SME

Ochranár Juraj Lukáč: Môžeme vysadiť stromy, nie les

Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK JURAJ LUKÁČ sa snaží zachrániť stromy, les i zvieratá v ňom.

Juraj Lukáč (1954)Rodený Bratislavčan vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Českého vysokého učenia technického v Prahe. Po ukončení štúdia pracoval na vývoji robotických pracovísk vo VÚKOV Prešov, od roku 1992 bol počítačovým expertom na voľnej nohe, v rJuraj Lukáč (1954)Rodený Bratislavčan vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Českého vysokého učenia technického v Prahe. Po ukončení štúdia pracoval na vývoji robotických pracovísk vo VÚKOV Prešov, od roku 1992 bol počítačovým expertom na voľnej nohe, v r (Zdroj: Vladimír Šimíček - SME)

Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč je bývalým povolaním vývojár robotizovaných pracovísk. Od roku 1993 je na čele organizácie, ktorá systematicky pracuje na záchrane zvyškov prirodzených lesov. Spolu s ďalšími priateľmi spriada na Slovensku sieť prísne chránených území, v ktorých je vylúčený akýkoľvek zásah človeka. Je priekopníkom ochrany evolučných lesov na súkromnej báze, založil prvú súkromnú prírodnú rezerváciu v strednej Európe.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zastihnúť vás doma je problém, pretože väčšinu času trávite v lese. Dokonca aj manželstvo ste vraj uzavreli v lone prírody...

SkryťVypnúť reklamu

Pripadalo mi to prirodzené, aj keď v tom období, v roku 2000, sa sobáše uzatvárali výlučne na úrade. Zháňali sme obec, v ktorej blízkosti je pôvodný jedľovo-bukový les a zároveň je tam starosta, ktorý bude ochotný ten náš šialený nápad realizovať.

V Pčolinom sme našli veľmi milú pani starostku Zuzku Gajdošovú, ktorá bola ochotná nás zosobášiť. Ministerstvo vnútra nám cez matrikárku oznámilo, že takýto sobáš je neprípustný. Keď som chcel od nej vysvetlenie, čo je na tom nevhodné, dozvedel som sa, že napríklad obrad by mohla prekaziť víchrica, čo by znížilo dôstojnosť aktu.

Najviac ju znepokojovalo, kde a ako by bol umiestnený štátny znak, či na nejakom dube. Snažil som sa vysvetliť, že jedľovo-bukový les je dôstojnejšie prostredie ako nejaká ošarpaná budova obecného úradu. Nechcel som sa však s ministerskou úradníčkou naťahovať, takže svadba bola oficiálne na obecnom úrade a potom sme si to spolu s pani starostkou, svedkami a hosťami zopakovali v lese. Les pre je mňa chrám.

SkryťVypnúť reklamu

lukac4.jpgČo sa stalo, že z mestského chlapca, technokrata, sa stal zanietený ochranca prírody?

Rozhodlo viacero faktorov. Vo Výskumnom ústave robotiky VUKOV Prešov sme vyvíjali robotizované pracoviská, ktoré mali nahradiť človeka, hrali sme sa na bohov, tvorili sme umelý život. Uvedomil som si, že pracujem na čomsi, čo v porovnaní s prírodou, ktorá sa vyvíjala miliardy rokov, nikdy nebude dokonalé.

Plne chápem ľudí, ktorí si myslia, že príroda je nejaký božský výtvor. Okrem toho, že každý organizmus v biosfére je svojím spôsobom dokonalý, celý nesmierne zložitý systém funguje podľa vlastných pravidiel. Nič z toho sa nedá simulovať, pretože ten systém je nesmierne zložitý. Boli pokusy simulovať les. Lenže hektár lesa obsahuje okrem iného aj biliardy miliárd rôznych baktérií a rôznych organizmov, ktoré navzájom komunikujú, spolunažívajú, doplňujú sa, alebo zápasia medzi sebou.

SkryťVypnúť reklamu

Celé je to prepojené a funguje to. Potom prídem do lesa a vidím stroje, ktoré tento dokonalý svet bezohľadne nivočia. Pochopil som, že náhradná výsadba nemôže nikdy nahradiť ten dokonalý svet. Vysadiť sa dajú stromy, nie les.

Lesy sa však ťažia odpradávna...

Lesníci mi často otĺkajú o hlavu, že som zásadný odporca ťažby dreva, že presadzujem myšlienku totálnej ochrany a nedotknuteľnosti lesa, že chcem zo Slovenska vytvoriť jeden veľký skanzen. Nikdy som nebol proti ťažbe dreva, viem, že ho potrebujeme, sám ním kúrim, bývam v drevenom dome.

Ale všetko treba robiť s mierou, pokorou a úctou k prírode. Predsa keď odoberáme krv darcovi, nevyciciame z neho aj poslednú kvapku, pretože ho budeme potrebovať ako darcu aj o rok. Rovnako by sme sa mali správať k lesu.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo ste sa rozhodli odísť od robotov?

Bol som nahnevaný i dojatý tým, čo sa v našich lesoch deje. Dal som dokopy kamarátov, začali sme sa organizovať, radili sme sa s lesníkmi, kde by bolo treba pomôcť. Povedali nám: Saďte stromy!

Tak sme ich začali sadiť. Pri práci som uvedomil zásadnú vec: je obrovský rozdiel medzi prirodzeným a umelým lesom. Pochopil som, že keď chceme pomôcť lesu, musíme pomôcť prírode, aby ich ona sama mohla pestovať.

Ako vznikol VLK?

Koncom sedemdesiatych rokov sme s kamarátmi v Čergovskom pohorí založili neformálne združenie. Tvorilo ho asi dvadsať ľudí. Aby sme mohli oficiálne fungovať a aby nás nebrali ako nejakých šialených jednotlivcov, museli sme mať nejakú pečiatku. Vtedy fungovala jediná ochranárska organizácia – Slovenský zväz ochrancov prírody.

SkryťVypnúť reklamu

V Prešove sme vytvorili základnú organizáciu. Navrhli sme názov Woodcraft, ale okresný výbor komunistickej strany nám ho neschválil. A tak sme si dali meno VLK. VLK s mäkčeňom na L bola skratka výboru ľudovej kontroly.

Boli to súdruhovia, ktorí chodili po krčmách a kontrolovali, či pivo má správnu teplotu a či krčmári dolievajú po čiarku. My sme naivne chceli kontrolovať lesníkov. Už vtedy sme sa snažili urobiť niečo s lesnými hospodárskymi plánmi.

lukac1.jpg

Z vrchu Minčol v Čergovskom pohorí za ideálnych podmienok takto krásne vidieť Vysoké Tatry. Lukáčovi robil dlhé roky spoločnosť verný priateľ Skúkam, ktorý dostal meno podľa knihy Zálesák.

Slovenský zväz ochrancov prírody bol súčasťou Národného frontu, ktorý združoval všetky politické strany a spoločenské organizácie s prísne vymedzenými mantinelmi. Neprekážalo vám to?

SkryťVypnúť reklamu

Pochopiteľne, že ako organizácia kontrolovaná komunistickou stranou sme nemohli presadiť žiadne neštandardné riešenia ochrany prírody, ktoré by vybočovali z predstáv bývalého režimu o ochrane prírody.

Mohli sme akurát čistiť lesy od odpadkov, čistiť studničky a sadiť stromčeky. Vtedy sme sa rozhodli chrániť pozostatky prirodzených lesov. Našťastie, režim v roku 1989 padol a v roku 1993 sme založili Lesoochranárske zoskupenie VLK.

Ako ste prišli k hodnosti náčelník?

Boli sme alergickí na rôznych predsedov...

Bývalý režim považoval ochranárov za nepriateľov štátu, nasadzoval na ich sledovanie tajnú políciu, znepríjemňoval im život alebo sa ich snažil získať pre spoluprácu. Vás Štátna bezpečnosť nekontaktovala?

Nemám na papieri, že som bol sledovaná osoba. Ale po revolúcii sa mi stalo, že pri návšteve reštaurácie začal na mňa vykrikovať nejaký chlapík: Teba poznám, ty si Lukáč. Bol riadne pripitý. Priznal sa, že dva roky sledoval dom, v ktorom som býval. Vedel o mne všetko.

SkryťVypnúť reklamu

Netrpím stihomamom, ale myslím si, že som neunikol pozornosti Štátnej bezpečnosti. Tiež som presvedčený, že SIS nám odpočúvala telefóny. Myslím si, že v prípade Tichej a Kôprovej doliny sme boli na zozname sledovaných.

Do konfliktu so štátnou mocou sa dostávate aj teraz...

Les je pre štát sklad, v ktorom je neskutočné množstvo tovaru v obrovskej hodnote, ale nejestvujú k nemu skladové karty. Dá sa povedať, že zásoby dreva na Slovensku sa pohybujú v hodnote dvadsať miliárd eur, pritom nejestvuje ich presná evidencia.

My sme si nechali premerať lesy na západnom, strednom a východnom Slovensku súdnym znalcom, máme spočítaný každý strom a vieme veľmi presne, že oficiálne údaje v našich lesoch sú podhodnotené asi o dvadsať percent.

Ide o obrovské peniaze. A keď zrazu do toho vstúpia ľudia ako my, nabúrajú tento zabehaný a pre mnohých úplne samozrejmý systém, konflikt je na svete. Sme ako vírus, ktorý infikuje týmito myšlienkami aj ďalších ľudí. A toho sa všetci zainteresovaní boja. Platilo to v minulom režime, rovnako to platí aj dnes.

SkryťVypnúť reklamu

lukac3.jpg

Les je pre mňa chrám, hovorí Juraj Lukáč. Svadbu s manželkou Dášou (v károvanej košeli) mali vďaka starostke Pčoliného Zuzane Gajošovej (vľavo) uprostred bukov a jedlí.

Vaša organizácia podala stovky trestných oznámení, sťažností, žalôb. Baví vás chodiť po súdoch, naťahovať sa so štátnymi inštitúciami?

Vôbec ma to nebaví. Zožerie to strašne veľa času, energie, navyše to stojí veľmi veľa peňazí. Ale ukázalo sa, že je to nesmierne potrebné a zdá sa, že aj mimoriadne efektívne. Práve vďaka súdom sa nám viackrát podarilo usvedčiť štátne orgány z porušovania zákonov v oblasti ochrany prírody alebo z prijímania nezmyselných legislatívnych noriem, ktoré nie sú kompatibilné s európskymi normami.

V roku 2011 vyhralo Lesoochranárske zoskupenie VLK spor so Slovenskou republikou na Európskom súdnom dvore. Na základe vášho podnetu musela vláda zmeniť zákon o ochrane prírody tak, aby mimovládne organizácie mohli byť účastníkmi konania. Čo tento rozsudok pre vás znamená?

SkryťVypnúť reklamu

Je to kľúčové rozhodnutie nielen pre nás, ale pre všetky krajiny Európskej únie. Je to nesmierne dôležité, pretože účastník konania môže nielen nahliadať do spisu, ale aj napadnúť na súde rozhodnutia, ktoré považuje za chybné.

Rešpektujú úradníci rozhodnutia súdov?

Štát a jeho predstavitelia žijú v presvedčení, že len oni vedia, čo je najlepšie pre človeka, prírodu, krajinu. Pri rozhodovaní však často vychádzajú zo schematického myslenia, akákoľvek nová myšlienka, ak zaznie z iného tábora, je neprijateľná, jej autori sú okamžite pasovaní za nepriateľov.

Navyše, rezort životného prostredia, tak ako iné ministerstvá, je spolitizovaný. Úradníci, ktorí pracujú na obvodných či krajských úradoch životného prostredia alebo na ministerstve, sú väčšinou politickí nominanti, ktorí musia často rozhodovať nie podľa zákona, ale podľa príkazu zhora, aj keď ho tým vedome porušia.

SkryťVypnúť reklamu

My sme teraz dostali možnosť napadnúť ich rozhodnutia na súde, ktorý o tom rozhodne. Vtedy už neostáva nič iné, ako rozhodnutie súdu rešpektovať. Je to veľmi silná zbraň v našich rukách.

lukactasr1.jpg

V roku 2004 zbierali členovia VLK plyšových medvedíkov pre ministra životného prostredia na protest proti povoleniu na odstrel 63 medveďov. Tento rok prišli s petíciou Máme radi medvede.

Generalita štátneho podniku Lesy SR, väčšina doterajších i súčasných ministrov, ale aj časť odborníkov vás považuje za ekoteroristu, ľavicového extrémistu. Ako sa vám s tým žije?

V princípe mi na tom veľmi nezáleží, aj keď sa s tým nežije ľahko. Nálepkovanie je najjednoduchší spôsob, ako niekoho zdiskreditovať. Zrejme cítia, že im vidíme na prsty a mohli by sme ohroziť ich obchody. Nie sme extrémisti, pohybujeme sa výlučne v rámci zákonov, ktoré platia na území republiky, aj keď niekedy používame nezvyčajné metódy.

SkryťVypnúť reklamu

Z môjho pohľadu sú extrémistami skôr lesníci. Veď každý laik, ktorý sa prejde po hrebeňoch Nízkych Tatier, musí vidieť tie obrovské odlesnené územia.

Národný park Nízke Tatry je najstrašnejším svedectvom prístupu politikov k našej krajine. Sme snáď extrémisti, keď na zdevastovanú prírodu niekdajšej pýchy Slovenska poukazujeme?

Je vôbec šanca spolupracovať so štátom?

Každá vláda bez rozdielu stojí na opačnej strane barikády ako my. My budeme pokračovať v našich aktivitách, ktoré sú v rozpore so záujmami politikov, a som presvedčený, že žiadna politická strana na Slovensku s nami dobrovoľne spolupracovať nebude. Aj keď sa z času na čas objavia náznaky spolupráce, stále sú vynútené naším tlakom.

Je rozdiel medzi ľavicovým a pravicovým vnímaním ochrany prírody?

SkryťVypnúť reklamu

Stranám v oboch táboroch ide o to isté – o peniaze. Ľavica, rovnako ako pravica, sa prostredníctvom rôznych firiem známych a príbuzných snaží z našich lesov čo najviac urvať, prírodu využiť vo svoj prospech.

Lesy ničili komunisti, teraz ich ničia developeri, ktorým sa viac či menej snaží vyjsť v ústrety každá vládna garnitúra. Jednoducho mocní na Slovensku z pozadia hýbu politikmi, ktorých tam hore cez svoje peniaze a styky vytlačili.

Nie je v dnešnom svete diktátu peňazí, bezohľadných lobistov, investorov, ťažobných spoločností žiť v harmónii s prírodou utópia?

Všetko je otázka miery. Les či nerasty sa dajú ťažiť aj bez toho, že by sme zničili všetko okolo. Žiť v harmónii s prírodou možno dokážu jednotlivci, ale ľudstvo ako celok nie. Ľudia vždy vedome či nevedome ničili krajinu okolo seba prostriedkami, ktoré mali k dispozícii. Napríklad keď Indiáni osídlili Severnú Ameriku, vykántrili deväťdesiat percent veľkých cicavcov. A boli to ľudia, ktorí o sebe tvrdili a dodnes tvrdia, že žijú v harmonickom súlade s prírodou.

SkryťVypnúť reklamu

Na Veľkonočných ostrovoch zmizli posledné stromy dávno pred príchodom modernej civilizácie. Dnešné prostriedky umožňujú jednotlivcovi spôsobiť obrovské a nenahraditeľné škody v prírode. Jednou sekerou v ruke nemohol človek vyrúbať celý les.

Dnes s motorovými pílami a dokonalými mechanizmami to nie je žiadny problém. Ja nevolám po idealistickom súžití človeka v harmónii s prírodou. Volám po nastolení limitov. Na tom sa musí dohodnúť spoločnosť.

A čo charta lesa, ktorej ste spoluautorom? Nie je aj tá len nesplniteľným ideálom?

Charta lesa je víziou, ktorá hovorí o jeho rozumnom využívaní. Hovorí o tom, že by sme mali nechať priestor aj pre iné organizmy a živočíchy. Mali by sme si uvedomiť, že nie sme na svete sami. Sme len jedným z koliesok dokonalého systému - biosféry. Príroda bez človeka vyžije, človek bez prírody nie.

SkryťVypnúť reklamu

lukactasr2.jpg

V roku 1997 VLK začal s jedinečnou zbierkou Kúp si svoj strom na záchranu jedľovo-bukového lesa na Čergove, vďaka ktorej vznikla v roku 2004 prvá súkromná prírodná rezervácia v strednej Európe Vlčia.

VLK sa zviditeľnil okrem iného aj organizovaním protestov proti ťažbe dreva v Tichej a Kôprovej doline po doteraz najrozsiahlejšej kalamite vo Vysokých Tatrách. Minister životného prostredia po nedávnej návšteve postihnutej oblasti konštatoval, že tieto doliny sú výsledkom víťazstva zelených a ich priateľa – lykožrúta. Ste presvedčený, že by lesu nepomohlo vyťaženie napadnutých ihličnanov?

Máme tendenciu podceňovať vnútornú silu prírody, jej úžasnú regeneračnú schopnosť. Napríklad pri rozširovaní prírodnej rezervácie Udava v roku 2005 bola do jej rozlohy začlenená aj lokalita s novou asfaltkou. Dnes, po siedmich rokoch, ju nenájdete. Jednoducho, zmizla, les si s ňou poradil.

SkryťVypnúť reklamu

To isté platí aj o kalamite v Tatrách. Definitívny zákaz ťažby v oboch dolinách považujem možno za ešte väčšie víťazstvo ako rozhodnutie Európskeho súdneho dvora o možnosti mimovládnych ochranárskych spoločností byť účastníkmi súdnych konaní.

Počas kalamity v Tatrách spadlo 12 500 hektárov lesa, z toho bolo do dvoch rokov 12 400 hektárov vyťažených. Dvesto kamiónov denne odtiaľ odvážalo guľatinu. Ostalo nejakých 86 hektárov v Tichej a Kôprovej doline, teda v rezervácii, ktorá je bezzásahovým pásmom.

Stačí porovnať vyťaženú plochu, kde lesníci za obrovské peniaze vysádzajú stromčeky. V Tichej a Kôprovej sú už troj- až päťmetrové stromy, ten les sa obnovuje sám a zadarmo. Práve tam vidno, ako si príroda sama dokáže pomôcť, nepotrebuje na to ľudí.

Zonácia Vysokých či Nízkych Tatier je predmetom permanentného sporu medzi štátom a ochranármi. Aké riešenie navrhujete?

Navrhli sme napríklad zmenšenie rozlohy Národného parku Nízke Tatry, čo by, paradoxne, malo skvalitniť ochranu prírody. Proti sú hotelieri, podnikatelia, developeri. Pretože národný park je pre nich značkou, ktorá zvyšuje hodnotu nehnuteľností, tržby, láka turistov.

Zonácia je stanovenie pevných pravidiel. V národnom parku by podľa nás nemali stavať zjazdovky či hotely. A tam, kde sú zjazdovky a hotely, nemôže byť národný park. Jednoducho musí byť nakreslená hrubá čiara.

Lenže stanovenie jasných a striktných pravidiel nevyhovuje rôznym záujmovým skupinám, pretože v kalných vodách sa ľahšie loví.

Nie je na Slovensku zbytočne veľa chránených území?

Čísla môžu pôsobiť ohromujúco, praktický efekt to však nemá takmer nijaký. Tlačili sme na bývalé ministerstvo životného prostredia, aby zmenilo zákon o ochrane prírody a zrušilo päťstupňový systém ochrany, ktorý je podľa nášho názoru nezmyselný. V trojke, do ktorej patria aj národné parky, sa dajú napríklad robiť holoruby, ani netreba výnimku.

Navrhli sme dva stupne ochrany. Prvý by platil pre bezzásahové územia, druhý by tvorili takzvané manažované územia. Do bezzásahových zón by podľa našich predstáv patrilo päť percent územia Slovenska, celková plocha chránených území by však bola podstatne menšia.

Momentálne patrí na Slovensku do najprísnejšieho stupňa ochrany 1,9 percenta územia, ale ročne vydajú 3500 rôznych výnimiek. Čiže formálne chránime prírodu, fakticky ju nivočíme. Raz sa nám to vypomstí.

lukactasr3.jpg

VLK sa prezentoval počas svojej existencie nespočetnými aktivitami v oblasti ochrany prírody. V roku 1997 ste začali jedinečnú zbierku Kúp si svoj strom na záchranu jedľovo-bukového lesa, vďaka ktorej vznikla v roku 2004 aj prvá súkromná prírodná rezervácia v strednej Európe - Vlčia. Je ochrana lesa na súkromnej báze najefektívnejšia?

Zdá sa, že áno. V našich lesoch sa jednoducho neťaží a ťažiť ani nebude. Ľudia, ktorí si kúpili svoj strom, majú neuveriteľný záujem o ten les, vzniklo silné puto, ktoré garantuje, že do stromov vo Vlčej sa nezahryznú píly a sekery.

Ako sa zrodil nápad?

Našiel som inzerát, že na Čergove je na predaj les. Bolo mi ho ľúto, pretože je to typ pôvodnej jedľovej bučiny, ktorá je už na Slovensku vzácnosťou. V kolektíve sme sa dohodli, že ho kúpime. Časť sme zaplatili z peňazí, ktoré sme si požičali, zvyšok sme mali doplatiť.

Dohodou sme získali čas, ako peniaze získať. Vtedy mi napadlo, že keď budú ľudia fyzicky vlastniť skutočné stromy v lese, budú o ne bojovať a starať sa, aby čo najdlhšie prežili. Odtiaľ bol už len krôčik k tomu, aby si kúpili svoj strom. Zrátali sme, že je tam desaťtisíc stromov, viac ako osemtisíc sa nám podarilo predať.

Stretol som sa s názorom, že Lukáč bude pomaly najväčším vlastníkom lesov na Slovensku, že nemáte najčestnejšie úmysly, že myslíte skôr na seba ako na záchranu lesov. Čo by ste týmto ľuďom odkázali?

Občas aj ja čítam v diskusiách na internete takéto anonymné názory. A nemienim na ne ani reagovať. Zo skúseností viem, že väčšinou zlodeji kričia – chyťte zlodeja. Nie je to môj súkromný majetok, ale vlastníctvo našej organizácie. Máme to uvedené aj v stanovách – sú tam poistky, ktoré zabraňujú výrubu lesa, nech by sa čokoľvek stalo s našou organizáciou.

Celý vzťah s ľuďmi, ktorí sa zapojili do zbierky Kúp si svoj strom, stojí na vzájomnej dôvere. Buď nám dôverujú a podporia túto zbierku, alebo nie. Vďaka tomu vznikli aj ďalšie rezervácie – Rysia v Strážovských vrchoch či prenájom prírodnej rezervácie Suchá dolina v TANAP-e.

Na Slovensku sa v posledných rokoch búrlivo diskutuje o nebezpečných medveďoch, o ich premnožení, ktoré nepriamo zapríčinili ochranári odmietavým postojom k ich odstrelu. Kde je hranica medzi ochranou živočíchov a človeka?

Nie sme zástancami bezvýhradnej ochrany medveďov, ako sa nám to snaží ktosi podsúvať. Keď nejaký živočích ohrozuje bezpečnosť ľudí, treba to riešiť, v krajnom prípade aj odstrelom. U nás sa však povoľovali odstrely päťdesiatich, šesťdesiatich medveďov bez akéhokoľvek zdôvodnenia, vydávali sa rôzne výnimky, len aby si poľovníci prišli na svoje.

Toto je protizákonné. Na základe našich žalôb to potvrdili aj súdy. Zo zdôvodnenia musí byť jasné, ktorý medveď a prečo má byť zastrelený. Vtedy je to legálne, inak ministerstvo, ktoré povolenie vydáva, koná v rozpore so zákonom.

Koncom júna medveď prechádzal najrušnejšou križovatkou takmer v centre Prešova, paradoxne, pred budovou obvodného (krajského) úradu životného prostredia. Je to podľa vás prirodzené?

Myslím si, že verejnosť aj v tomto prípade podľahla mediálnej kampani, podľa ktorej sú medvede také premnožené, že sa prechádzajú po prešovskom námestí. Je to nezmysel. V okolí Prešova medvede široko-ďaleko nežijú. V Slanských vrchoch a v Čergovskom pohorí, čo je okolo šesťsto štvorcových kilometrov, žijú možno tri medvede.

Dôvod, že maco sa objavil v meste, musí byť teda iný. Podľa mňa prechádzal z Čergova do Slanských vrchov, narazil pritom na nevhodne postavené líniové stavby, ktoré ho doviedli pred krajský úrad. Vyplašený sa potom vrátil späť a utekal do Čergova.

Medvede však preukázateľne napadli ľudí. Čo s tým?

V porovnaní s počtom medveďov, ktoré odhadom žijú na Slovensku, je tých prípadov minimum. V prvom rade je dôležité odstrániť príčiny návštev medveďov v civilizovaných oblastiach. Krajina by mala byť riešená tak, aby v nej mohli bezkonfliktne žiť rôzne organizmy, nielen človek.

Aj naša petícia Máme radi medvede, ktorú sme začali na festivale Bažant Pohoda, smeruje k tomu, aby sme problém s medveďmi riešili komplexne.

To znamená, že v problémových oblastiach by sme ich nemali prikrmovať vyhadzovaním potravín do neuzavretých kontajnerov, mali by sme vytvárať biotopy, v ktorých by bol zákaz organizovať spoločné poľovačky atď.

Okrem medveďov ste zanieteným advokátom vlkov. Tvrdíte, že doteraz na Slovensku nie je známy prípad, aby vlci napadli človeka. Prečo má teda človek negatívny vzťah k týmto zvieratám? Pre krvavý príbeh O Červenej čiapočke?

Vlk je nesmierne plaché zviera. Párkrát som ho v lese stretol, nikdy na mňa nezaútočil, len sme sa na seba pozerali a ušiel. Vlk na rozdiel od medveďa je zviera sociálne, žije v rodinách, máme veľmi veľa spoločných vlastností. Práve preto bol prvým domestifikovaným živočíchom. Časť vedcov na základe analýz DNA tvrdí, že to bolo pred viac ako stotisíc rokmi, pred poslednou dobou ľadovou.

Vlkom krivdíme, keď z nich robíme krvilačné zvieratá. Fakt je, že keď dieťaťu omieľame horor o zlom vlku, ktorý zožral milú babičku a Červenú čiapočku, nemôže mať a priori k tomuto zvieraťu kladný vzťah.

Zaujímavé na tom je, že táto rozprávka vo svojej najrozšírenejšej verzii je umelá, vytvorili ju bratia Grimmovci, má teda germánske korene. Napríklad v ruských ľudových rozprávkach je vlčko väčšinou kladnou postavou.

Prostredníctvom agentúry Focus ste robili o vlkoch rozsiahly prieskum. Aké boli výsledky?

Aj pre mňa prekvapujúce. Prieskum robili na reprezentatívnej vzorke, výsledky by mali byť teda objektívne. Z nich vyplýva, že výrazne nadpolovičná väčšina má pozitívny vzťah k vlkom, považuje ho za krásne a dobré zviera, ktoré patrí do našej prírody. Fakt je, že ľudia pred ním majú rešpekt, nemajú ho však za zlého satana.

Ja stále opakujem, že vlk a medveď boli u Slovanov apotropaické, posvätné zvieratá, ktoré človeku pomáhajú. Rusi mali počas rôznych športových podujatí ako maskota zásadne medveďa, naším maskotom bol počas majstrovstiev sveta vlčko.

Keby sme si prešli dediny vo východných Karpatoch od Osadného po Novú Sedlicu, zistili by sme, že možno každá druhá má v erbe vlka, Runina medveďa. Zrejme to nie je náhoda. Asi by si ľudia nedávali do erbov zvieratá, ktoré predstavujú zlo.

V súčasnosti vedú laici i odborníci vášnivé polemiky o extrémoch v počasí, klimatických zmenách, globálnom otepľovaní i návrate do doby ľadovej, objavujú sa rôzne predpovede i teórie o zániku Zeme, koniec sveta podľa kalendára Mayov by mal údajne nastať už 12. 12. 2012. Spejeme naozaj ku globálnej katastrofe?

Nie som priaznivcom rôznych armagedonov. Ľudstvo od svojho zrodu predpovedá koniec sveta. Už podľa starovekých Grékov ľudstvo speje do záhuby. Ja v žiadny koniec sveta neverím. Samozrejme, ľudstvo sa môže samo zničiť. Ale to sa len zaradíme do obrovskej množiny živočíchov a rastlín, ktoré tu už nie sú. Ja som na strane víťaza. Tým je príroda.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 995
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 405
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 905
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 248
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 063
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 830
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 792
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers: ONLINE prenos zo zápasu základnej časti NHL. Hrá aj Juraj Slafkovský.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu zámorskej NHL: Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers.


Tomáš Záborský a František Gajdoš v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Pozrite si prehľad športových udalostí v piatok 29. marca. Aký je program dňa?


Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu