Ak by úrady využívali informačné technológie a lepšie sa zorganizovali, zvládla by ich prácu polovica úradníkov.
TRNAVA. Prvá časť reformy verejnej správy ESO v stredu neprešla vládou. K zákonu, ktorý mal meniť organizačnú štruktúru niektorých úradov, mali zásadné pripomienky viaceré ministerstvá.
„Povedali sme si, že niektoré veci ešte chceme doladiť a čoskoro budeme v rokovaní pokračovať,“ povedal minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý návrh pripravil.
ESO s veľkým prepúšťaním nepočíta. Projekt SME a firmy Accenture, ktorý skúmal efektivitu práce na konkrétnom úrade, pritom odhalil veľké rezervy.
Ak by na Obvodnom úrade v Trnave lepšie využívali IT, živnosti by obslúžila polovica ľudí. „Čo nie je na papieri, neplatí,“ vraví o práci na úrade konzultant Daniel Scheber, ktorého prekvapil „papierový svet“.
Navyše je štyridsať percent úradníkovKeď som si zakladal živnosť pred 21 rokmi, bol to obrovský rozdiel, spomína šéf trnavskej živnostenskej komory Robert Schmidt.
„Dnes už nepotrebujem žiadať výpis z registra trestov a behať na daňový úrad a poisťovne. Všetko vybavím na živnostenskom odbore nanajvýš za pár desiatok minút.“
Práve činnosť živnostenského odboru trnavského obvodného úradu skúmal spoločný projekt denníka SME a konzultantskej spoločnosti Accenture.
Ministerstvo vnútra bolo s jeho voľbou spokojné, keďže tam vládne na štátne pomery nebývalá elektronizácia a prepojenosť databáz.
Závery analýzy však prekvapili aj ministerstvo. Dvadsaťpäť až štyridsať percent úradníkov možno presunúť alebo prepustiť aj bez investícií, ďalšie úspory by priniesli procesné zmeny, tvrdia konzultanti Accenture.
Prepustiť štyridsať percent úradníkov? Nereálne číslo, tvrdí prednosta Obvodného úradu v Trnave Vladimír Krátky.
FOTO - SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Počítačom neveria„Nečakali sme až také silné naviazanie na papierovú agendu a nedôveru v počítače,“ hovorí šéf konzultantského tímu Daniel Scheber.
Zlé skúsenosti s predošlými projektmi informatizácie, pri ktorých sa strácali údaje, i generačné faktory podľa neho podporujú silnú kultúru papiera.
O projekte
Denník SME chcel sledovať chod konkrétneho úradu.
Oslovili sme ministerstvo vnútra, ktoré súhlasilo.
O spoluprácu sme požiadali konzultantskú firmu Accenture.
Od 6. do 10. augusta sme spolu so štyrmi konzultantmi pozorovali prácu živnostenského odboru Obvodného úradu v Trnave, v priebehu tohto týždňa vám prinášame naše zistenia.
V piatok zhrnieme závery a porovnáme ich s plánom ESO.
„Štyridsať percent považujem za nereálne číslo,“ vraví prednosta trnavského úradu Vladimír Krátky.
Úradníci úkony zapisujú do počítačov i písaniek a všetky rozhodnutia viacnásobne kopírujú aj do archívu. V papierovom svete tak miznú peniaze i čas.
Prednosta úradu Vladimír Krátky upozorňuje, že mnohé na pohľad zbytočné papierovanie vyžaduje zákon. „Ale všetko, čo tlačiť netreba, sa budeme snažiť obmedziť.“
Papier vládne aj pri živnostenských kontrolách. Podstatnú časť kontroly zaberie vypisovanie údajov o živnostníkovi a jeho prevádzke do formulárov.
Všetky tieto údaje má pritom úrad v databáze a správy z kontroly by mohol vytvárať priamo program. S notebookom a malou prenosnou tlačiarňou by sa kontroly mohli urýchliť o desiatky minút.
Štát potlačí tony papiera. Napriek tomu musia ľudia rôznym úradom dokola ukazovať tie isté dokumenty.
FOTO - SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Neprepojené úradyDesaťtisíc strán ročne a prácu 23 zamestnancov by všetky živnostenské úrady na Slovensku dokopy ušetrili aj prepojením obchodného a živnostenského registra.
Zmeny v obchodnom registri sa dnes totiž neprenášajú do živnostenského registra a úradníci ich musia vyhľadávať manuálne. Všetky zmeny sa potom tlačia a zakladajú.
Obchodný register navyše pri zmenách štatutára neskúma bezúhonnosť. Či sa do firmy dostala trestaná osoba, tak musí overovať živnostenský odbor.
Oddelene tiež fungujú aj viaceré kontrolné inštitúcie. Podnikateľa tak môžu za krátky čas navštíviť aj z troch rôznych úradov a čiastočne kontrolovať to isté.
Kontrolóri si navyše pýtajú potvrdenia a rozhodnutia iných štátnych orgánov, ktoré by si mohli vymieňať medzi sebou. Živnostenská kontrola tak napríklad od podnikateľov pri každej návšteve vyžaduje povolenie hygienikov.
Na prepojení databáz už štát podľa ministerstva vnútra pracuje. „To je kľúčová vec pripravovanej reformy. Ak už raz štát niečo má, má si to zohnať sám,“ hovorí minister Robert Kaliňák.
Je dobré, že sa projekt reformy úradov Roberta Kaliňáka podarilo pribrzdiť, píše Lukáš Fila
Bez výkonnosti„Riadenie úradu je len málo založené na výkonnostných ukazovateľoch a číslach,“ hodnotí ďalší priestor na zvýšenie efektivity Scheber.
Na rozdiel od súkromnej sféry nie sú úradníci tlačení výkonnostnými ukazovateľmi, ale iba zákonnými lehotami.
Nadriadení majú len minimum údajov o výkonnosti jednotlivých pracovníkov, ťažko sa porovnávajú aj úrady medzi sebou.
„Nejednoznačná definícia niektorých štatistických údajov požadovaných ministerstvom limituje výpovednú hodnotu akýchkoľvek analýz,“ upozorňuje Scheber.
Štát by mohol škrtnúť ešte 10 percent ľudíTRNAVA. Ak by dnes živnosti na trnavskom obvodnom úrade vybavovalo namiesto trinástich úradníkov len osem až desať, občan by to nepocítil.
K takému záveru prišla firma Accenture po týždni sledovania a spovedania zamestnancov úradu a ďalších dňoch analyzovania dát.
Ani úspora až štyridsiatich percent ľudí však podľa konzultantov nemusí byť konečná.
Len odbremenením úradníkov od telefonovania zavedením infolinky a prepojením obchodného a živnostenského registra by úrad získal kapacitu ďalšieho jeden a pol človeka.
Najneskôr do roka by tak prácu dnešných trinástich úradníkov dokázalo vybaviť šesť až sedem ľudí. Ak by sa podobný kľúč uplatnil na celé Slovensko, mohli by sa usporiť desiatky miest.
Úrady by podľa Accenture mohli potenciál využiť aj na činnosti, na ktoré nemajú dnes zdroje.
Šéf trnavského úradu Vladimír Krátky vraví, že aj po dodatočných investíciách môže škrtnúť najviac pätinu ľudí.
Michal Piško
Mail štátu nestačíMožnosť vybaviť veci emailom by pomohla občanom aj úradníkom.
TRNAVA. Nad dverami kancelárie zasvieti zelené svetlo a dnu vchádza manželský pár, ktorý si chce upraviť živnosť.
Podnikateľ vysvetľuje zmeny, vypisovať nemusí nič. Všetko zaznamená do počítača úradníčka. Uprostred vybavovania zazvoní telefón a pracovníčka sa ospravedlní. Ďalšiu minútu do slúchadla vysvetľuje základne informácie. Podobný scenár sa opakuje aj v ďalších kanceláriách.
„Pomerne veľa kapacít je dnes venovaných informovaniu ľudí či už cez telefón, alebo osobne,“ hovorí Daniel Scheber z Accenture. Ministerstvu vnútra odporúča zriadenie call centra pre celé Slovensko.
Odbúralo by sa prerušovanie stránok, vyškolení úradníci pri telefóne by informovali lepšie a pracovisko by mohlo sídliť v regióne, kde chce štát podporiť zamestnanosť.
Rezervy má štát v informovaní živnostníkov aj na internete. Informácie sú roztrúsené po viacerých stránkach, niektoré obvodné úrady ich nemajú vôbec. Chýba propagovanie efektívnejších foriem ohlasovania živností: elektronicky a poštou.
Pri žiadostiach emailom zostáva bariérou zaručený elektronický podpis, ktorý je pre bežných živnostníkov pridrahý. Konzultanti navrhujú, aby štát umožnil kombináciu elektronickej a poštovej formy. „Podnikateľ by mohol ohlásenie živnosti poslať emailom, rozhodnutie by dostal poštou.“
Na zváženie dávajú aj obojstrannú emailovú komunikáciu. Takýto systém funguje v Česku, kde štát zriaďuje podnikateľom emailovú schránku, kam im posiela rozhodnutia. Ak si adresát poštu do desiatich dní neotvorí, považuje štát správu za doručenú.
Michal Piško
Priestupky nevedia vyšetriť, pokuty hľadajú telefónomPriestupok má vyšetriť polícia, potrestať úrad, peniaze idú obci. Spisy od polície chodia neúplné a zaplatenie pokuty sa nedá priamo zistiť, vravia úradníci.
TRNAVA. Tentoraz ich rozbila babka pri páde palicou, ukazuje na puknuté presklené dvere do budovy vrátnik.
Spomína na vlaňajší zážitok, keď dvere rozkopal agresívny muž, ktorý nesúhlasil s pokutou za bitku.
Na Obvodný úrad v Trnave okrem živnostníkov pravidelne dochádzajú aj drobní kriminálnici, ktorých štát rieši pokutou. Najčastejšie za urážky, vyhrážanie, bitky, obťažovanie či malé krádeže.
„Pravidelne sem chodia dlhodobo nezamestnaní, bezdomovci či recidivisti,“ hovorí vedúci oddelenia priestupkov na Obvodnom úrade v Trnave Peter Hamaďák. „Bezpečnosť je tu pritom slabá, pojednávame v našich kanceláriách bez ochrany či kamerového systému.“
Jeho ľudia dochádzajú aj do väzníc v neďalekých Hrnčiarovciach a Leopoldove, kde riešia priestupky väzňov z celého Slovenska.
Väčšina priestupkov zostáva nepotrestaná. Z vlaňajších 2062 priestupkov sa skončilo uložením pokuty 777 a len v sto prípadoch priestupcovia zaplatili pokutu dobrovoľne. „Štvrtinu prípadov musíme odložiť, pretože k nám z polície chodia nevyšetrené spisy,“ hovorí Hamaďák. Ak sa aj úradu niektoré podarí dotiahnuť, vymožiteľnosť pokút je nízka.
Zvyšné peniaze musí štát vymáhať cez exekútora, hoci pokuty sú príjmom obcí, v ktorých sa priestupok stal. S obcami úrad nie je prepojený a či potrestaní zaplatili, musí zisťovať obtelefonovávaním.
Štátu zostávajú len trovy vo výške šestnásť eur, no hradiť musí aj svedočné. Hamaďák spomína na nedávny prípad, keď museli svedkyni domácej roztržky preplatiť 219 eur za letenku z Bruselu.
Zvýšiť autoritu priestupkového konania sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení. Minister vnútra Robert Kaliňák na to vidí priestor v zavedení alternatívnych trestov.
„Máme k dispozícii verejnoprospešné práce, uvažujeme i o možnosti krátkodobého obmedzenia slobody najmä pri domácom násilí,“ tvrdí. Tieto alternatívy by podľa neho mohli razantne zvýšiť vymožiteľnosť pokút.
Michal Piško
Beata
Balogová
