rokov.“
Ako budete postupovať?
„Musím sa nad tým usmievať, ale pôsobí mi to starosti. Musel som písať sťažnosť, otravovať kolegov, hľadať dokumenty. Uvidím, ako sa rozhodne prokurátor, v najhoršom z toho bude súd a bude to celé smiešne.“
Beata
Balogová
